Ohňostroj

Plameň v expozícii filmu prichádza do záberu , kedy kamera sníma rozbúrenú rieku. Blčiaci oheň sa v nej stráca. Voda ho hltá, mizne a následne v zábere stojí námorník, ktorý v náručí drží mladého muža ako Michelangelova Madona v skulptúre Pieta. Zobudenie mladého muža je sprevádzané kameramanskou výpoveďou , kde Kenneth Anger okrem iného technickým okom kamery skúma odlomené prsty zo sadrovej sochy ruky, čím zliepa pre diváka nemého, ale zato veľmi poetického rozprávača usilujúceho o upriamenie pozornosti na viaceré symboly , ktoré sú echom vnútornej stránky mladého , začínajúceho filmára v časoch po ukončení svetovej tortúry vo forme druhého devastujúceho globálneho konfliktu neľahkej prvej polovice dvadsiateho storočia. Čo jedinec v takomto období hľadá ? Primárne ideovo siaha po zmysle svojej existencie. Snaží sa zakotviť a snímať realitu z pevných základov individuálneho sebaurčenia. Evidentne išlo o ruku Božiu. Tá je vystavená režijnej obrazovej kritike. Má odlomené prsty . Prestala mať na svojich veriacich dosah. Bezprstá ruka nemôže spojiť ukazovák a prostredník k požehnaniu svojich ovečiek , a teda sa ocitá na poloprázdnom stole . Nie však v miestnosti vojenského lazaretu, ale v neznámej izbe. Takouto neznámou bol aj svet pre mladého Kennetha Angera, hľadajúceho svoje intelektuálne aj existenčné korene. Hlavný aktér si spod prikrývky po prebudení vyberá sošku a ukladá ju na nočný stolík. Zrejme išlo o sošku nejakého starobylého božstva. Autor filmu možno týmto postupom chcel naznačiť, že princípy našej dôvery v entity majú svoj dominantný post vo fáze nášho spánku, kedy na naše telo doľahne bezbrannosť a pokoj, v ktorom sa človeku najľahšie verí, že má na nás dosah vyššia moc. Ako inak sa dá vysvetliť fáza spánku spojená s nekonečne interesantnými a komplikovanými snami ? Aj záchrana hlavného aktéra bola holým a bezbranným snom. Človek v spánku ostáva sám pred sebou nahý, pretože pokiaľ aj existujú tajomstvá , sen ich človeku samotnému odhalí ( o analýzach snov a podvedomia hovorí vtedy autorovi určite známe dotyčnú mienku tvorivé duo Sigmund Freud a Carl Gustav Jung ). Takéto intímne sny si ale ťažko hľadajú svoju pozíciu v rámcoch skutočného jestvovania individualistu, na ktorého sa vzťahujú i keď fiktívne , ale zato intenzívne povinnosti voči väzbám, ktoré so spoločnosťou podľa oficiálneho mienenia musí dodržiavať. Preto sú fotografické kópie výjavu sna na zemi nezaostrené. Majú problém nájsť svoje miesto pre skutočnosť – aj keď možno vychádzajú zo spomienok zrejúcich do podoby aktuálneho stavu hlavného protagonistu. „GENTS“ je prechodom do pavučiny ciest , po ktorých sa ženú motorizované stroje osvecujúce dlhé asfaltové cesty aj počas noci. V takomto obraze musel aktér pred vychádzaním na ulicu ustanoviť v sebe súdy, že ho čaká bariérovaný kontakt s okolím, ktoré je nič netušiace vo vzťahu k jeho vnútru, a tak môže prísť k jeho odhaleniu, čo sa neskôr môže stretnúť s ostrou konfrontáciou okolia. Aj výprask ale prináša pôžitok a v každom dravcovi je niečo krotké, ale v každej koristi je taktiež niečo dravé – aj keď sa jedná iba o myšlienku páchnucu ako zdochlina pre supy. Myslím, že práve to slúžilo ako idea gradujúca k fyzickému napadnutiu hlavného hrdinu a k vytrysknutiu krvi. Tá slúži ako predzvesť satisfakcie. U Kennetha Angera konkrétne tej sexuálnej, spermatickej, myšlienkovej. Preto ku koncu horia fotografie ako spomienky, preto sú na nich znateľnejšie postavy a preto myšlienky spálila tradícia Vianoc ( symbol s Vianočným stromčekom ) . Summa summarum chcel Kenneth Anger zrejme nechať pre svoju rodinu odkaz „ Merry Christmas, som homosexuál“ . (30.03.2014) (méně) (více)