Tokio!

Nejvíc na mě zapůsobila první povídka, druhé dvě mají sice zajímavý námět i zpracování, ale nepřipadají mi už tak kompaktní. Interior Design se mi navíc moc líbí vizuálně, i téma je mi nebjližší. Gudaulin píše o "zbytečných lidech", což je další možný způsob nahlížení na věc - mně zas naopak přišlo, že hlavní hrdinka nechce podlehnout zavedenému systému a dělat v podstatě nesmyslnou práci, a chce být jednoduše užitečná plus dělat to, co ji baví. Jednoduché, ale v jednoduchosti je krása. (02.02.2012)

Ako to u poviedkových filmoch chodí, každý si vyberie tú svoju naj, v tomto prípade ale máme výhodu, že sledujeme skôr strednometrážne plnohodnotné filmy, ako krátke jednoaktovky. Osobne mám dojem, že sme šli od najmenej dobrého po najlepší film, je ale možné, že s opakovaným pozretím sa situácia zmení. Ak by sme tu mali ešte poviedku ďalšiu (a ďalšiu), v nastolenom kvalitatívnom trende by som vydržal podobne hypnoticky sledovať Tokyo! aj ďalších pár hodín. Shaking Tokyo presne vystihol môj dojem z moderného Japonska, respektíve megapolisu, respektíve súčasného sveta a jeho paradoxnej prázdnosti v preľudnenosti. (04.01.2018)

Chvíli mi trvalo než jsem pochopila co vlastně sleduji. Najít smysl svého života je asi tou nejtěžší cestou každého z nás. K tomu, abychom ten smysl našli, potřebujeme víru. No a s vírou jde pak ruku v ruce láska. Dnešní přetechnizovaný, přeplněný, odcizený svět spěje k tomu tyto hodnoty ztratit....TOKIO! (17.11.2009)

Tokiu je jedno z najpokrokovejších, naväčších a najkrajších miest celého sveta, takže bolo len otázkou času, kedy si to všimnú aj filmáry a vyrobia film, ktorý by sa týkal samotného mesta a života v ňom, ale aj ľudí ktorý tam žijú. Myslím, že v tomto smere film nemohol dopadnúť lepšie. Gondryho vnútorný interiér je ako obvykle neobvyklí a svojím spôsobom magický a ukazuje nám Tokio ako miesto nových priležitostí, ktoré sú často nenaplnené a rovnako aj silu samoty. Jeho badateľný štýl ma na úvod krásne rozohrial a bol som jeho prídelom očarený. Iný postup si zvolil Carax, ktorého tvorbu som bohužiaľ nemal možnosť spoznať a teraz som sa s ním stretol po prvý krát. Jeho Merde je dotieravý, kontroverzný, miestamy nechutný a občas sa kúpe v pekne špinavej vode čierneho humoru. Asi najfrancúzkejšia filmová poviedka vo filme. Ale kupodivu to filmu neubližuje. V tomto smere sa film sústreduje na Tokio ako miesto informácií a mesto hrozby, pričom obidve sú dostatočne absurdné, ale udržujú si istú dávku racionality, ktorá je ale zakončená zvláštnym koncom a vtipnou bodkou. Najkrajšiu časť natočil Jun-ho Bong, teda aspoň podľa mňa. Jeho svet ľudí, ktorý nevyliezajú z domu a hlavný hrdina, ktorý s tým vlastne začal, je svet ktorý sa sústreduje na vnímanie každej jednej osoby a hlavne otázkou či láska dokáže niečo zmeniť. Veľmi kreatívne a veľmi roztomilé so sympatickými hrdinami. Túto cestu do Tokia som si náramne užil. (01.07.2009)

Tři povídky, které jsou víc něž všechno hlavně bizarní. Jejich interpretace může být věru různá, no důležité je, že i když se zpočátku mohou zdát nudné, dospějí vždy k jakési pointě, která zaujme. Nebýt mé averze k šikmookým filmům, o pětce bych i uvažoval, ale i s odhlédnutím od tohoto se tam hluchá místa najdou, takže pěkné 4*. 80% (03.10.2015)