Velké manévry

Veľké manévre sú oproti takému Carnému Deťoch raja (1945) odľahčenejšou variantou melodrámy s humornými vsuvkami a krásnym farebným záberom. Práve ono svižné konverzačné vodítko dejového rytmu je najdôležitejšie, samotný milostný trojuholník je neustále oživovaný a v kurze. Lenže príde aj na také to typicky francúzske líčenie romantiky a to až tak dokopy so všetkými týmito atribútmi nejde. Čiže, ak to mám trocha zjednodušiť - vizuál okulahodiaci s výbornými kulisami, elegantnými kostýmami a šarmantným lišiakom Philipem. Zvyšok nanajvýš priemerný, hoci prevažuje dramatická štruktúra a nie komediálna. (19.11.2015)

"Osud má dobrý vkus." Gérard Philipe - nenapravitelný, šarmantní nápadník ze staré školy, kavalír romanticky založený a tak zamilovaný. Pokleknu před Vámi, vyznávám se z čistých úmyslů, z lásky k Vám. Buďte mou, spanilá paní. Jen krátce otevřete okenice, ať důkaz mám, že stále mohu doufat v líbezný cit Váš. Sbohem, kapesníčkem zamávám. (30.08.2015)

U viacerých trojhviezdičkových filmov po opakovanom pozretí pridávam komentár odoberám hviezdičku. V prípade Veľkých manévrov hviezdičku pridávam. Nemám preto racionálny dôvod, ale keď som vo filme prehliadol to okázalé ľahtikárstvo, bujarosť, pokrytectvo a ďalšie motívy, ostalo tam Clairovo majstrovstvo, jeho drobnokresba, ktorú som mal možnosť obdivovať až pri opakovanom pozretí. Možno sú to slabé štyri hviezdičky, ale nemyslím, že by boli nezaslúžené. (27.09.2020)

V lecčem mi to připomínalo Červeného a černého. Gérard Philipe v roli vypočítavého fešáka, pro kterého jsou pletky oblíbenou volnočasovou aktivitou – až do chvíle, kdy se do jedné své „oběti“ zamiluje – není nepodobný egocentrickému a neméně krásnému Julienu Sorelovi, a postava Michèle Morgan se madame de Rénal podobá nejen vzhledově. Velké manévry se sice neberou tak vážně jako Stendhalovy filmové adaptace, ale přesto na příběhu lehkomyslného poručíka, který si tak dlouho hrál, až prohrál, nic moc komediálního neshledávám. (18.03.2013)

Viac než čo iné, je to kostýmová nuda. Dej a veľa dialógov je číročistou sivotou. Rečami, čo denne počúvame vo vzťahových historkách rôznych foriem. Tu konkrétne bojujú o jednu hlavnú hrdinku dvaja muži priťahovaní zrejme silami temnôt. Ona totiž vzhľadovo pripomína skôr vládkyňu podsvetia než osudom vyžrebovanú femme fatale. Nuž ale vari hádam žeby toto bolo zámyslom režiséra so svojským zmyslom pre humor? Hlavnú ženskú postavu poňať tak zvláštnym spôsobom? Nakoľko teda ide vraj o komédiu a ja som veľa iného vtipu v nej nepobadal. (01.01.2017)