Kimssi pyoryugi

Tak po desiatich rokoch som si to pustil druhýkrát a stále to je nádherná pecka o dvoch osamelých exotoch, ktorý sa z rôznych dôvodoch a rôznym spôsobom izolovali od zbytku sveta. On pripomína Hanksovho Trosečníka a ona zase takú uzavretejšiu Amélie z Montmartru. Film ukazuje, že človek proste potrebuje nejaký kontakt, inak sa zblázni. Páčilo sa mi verné vyobrazenie toho, keď dlho izolovaný človek má možnosť odísť, tak potom, čo si na samotu zvykol, tak s tým má problém a jeho prvotná reakcia je odmietnutie. Už v tej dobe tu je zároveň pekná kritika toho, že ľudia žijú viac život na internete ako v skutočnosti. Je to neskutočne zábavný milý film ale v jadre zároveň veľmi smutný a pritom bez snahy o citové vydieranie. Namiesto sĺz v divákovi skôr vyvolá nutkanie zamyslieť sa nad myšlienkou filmu a nad tým či sám žije naplno. Celý film stojí na ústrednej dokonale stvárnenej dvojke v podaní Jae-yeong Jeong a Ryeo-won Jeong a epizódne výstupy iných postáv pôsobia jak príchod zlého votrelca. Výsledkom je film natočený v takom pomalom poetickom štýle, že aj keď má 2 hodiny, tak si prajete, aby trval minimálne dvakrát toľko. Po druhom pozretí zvyšujem z 8/10 na 9/10. Je neskutočné kde všade môže človek stroskotať. :) (21.10.2009)

Bezpochyby nesmierne originálna “romanca” o láske, no hlavne o poznávaní samého seba. Nuž ale keď človeku počas sledovania takéhoto príbehu, neustále utekajú myšlienky iným smerom, môže ho ovládnuť mimoriadna spokojnosť? Bohužiaľ nie, všetky oči ostali suché, a to je v prípade takéhoto druhu filmu, doslova strata času. (22.05.2018)

Trocha prehnané hodnotenia. Nie preto, že by bol film zlý, ale akosi tam nevidím tak potrebný a hlboký presah, ktorý by ma ako diváka dostatočne uspokojil. Je to miestami vtipné a určite to nepostráda kórejsku poetiku - či už romantického, alebo komediálneho žánru, ale príliš očividná citácia západného štýlu a ich stroskotancov je natoľko výrazná, že nejako postráda zaujímavejší koniec, alebo výraznejšiu pointu. Ústredná dvojica je roztomilá, ale nechytá za srdce ako tá s Moment to remember, alebo My sassy girl. Vadilo mi, že film epizodicky sledoval osudy každého hrdinu zvlášť a nesnažil sa o výraznejšie prepojenie aj počas príbehu. Stretnutie pri vyvrcholení mi príde ako príliš typické - síce nenasilné, ale pre mňa už nezaujímavé. Kim´s island je pekný, nenudiaci film, ktorý mi ale vyšumí z hlavy podstatne rýchlejšie ako som od neho očakával. (31.03.2013)

Aby bylo jasno, mám proti tomu výhrady... Jenže... Ještě předtím, než došlo k závěrečnému běhu jsem si "liboval", jak ten film nemá nic, čím by mě mohl ve svém závěru překonat. Ano, rozhodně byl celou dobu skvělý a opravdu výborně zahraný, ale rozhodně by mi nevadilo, kdyby byl o pár minut kratší. Jenže pak jsem se přistihl, že jsem při závěrečných scénách stejně napjatý, stejně bezradný a nakonec i stejně slzavě usměvavý jako ona. 85 % (06.04.2010)

[ArtFilmFest 2011, Trenčín] Ojedinelé neprijatie od pár sebaistých frfľošov si vysvetľujem iba na základe môjho hypotetického odhadu týkajúceho sa ich nezdravej predpojatosti-averzie vôčí ázijskému filmu, pretože iný dôvod mi pri pohľade na túto nevtieravú "feel good" romancu nenapadá. Pred premietaním odznelo niečo v zmysle-uvidíte to, čo v súčasnosti vymaňuje Juhokorejský "mainstream" z pretrvávajúcej stagnácie a ja sa bez dostatočnej znalosti tohto zázemia pripájam k tým, ktorí "Kimssi Pyoryugi" považujú za víťazný. Ako kľúčový ťah sa mi vidí zvolená taktika rozvrhnutia čerstvej a multifunkčnej premisy, ktorá popri sladkoústom vystavaní "unconventional-love" zápletky pokrýva aj viacero potlačovaných/ignorovaných tém. Či už je to neschopnosť/nemožnosť odpútania/oslobodenia sa od každodenných sterotypov ústiacich niekedy až do zdánlivo neriešiteľných hlavolamov alebo (ne)plánované uviaznutie vo vzduchoprázdne virtuálneho imaginéria v ktorom vládnu fiktívny dvojníci, komótne lži a prebdené noci. Tieto zlovestné výpady racionality sú tu-prostredníctvom uveriteľných hercov-ukázané ako závažné, no zároveň iba dočasné zábrany nevysvetliteľnej existencie ktoré možno odbúrať za podmienky absorbovania a zúročenia netušených impulzov. Za kamerou nestojí amatér, koncept natáčania má logiku (proporčné obmieňanie pečlivých detailov a celkov), zábery sú navzájom previazané-vývojovo na seba nadväzujú a v konečnom dôsledku vrcholia v (sic) odhadnuteľný, ale za to veľavýznamný (SPOILER) "happyend". Inými slovami, totálne snové znázornenie liečiteľnosti japonského fenoménu "Hikikomori." P.S. Aj keď sa to zdá prísne, tak za tie (SPOILER) eskrementy bod uberám, kritizujem za to aj fulminantný "South Park"+iných "fekálistov" a nerád by som robil výnimky-nejde o akúsi moju precitlivenosť, ale o obyčajnú výhradu vôčí prehnanému (mikroskopickému) zaobchádzaniu s výkalmi, ktoré pokiaľ nemajú extra opodstatnenie ("Black Book") alebo nie sú zakomponované s rezervou ("Mammuth"), patria do žumpy a nie na plátno. P.P.S. Ku koncu som mal nutkanie si pospevovať úryvok z piesne mojej čo raz viac favorizovanej kapelky: "Run, whirlwind run, further and further away, into the sun"... (25.06.2011)