Baščovanský a zať

Nezabudnuteľne charakteristická podoba porevolučného éteru. Zistenie, že život je naozaj krátky ako vysmrkasnie z nosa ...a toľko po ňom aj zostane! Odkaz filmu sa neuveriteľne trefne dotýka črevných problémov česko-slovenského tráviaceho traktu v zmysle daVinciho výroku o plničoch latrín, ktorý si nepamätám. Pekný film. (03.01.2010)

,,VIEŠ KOHO SI BERIE TÁ ŠPATA? NEJAKÉHO VIETNAMCA. TAKÉHO ČO ŠIJE TIE GATE. BUDÚ MAŤ MALÉHO ČÍŇANA." __ O ,,Baščovanskom a zaťovi" som nemal žiadne povedomie, dokým ho medzi zabudnuté slovenské klenoty nezaradil Peter Konečný vo svojej rozhlasovej relácii. Chválu na film, odzrkadľujúcu sa aj v tunajšom vysokom hodnotení, beriem ako oprávnenú a ostáva až napodiv, že daný námet ostal iba čisto televíznou záležitosťou, čím značne stratil možnosť stať sa v budúcnosti kultovou záležitosťou, veď už len samotný plagát sľubuje veľa. Pohľad na raný kapitalizmus je tu ukázaný v celej svojej úbohosti presadiť sa za každých okolností, čoho skvelým príkladom je postava vynaliezavého živnostníka Baščovanského v podaní neznámeho Ferdinanda Macuráka bezohľadne vykorisťujúceho vlastného prispatého zaťa. Scenár sa nielen opiera o dobre napísané dialógy, ale využíva tiež iróniu smerujúcu ku záverečnej pointe. Ktosi tu film prirovnáva k slovenskej verzii ,,Dědictví aneb..." a treba dodať, že ak nie vo všetkom, z technickej stránke ide prakticky o rovnocennú záležitosť, navyše ďalším plusom tu je zaujímavá, tajuplná hudba Vlada Godára. Dané hodnotenie si tento TV film určite zaslúži. (429. hodnotenie, 31. komentár k filmu) (24.12.2020)

"Robiť nevieš, trtkať nevieš, nič nevieš!". Co jsi se v komunismu naučil, v kapitalismu jako když najdeš. Starý Baščovanský má jasno, se vším a s každým. Nic ho nezastaví, rodinný rozpočet má rozvržený do konce svých dní a jeho sortiment nabízených služeb je opravdu široký. Začíná u výměny oleje a končí u asistovaného kuplířství. V tomto postkomunistickém tržním oraništi se plácá i vykořisťovaný, bezmocný zeť. Člověk zbaven svobody. V novém demokratickém světě. Ovšem i on má právo křičet a hodlá toho práva využít. Naprosto neznámí tvůrci nám tu předvádí excelentní groteskní obraz jakéhosi čecho-slováčka ve velkém světě, který začíná a končí v jeho domě a garáži. Velmi poučná podívaná, nazvaná zde právem slovenským Dědictvím. Nadčasovost snímku nakonec dokazuje i samotný vývoj Česka a Slovenska v druhé polovině devadesátých let. (12.01.2016)

Trefná satira slovenskej rannodemokratickej spoločnosti a začiatkov podnikania na našom území, ktorú by ste v databáze Slovenského filmového ústavu hľadali márne. Pritom ide o zabudnutý skvost a najlepší slovenský film za posledných cca 20 rokov, ktorý získal lokalkultový status okamžite po svojom odvysielaní v STV v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Celý dej sa síce dohráva iba v jednom dedinskom dome resp. na jeho dvore a vystupujú v ňom amatérski herci, postavy a hlášky, ktoré sa tu objavia sú však nesmrteľné... (07.06.2010)

Chudák Baščovanského zať je jedna z najtragickejších postáv, aké som v poslednom aj v neposlednom čase videl v nejakom filme. A pritom fasáda je priam dokonalá. Rodinné podnikanie, manželka je šéfova dcéra, prachy v dome (niekde možno na povale) sú, deti sú iba otázkou času. Lenže....divoké deväťdesiatky si vyžadovali svoju daň....ale nielen o nich to je. Chalanova ženská nielen že nie je nič moc, ale je aj frigidná, jej foter nemá tendenciu za prácu platiť, pretože veď dostáva nažrať a má kde spať a prachy na svatobnú cestu pustiť nemieni. Film občas nezaprie televízny amaterizmus a čo sa týka humoru, dalo sa z toho vytrieskať viac. Ale to bude asi tiež tá "deväťdesiatková" daň. (02.01.2017)