UjoLenin

Povedal by som, že Utorok po Vianociach je na rozmedzí medzi filmom a dokumentom. Z dokumentu si berie nekompromisnú priamosť a reálnosť postáv a to až tak, že v určitých scénach som sa cítil ako voyeur pozorujúci rozhádaný pár cez okno. Cítite trápnosť a nepríjemnosť momentu, čo svedčí o veľmi realistickom výkone hercov. Bol to zážitok? V určitom zmysle. Bola to skôr poriadna facka, z ktorej som sa spamätával ešte veľmi dlho. Ak chcete zažiť simulátor rozpadajúceho sa vzťahu, vrelo odporúčam :) Neberte to však ako negatívne hodnotenie. Na tento film by ma síce už nikto druhý krát nedostal, ale je pravda, že naň asi nikdy nezabudnem. Doteraz je mi ľúto tých čerstvo zaľúbených dvojíc, ktoré so zdeseným pohľadom vychádzali z kina..

Podľa popisu by sa mohlo zdať, že ide o klasickú romantickú zápletku, no nie je tomu tak. Pár krát som sa pri premietaní aj zasmial, ale zdráham sa film nazvať komédiou. Všetky postavy sú maximálne nesympatické, ale to je vlastne časťou príbehu. Príjemne ma prekvapil koniec, ktorý mi ešte chvíľu po odchode behal hlavou. Celkovo by som film označil za "priemerne dobrý" a pokiaľ práve nemáte na programe niečo lepšie, bez výčitiek svedomia Vám ho môžem odporučiť. Rozhodne jedna z najmenej depresívnych vecí na MFF BA 2014 :)

Tento dokument mi iba potvrdil, že Godard je nafúkaný pseudo-intelektuál, ktorý využije každý možný spôsob na to, aby mohol masírovať svoje ego (presne taký, z akých si Woody vo svojich filmoch uťahuje). Nelogické a doslova nepríjemné "umelecké" vsuvky, ktoré rušili rozprávanie, ma privádzali do zúrivosti. Woody by kľudne mohol v polovici odísť a Godard by slastne pokračoval ďalej vo svojich nezmyselných žvástoch. Som si istý, že Godard pri premietaní sám nad sebou mentálne masturboval, no predpokladám, že do tohoto štádia sa dostane máloktorý divák. Pokiaľ teda nie ste jeho zaritým priaznivcom, ruky preč od tohto odpadu. Jedinú hviezdu dávam za tých pár informácii, ktoré som sa od Woodyho Allena dozvedel (aj tú dávam JEMU).

Typická Allenova zápletka (ten človek musel mať naozaj strašné vzťahy..), tentoraz zasadená do rozprávkovejšieho prostredia. Prekvapivo hneď na začiatku zanecháva reálny svet, kde tak vyniká v partnerských hádkach a ponára sa do fiktívneho klišé (súdim, že zámerne) dvadsiatych rokov. Známe kultúrne ikony tých rokov sú tu napchaté na jednom mieste a najmä Hemingway vyniká svojimi pseudointelektuálnymi chlapskými radami. Film je samozrejme vtipný, no najlepšie ho charakterizuje výraz príjemný. Celý čas mi z tváre nezmizol úsmev, ktorý z časti spôsobovali typické Allenove vtípky, no najmä atmosféra, ktorú majú na starosti aj krásne nasvietenie scény, podkladané nevtieravými melódiami od Cola Portera. Celý čas ostanete v strehu a budete sa snažiť identifikovať, niekedy aj dobre skryté, kultúrne osobnosti tej doby. A práve tu môžeme nájsť kameň úrazu, na ktorom sa potkne nejeden divák. Celý film je prakticky vtipný iba vtedy, keď máte dobrý kultúrny prehľad a viete KTO sa na scéne vôbec nachádza. Viem si predstaviť, že veľké množstvo ľudí bude iba meravo hľadieť do prázdna a čudovať sa, čomu sa ostatní toľko smejú (pár krát sa to žiaľ stalo i mne). Jednoducho povedané, Woody stavil na nebezpečnú kartu a divákom sa to vôbec nesnaží uľahčiť. Pokiaľ však máte potrebné predpoklady, strávite pri tomto filme veľmi príjemný večer. Čím bližšie k polnoci, tým lepšie :)

Na festivale som sedel v druhom rade, takže som utrpel mierne zranenia krku :) Preto je možné, že to trochu ovplyvní môj úsudok. Film na mňa nečakane zapôsobil. Čakal som komerčné "americké" orgie, no je to niekde na pomedzí. Nebudem zbytočne rozpisovať a vymenujem iba pár vecí, pre ktoré dávam o hviezdu menej. Film je príliš dlhý, miestami neprehľadný. Skutočne rozvinuté sú iba dve postavy, ostatné sa do príbehu zapájajú skôr sporadicky a človek si k nim nevybuduje žiaden "vzťah". Občas mi vadili zbytočne násilné a krvavé scény, kľudne by som sa zaobišiel iba s náznakmi. Filozofický potenciál tak ustúpil akčným scénam. Pokiaľ ste videli film Il Camorrista, kostra príbehu je takmer totožná. Možno veľa kritiky, no celkový dojem bol napriek tomu dobrý. Odporúčam.

Dobre sfilmované na to, že ide o román, ktorý nie je možné sfilmovať :) Samozrejme, že chýba viac ako polovica vecí, ale do filmu by sa to aj tak nedalo napchať. Niektoré príbehy sú vyhradené iba knihám a ľudskej fantázii. A práve s tou Kafka dokáže perfektne manipulovať. Režisér sa tento nedostatok snažil vyvážiť hutnou atmosférou a výbornými kulisami, ktoré majú ten správny depresívny "šmrnc". Z časti sa to podarilo, no stále mi niečo chýbalo. Herecké výkony výborné, najmä hlavný predstaviteľ sa dokáže tváriť realisticky nechápavo. V pamäti mi asi najviac utkvela scéna v pracovni starostu, ktorá je doslova napchatá spismi. Takto si predstavujem administratívne peklo a ten obraz ma asi bude ešte dlho prenasledovať. Film odporúčam ako jednoduché nazretie do Kafkovského sveta pre ľudí, ktorí nemajú záujem, prípadne nervy na prečítanie jeho románov. A ako tu už niekto napísal, film dáva zmysel až príliš, čo považujem za mínus.

Zvláštne. Po prečítaní komentárov som nadobudol dojem, že Jarmusch urobil veľkú chybu a film som odkladal až do tej doby, keď mi už nič iné na stole nezostalo. Našťastie viem, že vkus ľudí je rôzny a zlé hodnotenie je často iba neschopnosťou porozumieť, či frustráciou z nesplnených očakávaní. A práve na základe negatívnych hodnotení som k filmu pristupoval veľmi nezaujate. Nečakal som nič. Bol som jednoducho zvedavý na posledné Jarmuschovo dielo a pripravený akceptovať čokoľvek. Hneď po prvej scéne na letisku som pochopil o čo režisérovi ide a naladil som svoje zmysly na čistý "audiovizuálny mód". Tento film totiž nie je o príbehu, ale ignorujúc všetky zažité pravidlá, snaží sa odstrániť prebytočné rušivé elementy či už ide o dej, emócie alebo zbytočne rozvetvené dialógy. Zostáva však silná atmosféra, no nie v bežnom filmovom zmysle. V tomto prípade je to atmosféra, ktorú vytvára miesto -námestie skoro ráno, španielsky vidiek, atď.- a nie samotný príbeh a postavy. Všetko to dotvára výborná kamera, úchvatná "špinavá" hudba a zvuky, ktoré vás úplne vtiahnu. Pokiaľ hľadáte príbeh, budete unudení k smrti. Dodatok: Napriek malému množstvu dialógov vo filme, nájde sa i tu pár výrokov, ktoré vám utkvejú v pamäti :)

Nečakal som to, ale v tomto filme skutočne určitý príbeh je (u Jarmuscha to nie je vždy úplne isté) a to pomerne dobrý. Chvíľu to trvá, no po takej pol hodine už začnete tušiť o čo pôjde. Bežná porcia Jarmuschovskej atmosferickej nudy, osladená vtipnými Benigniho výstupmi. Ak mám pravdu povedať, bez toho šialeného Taliana by to bola jedna stuchnutá, rozvarená kaša. Dve hviezdy dávam za atmosféru, hudbu a príbeh, ďalšiu za Benigniho výkon a poslednú za nezabudnuteľné "I scream, you scream, we scream for ice cream!".. Verdikt: oplatí sa.

Jediné, za čo môžem dať hodnotenie, je špinavá a dekadentná atmosféra, ktorú tak zbožňujem (asi je to moja úchylka). Práve to je sila Jarmuschových filmov. No pokiaľ ide o všetko ostatné v tomto filme, je to bieda. Hádam najhoršie zo všetkého sú herecké výkony, presnejšie výkon "hlavného hrdinu". Zlé, zlé a zlé. Jarmusch sa našťastie rozhodol zmierniť naše utrpenie a film príliš nenatiahol - celé to trvá zhruba jednu hodinu. Verdikt? Pozrieť, ale je to iba pre tvrdých fanúšikov.. (a to mám Jarmuscha veľmi rád). Ale aby som mladému Jimovi nekrivdil, tá šialená Španielka na schodoch nemala chybu :)

Tak túto vec bolo veľmi ťažké zohnať a o to väčšie sklamanie som po dopozeraní cítil. Čo to sakra Bertolucci stváral?! Možno som teraz ako dieťa, ktoré kričí, že cisár je nahý, ale nebudem sa pretvarovať. Mike Figgis mi svojim "novátorským" prístupom, kedy na vás z obrazovky blikajú štyri rozličné obrazy naraz, takmer privodil epileptický záchvat (nepreháňam) a zvyšok poviedok ma dokázal totálne unudiť. Menzelov portrét starnúceho Hrušínského bol síce pôsobivý, no sem sa absolútne nehodil. Aby som mohol byť objektívny, donútil som sa celú túto pseudo-umeleckú šaškáreň dopozerať do konca. A poviem vám, že som sa skutočne cítil o 90 minút starší a pravdu povediac, bolo mi toho strateného času ľúto. Ešte dodám, že predošlé Ten Minutes Older: The Trumpet mám rád, preto to veľké sklamanie.