Recenze (9)
Hideshi Hino může blednout závistí, sadisti vrnět blahem a zbytek směle smeknout před prací a náturou patologů. Brakhage na těchto skutečných "jatkách" demonstruje lidské tělo jako pouhou změť orgánů, velký flák masa. Po třiceti minutách různých procedur (stahování kůže, lobotomie...) obraz ztmavne, ale změť myšlenek a pocitů koluje dál. Přesně jak režisér chtěl. ()
The Act of Seeing with One's Own Eyes aneb "koncert" patologů. TVL ale co ten 3krát opakující se hudební motiv v podobě songu Here Comes the Night(The Beach Boys Song)??? Každopádně jde o snímek u kterýho mi na mysl vyskočili hned dva snímky. Prvním je Orozco The Embalmer(2001) a první kraťas Fruehling z trilogie Blue Snuff(Necro Blue) od Mariana Dory z roku 1999 kde jde taktéž o pitevní hrátky. ()
Pred pár dňami som si na mubi.com prečítal jeden krátky, zato výstižný komentár k filmu The Hart of London. "You have to be very careful." Tu to patí dvojnásobne, preto nakladajte s týmto filmovým materiálom nanajvýš opatrne. Musím sa ohradiť voči námietke užívateľa Vančura. Podľa môjho názoru profesia Stana Brakhagea ako umelca/kameramana nie je v žiadnom konflikte s jeho prítomnosťou na oddelení patológie. Film nemá mať edukatívny charakter. Je užitočné pochopiť, že čočka Stanovej kamery sa totiž opakovane vyskytuje na miestach, kde by ste ju najmenej čakali, ale tento fakt zatiaľ ocenia azda iba tí najvernejší fanúšikovia jeho neortodoxnej tvorby. Podobne, na mieste, by mohla byť vznesená námietka na režisérovu účasť pri natáčaní filmu Window Water Baby Moving, kde bol Stan viac kameramanom ako otcom, v čom práve spočíva jeho výnimočnosť! Kde Window Water Baby Moving začína, The Act of Seeing with One's Own Eyes končí. ()
[...] Ach, mrtví, čemu, čemu ach, / mě učíte? Co jsem, co budu? / Co, s čím se nosím, víc než prach / a popel je a hrstka rmutu? / Jak brzy v těle neobstát / a skončit musím počet času! / Jak brzy maje po zápasu / kolbišti světa sbohem dát! [...] (Andreas Grypius, Myšlenky o krchovu, místě odpočinku zesnulých) - - - Barokní transcendence hnusem v Brakhageově podání... ()
Zhluk záberov na meniace sa tvary ľudského tela spracúvaného rukami patológov začína prestrihmi na meravo ležiace mŕtvoly v rôznom stupni rozkladu. Následne sledujeme úpravu tiel rukami skúsených prosektorov. Ovisnuté telá a ich časti sú odmeriavané, stláčané, rozrezávané, sťahované z kože. Do lebky sa vŕta, reže, vyberá sa mozog, nožnicami sa prestrihávajú rebrá, aby sa uvoľnil priestor pre vyberanie vnútorností a ich následné odváženie a rozkrájanie. Miestami to pripomína návštevu bitúnku v plnej prevádzke, vzápätí sa ale divák zarážajúco spamätá pri rozpoznaní ľudských častí v záplave mäsa a vnútorností. Nejde o lineárny záznam jednej pitvy, ale sled rozlične prestrihávaných záberov viacerých operácií tiel rôzneho veku, pohlavia i stupňa zachovania. Prehliadka dekonštruovania tiel, mäsa, tuku, kože a vnútra zvedavým, pred ničím neuhýbajúcim okom experimentátora Stana Brakhagea zrejme nenechá chladným ľudí, ktorí doposiaľ žiadnu skúsenosť s pitvou nemali. Polhodinové filmové i doslovné prestrihy ľudským telom bez akéhokoľvek zvuku, úvodu, či vysvetlenia môže však s plným nasadením, bez mierneho pocitu zdĺhavosti z opakovaného pidlikania, vydržať hádam len profesný kolega, či zvedavý mäsiarsky učeň pred sobotňajšou zabíjačkou. 70% ()
Galerie (6)
Photo © Canyon Cinema
Reklama