VsetkoVsade

Po kinopremiére tohto filmu sa Slovensko na niekoľko týždňov oficiálne zaradilo na zoznam prímorských krajín, nakoľko ženská časť publika pri ňom prelievala také množstvá slanej vody, že údržbári kinosál začínali pod sedačky preventívne zavádzať odtoky a rosničky všetkých dôrazne varovali pred povodňovým rizikom tretieho stupňa. Prejavom emócií v podobnej miere síce odjakživa pohŕdam a rozplakať ma nedokáže ani výpis bankového účtu, čo v mojom prípade samo o sebe niečo znamená, z očakávaného klišé s primárnym cieľom zarobiť na ľudských citoch sa však vykľul nečakane sympatický príbeh dvoch tínedžerov, ktorí sa napriek vedomiu, že môžu každú chvíľu natiahnuť brká (čím nemyslím svoju obľúbenú festivalovú aktivitu), rozhodnú nečakať na tento moment prikrčení v kúte svojej izby. Je nemalým paradoxom, že postava Shailene Woodley bola po celý čas vybavená kyslíkovým prístrojom, nakoľko pri sledovaní jej filmov kyslík obvykle musia dodávať mne, ešte väčším paradoxom pre mňa bolo zistenie, že hoci som sa filmu dlhé roky vyhýbal na vzdialenosť piatich obežných dráh, príbeh ma nebývale pohltil a približne v polovici spustil nekontrolovaný citový výlev, ktorý by som citoslovcami zhrnul ako„ jejo – fňuk – chichichi – ajáj – vzlyk – ňuňu – fapfap – chrrr”, pričom keby trval ešte o polhodinu dlhšie, začal by som repliky používať miesto popisov k profilovkám a v čase osobného voľna dobrovoľne navštevovať terapeuta.

Všetkých rodičov upozorňujem, že výchovné hodnoty v tomto seriáli nenájdu ani kozmickou sondou a pokiaľ sa rozhodnú pustiť si ho v blízkosti svojich potomkov, za jeho zhubné účinky na ich sny a ciele nenesiem ani najmenšiu zodpovednosť. Väčšina postáv príbehu totiž holduje takému počtu nerestí, že zamestnanci Herbalife-u by ich v prezentácii o zlej životospráve mohli vystavovať hneď na prvom slajde. Nepatrí k nim len unikátna schopnosť ohovoriť jedným dychom všetky osoby neprítomné na rodinnom stretnutí, rovnako impozantná je ich spotreba nikotínu, ktorá by stačila na tri rakoviny a jeden rozklad pľúc; za príkladný vzor mládeži nemožno pokladať ani protagonistku, ktorá si fľašu minerálky pred nástupom do práce preventívne dolieva Absolutkou, akože uznajte, toto sa ozaj nerobí, sledovať ju ešte chvíľu a začal by som vodku brzdiť nealkom aj ja. Úloha duševne nestabilnej redheadky s občasnými sklonmi k rezbárskemu umeniu na vlastnom tele sadla Amy Adamsovej ako vyšitá, slabosť pre ňu som si vypestoval už pri epickom sci-fi diele Arrival, kde sa jej podarilo nadviazať priamy kontakt s mimozemskou civilizáciou a vo mne tak aspoň na chvíľu oživila nádej, že aj môjmu nesúvislému koktaniu by ľudstvo raz mohlo konečne začať rozumieť. K seriálu ma priviedla predošlá tvorba Jean-Marca Valléeho, ten sa po megaúspešných Big Little Lies pustil do stvárnenia ďalšieho vzťahového románu s kriminálnou zápletkou a s výsledkom som vcelku spokojný, hoci mal dvakrát viac epizód, než bolo v skutočnosti treba.

Moji známi ma za to verejne odsudzujú a nazývajú ignorantom biblických rozmerov, ja sa však vôbec netajím tým, že žiadnu časť kultovej série Star Wars som nikdy nevidel do konca, pričom si z nej pamätám v podstate iba to, že Yoda pri konverzácii používa výlučne obrátený slovosled a Darth Vader sa nazýva otcom väčšej časti populácie než Boris Kollár, čo je samo o sebe dobrý dôvod zaradiť tento príbeh ku sci-fi žánru. Na to, aby som denne zvádzal súboje s mimozemskou formou života, totiž vôbec nemusím byť Jedi, na pracovisku ich stretávam viac než priemerný zamestnanec Area 51 a na konci každej zmeny vysielam základni naliehavé signály, že materská loď ma musela nepochybne vysadiť v nesprávnej galaxii. Pustite mi však Červeného trpaslíka, dokonale zábavnú a kreatívnu paródiu, ktorá tvorbu Džordža Lucasa rozoberá na vesmírne atómy a ja začnem pri každej epizóde prskať smiechom tak intenzívne, že bubliny mojich nosných sekrétov uvidíte aj zo solárnych družíc. Nedajte sa odradiť jeho mierne infantilným názvom, ten seriál je úplný klenot!