Zbojník Jurko

Animácia nie je vtedy kvalitná, ak pôsobí čo najrealistickejšie, respektíve je čo najlepšie vyrendrovaná. Tento postoj je razený posledných 20 rokov a je chybný. Animácia je kvalitná, ak je čo najviac štylizovaná a charakteristická pre danú tému. Samozrejme ruku v ruke s príbehom. V Zbojníkovi Jurkovi všetko toto perfektne funguje. Určite je veľkým prínosom humor a nadhľad, ktoré hrané verzie mať z princípu nemôžu, v tomto Kubal uspel asi najviac. Možno mi pripadali nadbytočné pasáže s hovoreným slovom, ale to je skutočne iba malý detail, ktorý ani nepovažujem za chybu, len napríklad pri záverečnom rozsudku by mi maximálne vtipné pripadalo iba nezrozumiteľné mrmlanie. (15.01.2015)

Viktor Kubal má oproti kolegom za oceánom západne od nás jednu obrovskú výhodu. On totiž najprv vdýchne svojím filmom dušu, vypiluje scenár do posledného detailu a až na záver myslí na efekty a na kabát svojho diela, aby bola nasýtená aj tá povrchnejšia a pohyblivými obrázkami až tak ako my neposadnutá časť diváctva. V továrni na sny k filmárskemu procesu pristupujú opačne. Najskôr sa predsa musí vedieť o potenciálnom zárobku ešte nevyrobeného filmu - to je hlavné, bez toho by jednoducho hollywoodski tvorcovia nejedli chlieb ich každodenný. A až po ďalších desiatich bodoch si niekto v štábe zmyslí, že nemajú podľa čoho natáčať, nie je totiž scenár. Tak sa ho rozhodnú narýchlo uvariť, napísať čo najviac "na efekt situácií", ale otázku "Kde je to hlavné?" si nepoloží nikto. Ich animákom chýba pochopenie pre to už spomenuté, to autorovo ja, to čo Viktor Kubal zanechal vo svojom Zbojníkovi Jurkovi. Už nespočetnekrát sfilmovaná legenda o Jurajovi Jánošíkovi získava v Kubalovom podaní nádych sviežej originality a pôvodná historka nadobúda nevídanú neotrelosť. Striedanie rôznych štýlov animácií v Kubalových rukách magicky zvizualizovaných (nad všetky ostatné čnie úchvatná scénka s pootočením kamery), veľká časť záberov exponovaná do detailov tvárí svojsky nakreslených postavičiek, geniálny hudobný doprovod znejúci počas každučkej sekundy filmu (zimomriavkové boli predovšetkým prechody medzi dvomi diametrálne odlišnými hudobnými žánrami - mám na mysli dychberúce, hudobne absolútne disharmonické sekvencie s použitím slovenských ľudových piesní nerušene prechádzajúcich v čistú "hornerovčinu"). Nadmieru potešujúcim ovšem zostáva fakt, že tvorca sa rozhodol rozprávať filmový príbeh čisto iba obrazom a zvukom, žiadne siahodlhé sebaparodické dialógy, čím už aj tak každým políčkom originálny výtvor získava na atmosférickosti. Kubal prekopal známu ľudovú povesť na svoj obraz s takým zanietením a odhodlanosťou, že môžem s čistým svedomím označiť jeho Jurka za zatiaľ najlepší slovenský animovaný film a nemyslím si, že bude v blízkej dobe nejakým iným prekonaný. P.S. Výčitka americkým tvorcom samozrejme neplatila pixarovcom a ich ohromujúcim veľdielam. Náš Kubal so Zbojníkom Jurkom však nie je v ich tieni, ale čnie vysoko aj nad takým animačným kolosom, akým sa kedysi dávno stali. Žiaľ, už len v hrobe. 95% (20.12.2010)

Výtvarne originálne spracovanie legendy o Jurajovi Jánošíkovi. Okrem typicky kubalovského výtvarného spracovanie sa nezaprie, že Viktor Kubal je humorista. Na pozadí dramatizácie legendy podfarbenej nefalšovanou terchovskou muzikou na nás Kubál neustále huncútsky požmurkáva a do  každej scény pridá nejaký fórik či gag, ktorým priam až paroduje legendárny príbeh. No vo vážnych scénach neváha pritlačiť na city Darinou Laščiakovu alebo zdramatizovať danú chvíľu. 90% (22.10.2023)

Prvý slovenský celovečerný animovaný film, ktorý nastavil latku naozaj vysoko. Niekomu sa možno nemusí páčiť Kubalova animácia, ale práve ona je podľa mňa obrovským plusom tohto filmu, pretože je vo svojej jednoduchosti skvele funkčná a treba dodať, že aj veľmi komická. Hudobná stránka filmu je takiež veľmi vydarená. Jánošík nezomrel, Jánošík žije :) (14.04.2008)

Kubal je Kubal, nemusí sa páčiť každému a animácia je natoľko svojská, že sa dá spoznať na prvý pohľad. Jeho postavičky sú veľmi sympatické, či už kladné alebo záporné, vo filme sa nad tým ani veľmi trápiť netreba, všetko, čo sa deje, je vtipné a niektoré finty akoby prišli do filmu zo súčasnosti. Takýto modifikovaný a vylepšený príbeh o Jánošíkovi rozhodne patrí k zlatej slovenskej klasike. (15.01.2015)