Mission: Impossible

V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa už začala tvár áčkového akčného žánru razantne meniť, s čím som sa v tej dobe zmieroval len ťažko, ale postupom času som sa tomu predsa len lepšie prispôsobil. A práve Mission: Impossible je jeden z tých najzásadnejších predstaviteľov, pričom rozbehol sériu, ktorá je tu s nami stále aj po štvrťstoročí. Nikdy som moc nebol na tieto špionážne zápletky, snaží sa to tváriť realisticky, ale predsa len to úplne nejde, no tu je ten dej podaný dostatočne zaujímavo. Kľudne by som bral aj dlhší úvod s lepším predstavením tímu, tu sa ide na vec takmer okamžite. Tempo je síce polovicu filmu také pomalšie a chýbajú mi nejaké skutočne zapamätania hodné situácie, ale je to zaujímavé a celkom nepredvídateľné, divák si nemôže byť ničím istý. A v druhej polovici už sú karty rozdané, pribudnú výborné postavy a nezabudnuteľné atrakcie, tu sa je už stále na čo pozerať. Obsadeniu sa tu nedá moc vytknúť, Tom Cruise ma v týchto mladých rokoch nebavil ešte ani zďaleka tak, ako teraz, ešte sa v tomto žánri len hľadal a vidno to aj tu. Herecky tu občas zaostáva a aj tá jeho postava mi prišla taká všelijaká, miestami sebavedomý a následne ustráchaný, hlavne v tej prvej polovici, ale som samozrejme veľmi rád, že tu bol, lebo inak by sa séria nikdy nedostala tam, kde je teraz. A mimo neho poteší hlavne trio, John Voight, Jean Reno a samozrejme Ving Rhames, ktorý už sérii zostal verný. Akcia je vo svojej kategórii veľmi dobrá, toto nie je primárne akčný film, takže klasická akcia sa tu nenájde, Cruise dokonca ani raz nevystrelí a rozdá asi dva údery, ale o to tu nejde. Vniknutie do databázy CIA je jedna z najslávnejších scén vôbec a je skutočne perfektne vymyslená a o napätie nie je núdza a finále s TGV je síce ako z iného filmu, zvyšok filmu sa aspoň tvári celkom uveriteľne, toto už je riadne prestrelené, ale aj tak je to nápadité a s pár výbornými momentmi. Brian De Palma nie je akčný režisér, takže aj k tejto látke pristúpil inak, než tvorcovia po ňom, ale odviedol nemenej dobrú prácu, A k tomu tá hudba, ktorá ma baví vo všetkých variáciách, Takže tento prvý Mission: Impossible ma kedysi vôbec nezaujímal, ale s odstupom času si ma získal a nemôžem ho kritizovať, lebo rozbehol sériu, ktorá sa v súčasnosti nachádza na vrchole akčného žánru. 75% (23.10.2012)

Divná slátanina, kterou jsem ani na druhý pokus nedokoukal celou. Z mikrospánků se staly makrospánky a až na třetí pokus jsem (vybavený nemalou dávkou prášků proti usnutí) film dokoukal. No, opravdu to za to nestálo. Nepřehledný děj, šílený scénář a nejedna logická chyba dělá z filmu opravdu špatnou podívanou. Ani ta Praha to nezachrání... (27.06.2006)

Tento čisto akčný film nie je ničím až tak výnimočný okrem toho že sa z filmu stala neskôr úspešná séria a Ghost Protocol fakt nemá chybu. Dej je priemerný, rozuzlenie je zaujímavé, ale veľké plus má napätie, lebo až dokonca sa nevie čo a ako. Ale predsa je tu niečo čo tento film radí medzi tie lepšie. Pán skladateľ ukázal, že nielen John Williams, John Barry a Ennio Morricone dokážu urobiť hudbu vďaka ktorej stúpne kvalita filmu a film sa navždy zapíše do dejín kinematografie. Autor spravil absolútne kultovú pecku medzi filmovými motívmi a už len kvôli tej hudbe odporúčam film pozrieť. (23.08.2013)

Skvělý rozjezd vynikající akčně-špionážní série, která přitom mohla umřít hned po druhém dílu... Naštěstí se tak nestalo a aktuálně tu máme již šestidílnou ságu, jež třetím dílem famózním způsobem chytla druhý dech a od té doby přišla ještě s třemi dalšími osobitými peckami (a upřímně věřím a doufám, že to stále není konečné číslo). De Palmův snímek u mě možná nikdy nebude (právě kvůli nebývale silné konkurenci) na pomyslném vrcholu, ale nutno uznat, že i po dvou desítkách let se stále jedná o zatraceně dobrý žánrový příspěvěk, jenž navíc zdobí hned dvě dokonalé scény (průnik do CIA, vlakové finále). 85 % (08.08.2018)

Agent Ethan Hunt je, po bleskové likvidaci svého týmu při pražské operaci, označen CIA za zrádce určeného k likvidaci. Hunt se včas probírá ze svého překvapeného zmatení a začíná sbírat informace. Jeho analytický mozek strojově odděluje pravdivé informace od falešných, důležité od nepodstatných a zanedlouho pochopí svou roli neinformované figurky ve špionážní hře. Po zmapování situace se čile vrací do hry s novou strategií, ve které již není loutkou v rukou autorů podrazu, ale sám začíná posouvat figury po šachovnici. (05.10.2009)