Howlův kráčející hrad

V mnoha filmech lze najít nějakou větu, která se perfektně hodí pro ohodnocení daného díla a ani Hauru no ugoku shiro není výjimkou. V tomto animovaném snímku známého Hayaa Miyazakiho se do podobného hodnocení pouští rovnou hlavní postava, a musím přiznat že neskutečně trefným způsobem. Říkají tomu zámek, ale uvnitř je to jen hromada šrotu. Nemám co dodat. (07.12.2008)

Je to celkom dobrý animovaný dobrodružný fantasy film od Hayao Miyazakiho. Má pomerne dobrý príbeh o slušnom dievčati, ktoré ale v jej obchode s klobúkmi navštívi krutá čarodejnica a tá ju premení na starenu a tak jej nezostáva nič iné, len vyhľadať mladého čarodejníka, ktorý žije v pohyblivom zámku neďaleko od mesta. Lenže kvôli kliatbe mu nemôže prezradiť pravdu, pričom tú pozná iba ohňový démon, ktorý pre neho pracuje a tiež od nej požaduje službu. A tak tu zatiaľ dievča v tele stareny pracuje ako gazdiná, postupne sa do čarodejníka zamiluje, no musia čeliť mnohým problémom, ktoré súvisia aj s práve prebiehajúcou vojnou ľudí. Spracovanie je celkom slušné, už od samotného začiatku som mal z toho až prekvapivo dobrý pocit, zaujalo ma celé to filmové univerzum, ktoré síce nie je až tak prepracované, ako vo viacerých iných Miyazakiho filmoch, ale aj tak si ma získalo, dej pôsobí zaujímavo, nesie sa to v takej príjemnej atmosfére a určite musím pochváliť, že sa tu skvelo kombinujú detské a dospelé prvky a rovnako aj tie fantasy a realistické, vďaka čomu je tu viacero výborných nápadov, napríklad čarodejníci slúžiaci pre vojenské účely. Ale predsa len ma trochu mrzí, že v druhej polovici sa dej začne uberať výrazne odlišným smerom, samotné prekliatie hlavnej hrdinky ide až moc do úzadia, pribudne pár prvkov, ktoré mi až tak moc nesadli, ale aj tak si to stále udrží slušný štandard a rozhodne som sa nenudil ani v tých slabších častiach. Nadmieru spokojný som aj s postavami, tie ľudské, ako hlavná hrdinka, jej priateľ čarodejník alebo krutá čarodejnica sú úplne ideálne, ale asi ešte viac ma bavili tie fantasy postavy ako ohňový démon alebo strašiak, tí mi prišli zábavní. Animácia je tradične výborná, chválim zaujímavé prostredie, po všetkých stránkach skvelo zvládnutý nápad so zámkom, toto film príjemne osvieži a sadla mi aj tá atmosféra. Takže určite ma trochu mrzí, že ma druhá polovica nebavila až tak moc, ako tá prvá, ale aj tak o dobrom hodnotení nepochybujem, príjemný film. 72% (01.07.2014)

Jedno se Miyazakimu musí nechat - jeho filmy představují obvykle originální svět a originální příběh, není to obvyklé ždímání klasických pohádkových motivů, které každý zná nazpaměť. Jeho Zámek v oblacích je gejzír obrazové fantazie, jde o svérázný druh pohádkové fantazy se zřetelně protiválečným poselstvím. Výborná kresba, inspirovaná zjevně klasickou japonskou mangou, pečlivá animace a hlavně barvitý děj, kde ožívá svět magie, démonů a čarodějů.První půlka je spolehlivě na pět hvězdiček, v poslední třetině je ale scénář zbytečně překombinovaný, dobrodružný příběh se mění v romanci, která si na konci s příchodem zachráněného prince, šťastnými úsměvy a pusinkami nebezpečně pohrává s kýčem. Nejvíc mi v paměti utkví čarodějův zámek jako zvláštní kombinace chaloupky na kuří nožce a průmyslového komplexu, který jakoby vypadl z tvůrčí dílny Terryho Gilliama. Celkový dojem: 80 %. (01.05.2009)

Deduško Miyazaki nám na staré kolená vymäkkol i keď zo svojich kvalít nestratil ani chlp. Natočil totiž a teraz sa podržte romantickú fantasy love story. Hoowl´s moving castle je totiž asi prvým Miyazakiho filmom, kde si postavy otvorene vyznávajú lásku, avšak v hraniciach vkusu a uveriteľnosti. Ďalším nóvom je dôraz na mužské postavy. I keď hlavný part tu má opäť mladé dievča Sophie, prekliate zlou čarodejnicou a obraté o svoju mladosť, všetku moju pozornosť si ukradol čarodejník Hauru (Howl) . Miyazaki (ak nerátam Porco Rossa) ešte nikdy nestvoril tak charizmatickú a silnú mužskú postavu ako práve tohto rozporného antihrdinu, do ktorého sa dámska časť divákov určite na prvý pohľad zamiluje, rovnako ako Sophie. Dej je situovaný do nemenovanej monarchie, silne inšpirovanej predvojnovým Rakúsko-Uhorskom. Táto vedie neustále vojny s okolitými kráľovstvami za pomoci mágie kráľovskej čarodejnice Suliman. Opäť tu narazíme na nevyhranené postavy a jediné Sulimanine kecy o dobre a zle sú Sophiou okamžite zmietnuté prehliadnutím jej zámerov a Hauruovej motivácie. Miyazaki vraj oznámil, že toto bude jeho posledný film. Ja osobne (ak to pomôže) sa budem každý deň modliť aby toto rozhodnutie zmenil. Plná recenzia TU 10/10 (29.09.2005)

Jeden z kolegov sa pýta, kam ten Miyazaki na tie nápady chodí. Dobrá otázka. Bolek Polívka na ňu svojho času za seba odpovedal, že on na ne nechodí, ono to chodí naňho. Nech už pán režisér z knižnej predlohy prevzal čokoľvek, veľa toho zaiste nebolo, keďže výsledkom je to, čomu sa hovorí "typický Miyazaki". Kamže to teda ten starý pán chodí? Kde inde než do tradičných čínskych a japonských záhrad (spomeňte si, aj filmový Howl-Hauru má "svoju záhradu"), ktoré excelentne demonštrujú východnú koncepciu poézie - na Západe je poetická vonkajšia podoba vecí, na Východe ich vnútorný, "duchovný" rozmer. V týchto záhradách nič nie je tým, čím sa zdá byť, keďže cieľom bolo vytvoriť ekvivalent prírody, krajiny či univerza. Stromy sú zakliate do bonsají, horské chrbty do balvanov. Les nadobúda podobu skalného labyrintu zloženého z pozliepaných pórovitých monolitov. Dažďová kvapka je reprezentovaná v podobe sústredných kružníc vyrytých do jemného štrku, riečny tok v sústave navzájom sa prekrývajúcich plochých kameňov. Výhľady do záhrady majú podobu otvorov v tvare mesačného kotúča či roztvoreného vejára, čím vzniká "vypožičaný obraz". Do bambusového húštia sa pozerá skrz kamenné či drevené mreže s naturalistickým alebo symbolickým ornamentálnym rastrom umožňujúcim subjektívnu interpretáciu videného. Latentná podoba videná v kuse kameňa stačí, aby bol kameň posadený na podstavec s rovnakou vážnosťou, s akou sa v Európe na podstavec kladú sochy. Poloabstraktná textúra v travertíne stačí, aby bol daný kameň vložený do honosného rámu a zavesený na stenu pavilónu. Skala nachádzajúca sa v inej, dutej skale. To všetko sú subtílne imaginatívne a fantazijné momenty cudzie európskej senzibilite až do doby vzniku surrealizmu. Interpretácia Miyazakiho tvorby prostredníctvom signifikantného elementu východoázijskej kultúrnej tradície? Ale prečo nie? (31.08.2008)