Přirozený talent

Pokiaľ by sa ma niekto opýtal, napríklad študent réžie, alebo mimozemšťan, čo je to tá hollywoodska rozprávka pre dospelých, tak by som mu povedal, nech si pozrie The natural. Všetko je síce predvídateľné, mierne patetické, ale je to natočené so záujmom, s inteligenciou, pre vyzretejšie publikum a maximálne profesionálne. Proste cesta hrdinu cez prekážky za víťazstvom. Tomu sa prispôsobuje kamera, strih, hudba a herecký štýl. Chvíľami som myslel, že sa dej bude točiť okolo potenciálneho konfliktu Redfordovej postavy s Madsenovou, keďže nahrádza jeho post (aspoň som to tak pochopil), ale ani náhodou, všetko sa rýchlo dostane do klasických koľají. (07.07.2016)

Tohle je tak neuvěřitelně patetický a klišovitý film, který se vás za každou cenu snaží dostat emoce, až je to neuvěřitelné. Jenže je to tak skvělý film, že si mě svým pojetím naprosto získal. Je to místy tak přehnané, až je to prostě krásné. V závěru jsem ani nedutal a jen jsem sledoval, jak je to natahováno až do toho úplně finálního odpalu. Robert Redford je prostě herecký mág. (29.12.2015)

Sportovní bijáky to se mnou mají jako s absolutním antifanouškem koukání se na to, jak sebou na hřišti mrská někdo jiný, fakt těžký (i když zrovna baseball jsem si naštěstí jedno léto na vysoké párkrát zkusil zahrát a tudíž se v něm aspoň neztrácím); když už začnu nějaký ten zápas na plátně prožívat, musí za tím být ještě jiné kvality, v tomhle případě, lapidárně řečeno, pečlivé budování dějových oblouků i podobloučků, často sympaticky jen v nedoříkávaných náznacích pro pozorné, postupné gradování opakovaných motivů ve scénáři, obrazu i Newmanově muzice a netlačení na hrdinskou pilu, ale naopak důraz na obyčejnou, uvěřitelnou člověčinu, vedle kterého je těch pár neuvěřitelných odpalů naprosto bratelných a v pořádku – jsme přece v pohádce. A pak samozřejmě mocná skoropadesátnická identifikace se skoropadesátníkem Redfordem v roli pozdního třicátníka zabejčeně dohánějícího v životě věci, na které je i pozdní třicátník už moc starej. (08.11.2018)

Pán kolega nascendi vystihol vo svojej recenzii niekoľko bystrých myšlienok, s ktorými súhlasím, týkajú sa hlavného hereckého predstaviteľa, kde by som ešte rád doplnil jeden časový horizont, pozostávajúci zo 16. rokov, a ten sa priamo dotýka hlavnej športovej postavy - Roya Hobbsa. V pokročilejšom úvode natrafí na šialenú vražednú fanúšičku, ktorá ho chladnokrvne postrelí, a odvtedy sa na dlhých, filmových šestnásť liet odmlčí, a zase sa tlačí do popredia klasické klišé stárnutia... , ktoré sa zvyčajne pod rukami tvorcov premieňa na neuveriteľný fantasy prvok. Asi taká jediná výčitka k danej veci, inak Bob je takmer herecky bezchybný, čo sa týka jeho typického her. štandardu, JE - sebavedomý, správne drzý, ale najmä priebojný. Väčšinou ho v tejto polohe takto vnímam. Sekundujú mu šarmantné herečky na opačných stranách barikády. Glenn i Kim sú krásne ! Budúci režisér kultového Rain Mana - Barry Levinson, nakrúca pozoruhodný RETRO snímok zo športového prostredia, konkrétne amerického populárneho BASEBALLU, pričom nebojí sa ísť nekompromisným pohľadom do jeho zákulisia, ako to tam v skutočnosti funguje, kto tu ťahá za nitky ? Na Hobbsa brutálne tlačí vyššia MOC, beštiálne intrígy sú na vzostupe, a či sa z nich nakoniec vymaní, nechávam na každom divákovi, nech sa o tom sám presvedčí po zhliadnutí tohto celkom zaujímavého filmového diela. (15.07.2018)

Vydarenosť športových filmov spočíva v tom, že núti ich tvorcov k čo najlepším výkonom. Okrem toho je ,,Prirodzený talent" zaujímavý v tom, že režisér Levinson ho zaodel do trocha tajomnej až záhadnej atmosféry, za čo môže postava Roberta Redforda, hlavne keď svojimi odpalmi začne demolovať štadióny. A práve jeho stretnutia so svetom úplatkárstva a vyššej moci ho mierne o toto netradičné čaro uberá. Herecké výkony sú nanajvýš uspokojivé, okrem Redforda zaujme hlavne Kim Basinger a Wilford Brimley v úlohe trénera Fishera. Glenn Close ako Redfordov strážny anjel mi prišla skôr dosť nevýrazná, síce má stále na tvári ten blažený úsmev, veľa však toho nenahovorí. Okrem toho je plusom filmu aj vydarená hudba Randyho Newmana (17krát nominovaný na Oscara - iba raz dostal) s citeľne branou inšpiráciou Vangelisovými ,,Ohnivými vozmi" , ktorý na Oscaroch triumfoval pár rokov predtým. Film ma síce nijak zvlášť nenadchol, pri jeho sledovaní som však aj ľahko zabudol na jeho vyše dvojhodinovú stopáž. (napísané 8.10. ´08) (06.10.2008)