Don's Plum Bar

I takto se dají točit filmy. Pár mladých herců si sedne ke stolu a režisér řekne: "Tak se o něčem bavte". Natočeno za tři dny a Leo a Tobey by na ty tři dny dnes rádi zapomněli (viz soudní líčení, kterým zamezili distribuci v USA). Sice to bylo z větší části o ničem, ale pár chvil mi dokonce přišlo zajímavých. (17.07.2003)

Vy jedni pokrytci! Co je špatného na malorozpočtovém bijáku (budget tak 500 dolarů), jež se odehrává v zavšivené putice, kde se Vlk špičkuje ze Spidermanem? Naneštěstí většina zdejších uživatelů je odkojená na tvorbě Camerona a hudbě Williamse, což se definitivně neshoduje s artovým pojednáním o strastech mládí nad šálkem turka a sklenicí jakési americké chmelové břečky. 70% (10.03.2014)

Vždyť to bylo dobrý. Jasný, že bez DiCapria a Maguira by se na to asi nikdo nepodíval, ale taková normální víkendová slezina v hospodě, kde se řeší řada pro mnohých možná nezajímavých, ale pro zúčastněné jistě zajímavých věcí. Pokud ještě nejste fotr, nebo nejste nějaký knihomol a je vám mezi 20-30, budete se bavit. (13.01.2013)

Už som počul aj pozitívne reakcie filmovo vzdelaných divákov na tento film. Ja sa im čudujem, ale videl som aj horšie filmy a Dons Plum má na rozdiel od skutočne zlých filmov (o tých sa rozpráva oveľa ľahšie, pretože je to zábavné) tú nevýhodu, že nie je ničím zaujímavý a rýchlo sa naňho zabudlo. S tým nič neurobia ani Leo, ani Tobey. (30.08.2012)

Nenechajte sa zmiasť rokom vzniku, Don's Plum sa natáčal v období 95 až 96, čo prezradí aj mladý vzhľad zúčastnených, ale tým, že rozpočet predstavoval priemernú mesačnú mzdu občana SR sa predstavil publiku v roku 2001. Film je experimentálny, v čiernobielom háve a veľmi ťažký na sledovanie. Takže fanúšikom DiCapria či Maguireho odporúčam, len ak sú otvorení nezávislej tvorbe v štýle Abela Ferraru, alebo prvotín od Martina Scorseseho. A tým nemyslím filmy ako Taxikár alebo Zúrivý býk, ale festivalové snímky Kto mi to klope na dvere. Narozdiel od Scorseseho prvotiny ma tento výlet do baru bavil o čosi viac. Máme tu štyroch mladíkov, čo sa každý večer stretávajú v tej istej putike a vedú krčmové rozhovory na tému drogy, sex a každodenné zvyklosti. Zakaždým prichádzajú v spoločnosti náhodnej neznámej, neváhajú sa do krvi pohádať, pourážať kadekoho v okolí, dokonca aj samých seba. Vedia sa správať ako tí najväčší chrapúni, aby za chvíľu oľutovali svoju impulzívnu povahu. Film využíva zvláštny spôsob sebareflexie a to monológmi pred zrkadlom na verejných toaletách. Trefne zvolená bola tiež hudba, aká z počiatku využíva jazzovú barovú kapelu a neskôr sa pripomína v bezdialógových pasážach. Body strhám za to, že nie všetky témy boli zaujímavé a tiež som názoru, aby barové rozhovory zostali v bare. I keď sledovať svojich obľúbencov v úplne odlišných roliach ako som zvyknutý bolo príjemným osviežením. Navyše sa blysli fantastickými výkonmi a ja som na druhý deň dostal chuť si film pozrieť znovu. (16.11.2015)