Výletnice

Návrat domů člověku ztrpčuje kdeco a kdekdo. Režisér se snažil využívat postupů mistrů, ono to však takto nefunguje, myslet si, že zkopíruji fragmenty a bude to fungovat je naivní. Ale co asi nejvíc ubližuje tomuto filmu je překrásná Bachova skladba, která je tak nadužívaná, že se z ní stává kýč. A přitom tak hezký film to mohl být, ovšem pokud by se rozhodl režisér pro neopulentnost a vydal se cestou prostoty. (29.12.2019)

Motív úteku počas deportácie nie je v podstate ničím novým, hoci skôr sa s ním stretávame v prostredí nacistickej hegemónie počas 2. sv. vojny. Takže aspoň z tohto pohľadu je to o niečo inšie, no zároveň dosť podobné (ako vravia v Thajsku: same same, but different). Zas len ďalší dôkaz, že všetky totalitné režimy boli proste zverstvo. Čo sa týka tohto litovského filmu, vzhľadom na vysoké hodnotenia som od toho čakal ďaleko viac. Aj keď je príbeh postavený najmä na viacerých zlomoch počas Marijneho putovania na ceste domov, chýbal tu tomu taký ten potrebný "waw efekt". Miestami som mal pocit, že toho šťastia v nešťastí mala Marija predsa len príliš (nieže by som jej to neprial) - čo pôsobilo predsa len až neuveriteľne. Ale tak, prečo nie? Aspoň občas zvíťazila individuálna humanita nad masovou totalitou. (17.07.2018)

Film zobrazuje stav sovietskej spoločnosti po WW II. Píše sa koniec roku 1948 a Josip Visarionovic posiela politických a vnútorných nepriateľov do Gulatov v čom má dokonalú prax. Prišli na radu aj obyvatelia Litvy. Dievčaťu Márii - Máše sa podarí z transportu ujsť a na svojej skoro dvojročnej 6000 km dlhej ceste z Altajskej oblasti do rodnej Litvy stretáva vzorku sovietskej- komunistickej spoločnosti a ludských duší tej doby, od typickej ruskej babusky s veľkým srdcom po vyvrhelov spoločnosti až sadistov. Zaujalo ma že je to Litva/Ruský film, aj na základe tohto filmu litovci to pod Moskvou a komunistami nemali ľahké a predsa aspoň vo filme našli spoločnú reč. A je to určite lepšie ako filmy s detským predstaviteľmi v holocaustovych filmoch. (02.02.2019)

Smutná “road movie” s dobrým vedením hercov (hlavne malej Anastasije Marcenkaite), ale s monotónnym tempom, nie moc strhujúcim dejovým vývojom, a občasnou lacnou (nelogickou) vsuvkou s rádoby šokujúcim obsahom (oči v ruke mŕtvoly chlapca), ktorá film skôr zhadzuje, než aby mu dodala na dramatickosti. (16.02.2018)

Film vypráví dosti smutný příběh litevské holčičky z období masových deportací litevců na Sibiř. Na to z jaké je film doby, zobrazuje poskrovnu násilností a spíše se zaměřuje na lidi, které malá Marija cestou potkává. Děj nezrychluje ani nezpomaluje, prostě si plyne a ukazuje, jak instinkty přežití hlavní hrdinku zocelily a pomohly jí dospět. Hrozně krutá doba, ale film byl natočen jemně a i když mu chyběla větší dramatičnost, nechci mu dát jen čtyři pecky. (31.03.2018)