Tanec mezi střepinami

Marek Ťapák nadviazal na úspešné hudobno-tanečné projekty svojho otca zo 60-tych rokov, obohatil svoj projekt novým moderným šatom, dokázal sa vysporiadať s lyrickým textom, tanečnými kreáciami, dokonca aj s určitým pátosom pri zobrazovaní prírody. Vzniklo svieže dielko s podmanivou hudbou roznych regiónov Slovenska a hlavne tanečnými scénami s poctivou choreografiou. (11.05.2014)

Kým k hudbe a tancu som si cestu našiel, k príbehu či lepšie povedané k črepinám príbehu nie. Ten pôsobil na mňa chladne, roztrieštene, nezaujmavo a výrazne pokazil dojem z videného. Čiže príbehové črepiny u mňa boli v ostrom kontraste s podmanivou, očarujúcou a nádhernou hudbou a tancom. Snáď sa nabudúce dočkám niečoho podobného, ale s príbehom ktorý ma zaujme. Príbeh *, hudba ****, tanec **** (12.03.2013)

Ťapák ukázal prekvapivo veľa talentu. A to nielen toho tanečeného. Predovšetkým skvelo pracuje s atmosférou a tanečné scény majú neskutočnú energiu a akčnosť. Spočiatku mi trochu vadilo, že sa film viac sústredí na pocit z tanca, než na tanec samotný, ale postupné odhaľovanie choreografie (pridávanie záberov z diaľky) pomohlo vygradovať môj rešpekt voči hlavnému predstaviteľovi (scéna zo štúdia je určite jeho vrcholom). Pri pár veľkolepejších scénach (vojaci) trochu dochádzal účinkujúcim dych, ale režisér to uhral pár zábermi, kedy dodal nový pohľad na vec (aj keď sa zrejme inšpiroval scénami z GLADIÁTORA). Veľmi sa mi páčilo funkčné prepojenie historického a súčasného prostredia. Vzhľadom na lyrickosť a nedejovosť, to určite nebude film pre každého, ale určite môžem povedať, že po technickej stránke je tento malý film natočený lepšie než JÁNOŠÍK a BATHORY dohromady... Teším sa na soundtrack... (14.06.2012)

,,Môj pohyb je často potácaním. Môj pohyb je kľučkovaním a prepletaním sa medzi cudzími telami... Občas stojím, občas letím, občas padám." Malý náznak príbehu i filozofických myšlienok zostáva vo filme naozaj iba náznakom. Snímka stojí predovšetkým na zaujímavom filmovom experimente vyjadriť epizódky z ľudského života prostredníctvom hudby a tancom (nielen) v ľudovom štýle. Veľmi dôstojné nadviazanie Mareka Ťapáka na filmovú tradíciu svojho otca, nielen v podobe folklóru, ale i jeho nastupujúcich modrných variácií. Ohromujúce dielo z krásnej slovenskej prírody, ktoré obdarujú plným počtom hviezd viacmenej len skalní fanúšikovia folklóru, ale napriek tomu aj ako štvorhviezdičkový hodnotiteľ musím uznať, že 66% je hlboko podhodnotený výsledok. Štýlový nekovnenčný kúsok, ktorý myslím v budúcnosti pokojne môže byť označený za klenot slovenského filmu 10. rokov 21. storočia. (85%) (Filmová výzva 2018 - troufalka) (15.08.2018)

"Čo tu robíš?.., Nič, len tu tak stojím...", odpovedá M. Ťapák, ktorý mal miesto postávania radšej niečo urobiť s príbehom. Tanečné scény sú sami o sebe slušné, niektoré, konkrétne asi dva-tri ma očarili a pustil som si ich niekoľkokrát. Hlavne úvod s krásnou scenériou Slovenska, ktorý neskôr plynule prejde do pomalej Balady z Borovín , kde to Ťapák schytá s nožom, no a tanec v uniformách, kde znie verbovacia pieseň Kamaráti. Všetko to sú krásne piesne s nádherným tancom, tam je cítiť adrenalín i chuť zakrepčiť si. Má to rytmus i grády. Veľká škoda, že Ťapák scény nespojil nejakým, hoc primitívnym príbehom, pretože sa často zdá, že to nemá ani hlavu ani pätu a film je napokon iba ozaj dobrý tanečno-hudobný mix. Možno chcel ísť v otcových šľapajách, ktorý to podstatne lepšie zúžitkoval v Balade o Vojtovej Maríne. Pre všetkých, ktorým tanec a folklór nie je úplne cudzí je to dobrá voľba. Nechýbalo veľa a mohlo to byť niečo výnimočné a problém v peniazoch to nebol...60%. (03.01.2013)