Samurai Champloo

Animácia je pekná a plynulá, hlavne pri bojových scénach vidno že si dali veľmi záležať. Stereotip nehrozí, pretože sa nájdu ako dramatické dieli, tak aj komediálne, alebo zamerané čisto na akciu. Hip hopu veľmi neholdujem ale niektoré skladby (hlavne beatbox) ma milo prekvapili. Škoda že záver ma trochu sklamal. Nakoniec musím ešte vyzdvihnúť epizódu kde hlavné postavy hrali baseball proti Američanom. Veľmi dávno som sa tak nesmial. Odporúčam aj tým čo nemajú z anime moc skúseností. (13.01.2008)

Nevídaná animace (na seriál) a naprosto skvěle napsané hlavní postavy... nejvíc jsem si oblíbil zločince a nenažraného bitkaře, který má slabost pro buchty s bujným poprsím - jop, mluvím o Mugenovi. Je až neuvěřitelné jak k seriálu, odehrávajícího se za dob feudálního Japonska, sedne hip hopový soundtrack, který působí nerušivým dojmem. Navíc závěrečné 3 díly, které tvoří jednu velkou epizodu mají až kulervoucí atmosféru a skvělé bitky! Jinak hodně doporučuju epizodu s baseballem :) (06.09.2010)

Priznávam... mala som vysoké očakávania. Ale toto... nikdy by ma nenapadlo, že môže byť až tak dobré. Celkom som zabudla, že hip-hopu práve nefandím a vďaka tomu si naplno užívala opening. Čo tam po tom, že Jinov zaláskovaný diel bol trápny, keď som sa pri jeho sledovaní užierala žiarlivosťou. Kašlať na tie kvílivé serenády, čo sa tam občas mihli, pretože sa tam skrátka hodili. Uch, aj zombie a baseball som schopná odpustiť... Prečo? Pritvrdilo sa. Zatiaľ, čo pri sledovaní takého Cowboy Bebopa som mohla ísť večer pokojne spať, lebo v jednej, najviac dvoch častiach sa vyriešilo dosť, Samurai Champloo permanentne končil "to be continued". Objavil sa rozprávač (podivne úchylný, ale potešil), graffiti battle, lietajúca veverička, veľa krvavých masakrov, na ktoré sa krásne dívalo, minútu za minútou dáke nové prekvapenie/možnosť sa zasmiať/vzdelať. Poučenia boli vážne (áno, deti, hľadajte si vlastnú cestu životom), ale aj... praktické, povedzme (keď je hrdina hladný, nech je žena akokoľvek pekná, žalúdok má prednosť ). No a... sakra, aj ja chcem takých bodyguardov, akých mala slečna Fuu... (03.08.2010)

S trochou nadsádzky možno Watanabeho ďalší výrazný počin (i keď tentoraz s veľkým režijným, no nie scenáristickým prispením Mamoru Hosody) označiť za postmodernú popkultúrnu anime variáciu mnohovrstevnatého románu Umberta Eca Meno ruže. Najjednoduchšie identifikovateľným žánrom je v tomto prípade historické dobrodružstvo vsadené do fikčného sveta, avšak každé ďalšie odkrývanie hlbších významov a súvislostí závisí na šírke znalostí japonskej histórie, spoločnosti, kultúry, umenia, "klasickej" povojnovej kinematografie i ich letmých aj dlhotrvajúcich stretnutí so západným svetom; predovšetkým však aj od toho, na čo pri sledovaní upriamite svoju pozornosť. Seriál však zostáva absolútne sebestačným, emocionálne silne previazaným, zábavným dielkom s jasným primárnym príbehom a rozvíjajúcimi sa postavami (Mugen a Jin síce pôsobia na prvý pohľad ako Ying a Yang, a Fuu ako infantilná komická figúrka ohurujúca len svojou roztomilosťou, no nenechajte sa oklamať) so živým pozadím. Najsilnejšou kartou je práve umné kríženie žánrov a prostý nápad použiť hip-hopovú hudbu (ktorej podlieha i dynamika a strih akčných scén), subkultúrny fenomén moderného Japonska, vo výprave naprieč érou Edo. Veľmi vyvážená a neokázalo nadčasová záležitosť, v ktorej možno čítať ako v otvorenej knihe, a pritom stále nachádzať niečo nové. A vo finále musím povedať, že už dávno som sa necítil s nejakou skupinkou animovaných postáv tak dobre a tak veľmi mi po skončení nechýbali. Návratu sa nevyhnem ;-) Toľko predbežný komentár, ktorý neskôr rozviniem. Howgh. 100% (30.12.2014)

Samurai champloo je krásně nakreslený, opravdu originální, má silné ústřední duo (trio, pokud máte rádi pěkná, milá, skoro až plyšová děvčata) je občas nevtíravě vtipný (takhle z první mi vyskakuje obrázek Jina v přestrojení za potulnou hudebnici nebo Mugenovu gamblerskou zálibu v broučích sumo zápasech) a... a má - minimálně na animé - hezký soundtrack... a... je povětšinou nudný. Marná sláva, když se začnu dívat na animé o dvou mistrech samurajského umění, rád bych viděl souboje. Když už se autoři rozhodnou, pojmout takhle představený seriál jako iniciaci do specifického období japonské historie (Edo) a začnou mě seznamovat s jeho uměním, vlivem křesťanství a západní kultury, měli by to dělat způsobem, který mě na to, že bych chtěl vidět více akce, přiměje zapomenout. Pokud máte jiný pocit, rád vám ho přeju, pro mě osobně - 60% (14.12.2010)