Kora

V posledných troch rokoch som začal znova bicyklovať a tak mám k športu posediačky blízky vzťah. Nemám však vzťah k extrémnym výkonom, ktoré nie sú motivované dôvodom hodným zreteľa. Preto som si zachoval zdržanlivý odstup od množstva filmov, ktoré demonštrovali, ako niekto silou vôle a zanietením prekonáva pomaly aj fyzikálne zákony. Uvedomil som si, že ide iba o sfilmovateľný vrchol, pod ktorým uviazlo mnohonásobné množstvo neúspešných, niekedy až tragických pokusov. Mladík podal obdivuhodný výkon, stretnutie s drsnou prírodou, oproti ktorej sú naše Tatry neškodnými kopčekmi a množstvo peripetií pri jeho putovaní robí tento film príťažlivým, ale pre dôvody uvedené vyššie, nehodlám obetovať viac, ako tri hviezdičky. (12.02.2014)

Řekněte si sami, jestli dokážete přijmout, že cyklista nejede sám, protože má s sebou kolo; že může telefonovat se svým mrtvým bratrem; že nejbližší je čerstvýmu absolventovi malý tibetský chlapeček. Kdo přistoupí na upřímný masochismus náročných osudových cest, hledání sebe sama skrz zkoušky odolnosti v drsné přírodě a pro ty, co milují svobodu cestování zcela nezávisle na vlastní triko, jó pro ty přesně je Kora určená. A ti ostatní, co vyčítají Amandě Palmer chlupy nebo Picasso vi krychle, kostelu kříže a Bukowskimu chlast, tak ti ať prosím vystoupí pro vlastní dobro na jiné stanici metra. (03.08.2014)

Když jsem zjistil, že Cinemax bude vysílat film o cyklistice a cestování, tak jsem maximálně zpozoroval. Na Koru jsem se během okamžiku maximálně těšil a v tu chvíli mi v hlavě nekolovalo nic jinýho než „Kora, Kora, večer mě čeká Kora“. Pak jsem film večer zapnul a pozoroval tu úžasnou čínskou krajinu, do které se jen tak nedostanu a taky ty krásně hladký silnice, které v Česku asi nikdy neuvidím. Film jako takový se na začátku vůbec na nic neptal. Během pěti minut mě dost brutálně vhodil do čínské krajiny, ve kterém se rozjel cyklistův očistec. Jako cyklista si to dost živě dokážu představit. Každopádně musím uznat, že tvůrci to pojali opravdu poctivě. Nejenom, že vidím ty krásy čínských hor, také mi ukázal jejich stinné stránky. Mrzí mě ale, že film jak náhle začal, také tak náhle skončil. Pět hvězd má ale oprávněně. (06.01.2014)

Užívateľ hygienik trafil klinec po hlavičke. Ide o film nenápadne propagujúci okrem nádhernej krajiny tiež čosi iné. Napríklad skutočnosť, že žiadny Taiwanec, podľa vzoru hlavného hrdinu filmu, si nepotrebuje v Číne zaobstarávať falošné doklady, pretože ho v čínskom vnútrozemí pustia samozrejme úplne všade. Bez problémov sa cudzinec dostane na základe len letenky napríklad na bicykli do Tibetu. Počas cesty sa mu dostane primeranej zdravotnej starostlivosti, stretne slušných policajtov, odvšadiaľ sa v pohode dovolá a stretne milých ľudí. Tibeťania pôsobia ako zo skanzenu a čím viac sa blíži Lhase, tým viac je asfaltka upravenejšia a rovnejšia. Tentokrát nad jemne zapasovaným politickým posolstvom pre západný svet, víťazí pri hodnotení filmu krása prírody, skutočnosť, že divoké psy v Tibete neboli ukázané ako krvilačné netvory, ako ako hladné zvieratá, pohostinnosť miestnych a ich nádherné vyprevádzanie plné želania šťastia v živote a krásnych dní. Politickú reklamu štátu tiež zatienila prvotná idea príbehu splnenia priania mŕtvym členom rodiny (na podobný štýl bol v zmysle vzdania pocty mŕtvym členom rodiny, vyžadujúcej prekonanie prírody zmietanej živlami a vrtochmi počasia aj film Fridrika Thóra Fridriksona Zimnica, USA/Japonsko/Island/ Dánsko/NSR, 1995). (12.05.2014)

Je to úplne priemerná športovo ladená dobrodružná dráma. Má celkom dobrý príbeh o mladíkovi, ktorý sa po smrti svojho milovaného brata dozvie o jeho plánovanej náročnej cyklistickej ceste na najvyšší vrch v Tibete a tak sa na jeho počesť rozhodne túto cestu absolvovať sám. Na nej ho čaká viacero zaujímavých, ale aj nepríjemných udalostí, ale len tak sa nevzdá a je ochotný aj riskovať svoj život, aby tento cieľ dosiahol. Spracovanie nie je zlé, ale aj tak je rozhodne sklamaním. Podobný typ filmu si rád občas pozriem, väčšinou je to tak sympaticky motivujúce, ale tentoraz mi to moc nesadlo. Hlavne som sa do toho nevedel moc dostať, za čo určite môže aj tá skoro dokumentárna forma, takto mi to prišlo také odťažité a ani hlavný hrdina si ma moc nezískal a tak mi bolo takmer jedno, ako to skončí. Ale zase pozerať sa na to dá, za čo môže aj samotné prostredie, nuda to určite nie je a občas sa nájde nejaká lepšia časť, napríklad pri chlapcovi a jeho matke, ale inak toho vlastne ani neponúkne moc zajímavého, prípadne sa tým častiam, ktoré mali väčší potenciál, ako problém so psami moc nevenuje. Takže takto mi to väčšinu času prišlo len také obyčajné. Herecké obsadenie je tiež iba priemerné, väčší priestor tu očakávane má len minimum postáv a síce žiadna neurazí, ale ani ma nikto výraznejšie nebavil. Réžia a technická stránka sú tiež skôr sklamaním, toto pôsobí až moc televízne, ale aspoň to vylepšuje pekné prostredie. Takže nie je to zlé, ale znovu si už One mile above nepozriem, na to je to až moc priemerné. 52% (04.01.2015)