Oľga Belešová sa narodila a vyrastala v Bratislave. V detstve sa zapájala do viacerých speváckych a recitačných súťaží a okrem toho ju bavila aj hra na klavír a písanie. Tento aktívny záujem si všimla jej učiteľka a odporučila rodičom zapísať ju na dramatický krúžok do ľudovej školy umenia. Tento krúžok bol prepojený s divadlom pre deti a mládež LUDUS, kde pokračovala so svojím detským herectvom. V hraní sa jej darilo a získala aj cenu za najlepší dievčenský výkon na podujatí Detská divadelná Šaľa. V LUDUSe účinkovala do svojich osemnástich rokov, kým neprišlo rozhodnutie vybrať si pracovnú profesiu. Rozhodla sa podať prihlášku na herectvo a žurnalistiku. Na VŠMU ju neprijali a tak vyštudovala žurnalistiku na FF Univerzity Komenského v Bratislave.
Popri žurnalistike stále túžila hrať a tieto ciele sa jej podarilo naplniť v divadle GUnaGU. Nejakú dobu sa venovala aktívne obom povolaniam súčasne. Ako novinárka pracovala v denníkoch Práca, Pravda a SME a týždenníkoch TV oko a Nedeľná Pravda. Napokon však u nej zvíťazilo herectvo a v divadle GUnaGU pôsobila 20 rokov. Počas tohto obdobia účinkovala v mnohých predstaveniach a na viacerých z nich sa podieľala aj autorsky ("Len tak ľahučko", "Ďefčátko", "Urgentný príjem", "Modelky", "Telenovela", "Poradňa krásy Šereď", "Baby na palube"). Za hru "John a Yoko", ktorú napísala so svojím manželom Masahikom Shirakim, získali ocenenie Zlatý gunár na Kremnických gagoch. Okrem divadla GUnaGU často krát hosťovala aj v Štúdiu L+S a Divadle Aréna. Od roku 2002 Oľga pôsobí ako herečka v slobodnom povolaní.
Výrazne sa presadila aj vo filme a televízii. V Slovenskej televízii bola takmer desať rokov scenáristkou a moderátorkou cyklu Umenie/divadlo a tanec. Moderovala reláciu Generácia – zlaté roky života. Vo filme sa prvýkrát objavila v roku 1984 (A keď som stretol lásku). Počas ďalších rokov bola ešte niekoľkokrát obsadená do filmových postáv. Z obrazoviek však bola zapamätateľnejšia skôr vďaka postavám zo seriálov, a to predovšetkým ako Laura Chudá (Zborovňa, 1999), pani Bežná (Profesionáli, 2008) či asistentka Eva (Najhorší týždeň môjho života, 2021).
Mimo iné bola v Slovenskom rozhlase dva roky autorkou a hostiteľkou zábavnej relácie "Meno mesto zviera vec" a nahrala aj cyklus rozprávok pre deti na dobrú noc "Pán Áčik". Nahrala aj prvú slovenskú audioknihu "Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov" od Dušana Tarageľa (1997). Pre Rádio Expres vymyslela a zrealizovala prvý slovenský kreslený seriál s názovm "Wald city", ktorý rádio vysielalo a zverejňovalo na svojej webovej stránke. Spolu s režisérkou Soňou Ferancovou boli autorkami prvého ročníka odovzdávania divadelných ocenení DOSKY na Medzinárodnom divadelnom festivale v Nitre (1996).
Radovan "TeddyBearik" Košťan
