Hees

Prvá séria bola zdĺhavým komorným predstavením o dvoch postavách, druhá séria je niečo absolútne iné, ale stále s dôrazom na postavy, tentokrát je ich omnoho viac. Hlavná hrdina Chise spolu s Eliasom menia prostredie na úplne iné a to spolu s veľkým množstvom nových postáv, k môjmu prekvapeniu tomuto anime výrazne pomáha. Síce novým prostredím bude proste obyčajná škola pre kúzelníkov a mágov, ale nakoniec to vôbec nevadí, že to je takéto obyčajné zaužívané prostredie. V prvom rade ide totiž o to, že nové postavy majú medzi sebou veľa rôznych vzťahov a medzi sebou rôzne komunikujú. Ústrednou postavou sa často stáva zaujímavá Philomela, ktorá to mala v detstve naozaj ťažké. No Philomela nie je jediná čo si prežila svoje, každá nová postava mala nejaké svoje trápenie a Chise tu pôsobí ako hromozvod pocitov jednotlivých hrdinov a tak isto ich podpora. Elias ide často do úzadia a vzťah medzi ním a Chise sa tu viac menej buduje veľmi pozvoľna a tak by som povedal, že romantiky máme výrazne menej. Romantiky by sa malo dať možno do "" úvodzoviek, lebo aj romantika v prvej sérii bola taká no "nevšedná" a "nekonvenčná" pre to, lebo vzťah medzi hlavnými postavami má viac vrstiev. Jednotlivé príbehy nových vedľajších postáv sú vynikajúce nie len samé o sebe, ale sú vynikajúce aj tým, že medzi sebou majú vzťahy, ktoré si berú z minulosti a postavy majú medzi sebou aj nejaké očakávania. Napríklad teda Philomela je tým pádom pod tlakom z veľa strán a nie len pod tlakom, ktorý vytvára sama na seba. Musím tiež povedať, že som si myslel, že zloduch je niekto iný ako nakoniec bol a tak ma anime dokonca prekvapilo, ale to bolo pre to, lebo som si myslel, že to bude trocha viac zamotanejšie, ale nakoniec mi to nejak extra nevadilo. Ďalším zvláštnym prvkom je faktor náhody a toho, že ako keby hrdinovia nemali vlastne väčšinou nič pod kontrolou a často len šťastím či náhodou dokážu vyhrať či prehrať. Už prvá séria bola vynikajúca na budovanie vzťahov medzi postavami, síce to bolo veľmi pomalé, ale ukázalo sa, že toto je vlastne výraznou prednosťou tohto diela. V druhej sérii sme toto povýšili na budovanie vzťahov, predstavovanie minulosti naozaj zaujímavých postáv a ešte lepším rozprávaním príbehu a zároveň na lepšie vybudované prostredie obsiahlejšieho sveta ako sa to zdalo predtým. Z tohto dôvodu sa zdá, že aj slabšia prvá séria mala svoje výrazné miesto, ktoré nastolilo najprv trend pomalšieho rozprávania príbehu, ale aj to, že v druhej sérii nám vlastne vôbec nechýba to, že Chise a Elias spolu "nehrkútajú" (nemajú romantické dialógy). Vo svojej podstate som prekvapený kvalitou a Part 2 je vynikajúci, lebo môže stavať na tom čo všetko sa stane v Part 1.

Mahoutsukai no Yome je vzťahové anime o dvoch hrdinoch a to Elias a Chise a ostatné postavy sú maximálne krovie a je dôležité len to ako sa chovajú tieto dve postavy. Postupom času kvalita anime obrovsky kolíše a vlastne je vám jedno čo sa stane ďalej, lebo tak nejak tušíte, že ide len budovanie vzťahu dvoch hlavných hrdinov, kde sa dokonca oveľa starší Elias Ainsworth chová ako dieťa a Chise sa chová opačne a v priebehu anime si to niekedy dokonca vymenia a to hlavne na začiatku, ale potom sa Chise už chová viac dospelo. Anime je Slice of Life typu a musím Vám dopredu povedať, že anime takéhoto typu sa vyznačuje výrazne spomaleným dejom, kde viete, že sa skoro nič nestane, ale v tomto prípade to úplne nie je pravda. Pravda je len to, že je jedno čo sa stane, ide len o vzťah hlavných hrdinov a ten sa buduje pozvoľna, ale bez nich vlastne toto anime ani by nemuselo byť (čo je logické). Inde nemám čo vytknúť, možno len to, že postupom času je tento počin stále o tom istom dokola, ale zase sadne romantickým dušiam, ktoré majú radi pomalé budovanie vzťahu medzi hlavnými hrdinami a vadilo by im iné anime, kde by ostatné postavy v anime mali aspoň nejaký dôvod...ok toto som možno prehnal, lebo ku koncu začíname chápať lepšie aj iné "zlé postavy". Druhá séria je omnoho lepšia.

Dark Gathering patrí medzi hororové anime, aj keď som sa nebál napríklad ako na začiatku Higurashi no Naku Koro ni a nevyhľadávam vôbec hororové diela. Môj osobný názor je taký, že toto nie je úplne strašidelné anime, ale skôr nechutné a pre niekoho kto nie je zvyknutý na šokujúco nechutné veci, tak môže mať problém. Upozorňujem teda ženské publikum, že niektoré diely v tomto diele sú extrémne v tom, že sa veľmi šokujúco nechutne hrajú s materstvom ženy. Keby mám povedať, ktoré diely sú strašidelné tak je ich minimum, skôr mi to pripadalo ako duchársky Bleach, kde stále prišiel nejaký nový nepriateľ a postupne ich bolo treba prekonávať (viem, že je to šokujúce prirovnanie). Dark Gathering má vynikajúce postavy a to ani nie obyčajného nudného generického hrdinu Keitara, ale práve najlepšími postavami sú Yayoi a Eiko. Eiko je dokonca dá sa povedať postava najviac zložitá, premenlivá a bláznivá. Kto vie či by niekto chcel mať priateľku ako Eiko a myslím si, že s touto hrdinkou sa dá extrémne pracovať v takomto žánri. Často majú hlavné postavy naozaj na mále, že sa im niečo stane v súbojoch s nebezpečnými duchmi, kreatúrami a čo je najviac zarážajúce spojenci, čo Yayoi drží uväznených v plyšákoch sú za istých okolností stále nepriateľmi. Záporné postavy, ak sa nebavíme o získavaní "absolventov" pre Yayoi sa v tejto slušnej porcii dielov vyskytujú minimálne a vlastne iba jemne budujeme ich charaktery, ale musím povedať, že je to celkom zaujímavý stret rôznych záujmov týchto postáv a stále tu máme ultimátnu "príšeru", ktorá tiež zohráva svoju rolu a vlastne dvoch ultimátnych nepriateľov a potom aj ďalších, ale na tých sa asi môžeme tešiť až v ďalšej sérii. Vysvetlím aj trocha svoje maximálne hodnotenie. Dark Gathering ma dosť bavil a jednotlivé diely majú dobré tempo, aj keď občas tie menšie príbehy tých "duchov" nie sú rovnako kvalitné, ale postavy v anime sa správajú uveriteľne a tešil som sa vždy na ďalší a ďalší diel.  Odporúčam nie až tak fanúšikom hororu, ako tým čo hľadajú nejaké jemne strašidelné dielo, ktoré buduje svoj svet v tejto prvej sérii a ešte samozrejme tým čo zvládnu nejaké tie seriózne nechutnosti.

Dr. Stone: New World je kvalitou na podobnej úrovni ako najlepšie diely prvej série, ale bohužiaľ chýba konzistencia. Part jedna bol pre mňa signifikantne lepší ako part dva a tak isto tu máme nejaké jemné odklony, od už zaužívaných konvencií (zaužívaných tradícií) tohto anime. Zmena je markantná (veľká) a smeruje hlavne k vyššiemu napätiu a vyššiemu súboju dvoch "kráľovstiev". Tak ak ste si zvykli, že Dr. Stone bolo anime, kde vidíte nejaké informácie ako sa získajú suroviny, či rôzne výdobytky modernej doby hlavným hrdinom Senkuu, tak tu to takmer vôbec nebude a všetky možné vynálezy budú takmer okamžite.  Nemusíte byť príliš smutný, lebo namiesto toho dostanete svižné anime, ktoré sa viac sústredí na zápletku a jednotlivé charaktery a postavy a tých začína byť už naozaj dosť, lebo pribudli aj nové. Tak isto uvidíte to, ako jednotlivý hrdinovia, čo predtým boli len do počtu a počúvali nášho geniálneho chlapca dostávajú svoju vlastnú neopísateľnú rolu. Je super, že New World dokázal priniesť veľmi šikovných záporných hrdinov a tak isto, že tu máme nie obyčajnú bitku medzi dvoma stranami, ale je tu strán viac a to prináša zaujímavé elementy do príbehu. Áno dozvieme sa oveľa viac informácii čo patria do hlavnej príbehovej linky a tak táto časť pôsobí po Stone Wars (druhej sérii) dôležitejšie a to náš čaká ešte zrejme výprava vesmírnou loďou na mesiac možno v poslednej sérii Science Future (plánovaná je na rok 2025).

Helck bude patriť medzi najlepšie trojhviezdičkové anime, ktoré som sa rozhodol hodnotiť. Pocitovo často ide vyššie a je mi dokonca až ľúto dať mu takéto nízke hodnotenie, ale kvalita animácie, hudby, súbojov je podpriemerná na túto dobu, ak by Helck bol anime staré dvadsať rokov, tak by kvalita všetkého zodpovedala dobe. Dve hlavné postavy Helck a Vermilio sú úžasné, aj ich spoločný potenciál, aj ich vystupovanie samostatne, dosahuje vysoké kvality a je naozaj zábavné tieto dve postavy sledovať spoločne debatovať a najlepšie časti sú keď Helck vysvetľuje minulosť. Tie najlepšie diely sú naozaj vynikajúce a povedia Vám, ale veď Helck je vynikajúce anime a zábavné. Potom objektívne treba zobrať do úvahy, aj veľa dielov, ktoré boli proste výplňou na začiatku a tak isto veľa dielov už ku koncu, ktoré spomaľovali dobre nastolené tempo. Ak nebola Vermilio a Helck v jednotlivých dieloch tak išla kvalita rapídne dole a preto treba povedať, že to čo toto anime ťahá hore sú proste vynikajúco napísané dve hlavné postavy. Áno aj Hyura či Azudora sú tiež dobré zábavné postavy, ale tie už až tak rapídne nezvyšujú kvalitu tohto diela. Zámery záporných hrdinov mohli byť tiež lepšie vysvetlené, lebo mne tam chýba naozaj veľa toho prečo by takto postupovali a vysvetliť to len tým, že je niekto trochu blázon je podľa mňa nedostatočné. Atmosféra anime sa tiež často rapídne mení z atmosféry Berserka na anime, ktoré sa absolútne neberie vážne v ničom a toto môže byť pre niekoho tiež rušivý element.

Výborná zábava aj pre mladších aj pre starších divákov a najlepšia je asi kombinácia oboch (teda ak ide rodič so svojimi deťmi do kina), je to rodinný film, ktorý obsahuje veľa pre všetky vekové kategórie, aj s nejakým poučením, ktoré je síce jednoduchšie, ale je a Wonka je trochu aj rozprávka. Priam osviežujúce sú muzikálne vstupy a tak isto jemné vtipné situácie, ktoré sú ale koncipované tak, aby sa človek jemne zasmial a nie rehotal na plné ústa, ale to je dobre, dokresľuje to atmosféru filmu, ktorá pohlcuje. Vôbec mi nevadí, že to úplne nepasuje do osobnosti akú by mal v budúcnosti Wonka mať, lebo v tomto filme je všetko správne tak, aby dokázal dostatočne zabaviť na vyššej úrovni.

Veľmi zvláštna druhá séria, lebo veľa udalostí bolo šitých horúcou ihlou a až nepredvídateľne sa menili ku koncu, dokonca si dovolím povedať neprirodzene. Často som sa mal pocit a nie len pri tejto druhej sérii, že Masamune-kun no Revenge ani nie je poriadnym háremovým anime, lebo dievčatá proste vyjadria city a potom sa stiahnu a viac či menej od nich už nemusíme nič zaujímavé očakávať. Pomyselný boj o Makabeho sa vôbec nekoná a je to úplne inak, vlastne je to súboj o to, kto viac pochopí svoje vlastné city a či ich vôbec má a prečo ich má. Hlavný záporný hrdina sa tiež úplne stiahne, ale z iných dôvodov. Absolútny koniec a čo sa v ňom deje v posledných dvoch dieloch by si zaslúžil tak štyri a kľudne by sme mohli dať preč výlet do Francúzka. Keď zabudnem na veľké množstvo týchto maličkostí a to, že hlavný hrdinovia, aj vedľajší si tam z toho robia dobrý deň ako sa rozchádzajú a dávajú dohromady tak Masamune-kun no Revenge - R má stále svoju kvalitu z prvej série. Masamune-kun no Revenge - R stále nie je vynikajúce romantické anime, ale občas sa mi zdalo to, že tvorcovia sa ani nesnažili spraviť veľa romantických chvíľ, ale to skôr hrať na tú minulosť čo sa stalo, keď boli všetci deťmi a pohrať sa takto s osudmi všetkých zainteresovaných osôb. Mne toto anime nejako sadlo do mojej chute napriek veľkému množstvu chýb, vždy sa mi páčila hudba aj v prvej aj druhej sérii a páčili sa mi aj všetky zainteresované charaktery. Za mňa sa tu veľa ženských charakterov trocha vymyká háremovkám, lebo ja som tu cítil, že každý charakter má svoju hĺbku a to špeciálne Koiwai a Fujinomiya. Adagaki len rešpektujem ako postavu a Makabe sa nejak vytratil v posledných dieloch ako rozhodný charakter a viac či menej začal len plniť nejakú rolu.

Toto anime, ktorého ústredná téma je vlastne pomsta ma trocha prekvapilo, hlavne preto, lebo všade má nízke hodnotenie a preto som si od tohto sľuboval niečo čo bude ťažko pozerateľné, ale opak je pravdou. Masamune-kun no Revenge má príliš veľa maličkých chýb a to napríklad to, že obyčajnému divákovi s priemerným IQ je jasné, že žiadna pomsta proste nikdy nebude, teda taká čo by Aki niečo spravila, ale ešte som nevidel druhú sériu možno budem prekvapený. Tak isto v príbehu máme stále dokola sa meniace nálady hlavnej hrdinky Adagaki Aki, ktorá ako keby raz sa červená a inokedy hlavného hrdinu Masamuneho úplne odpíše a ten nechápe čo sa deje a toto sa z môjho pohľadu deje úplne náhodne a nepáčilo sa mi to. Dobré romantické anime toto nie je ani zďaleka, teda nie také čo by som odporučil, keby sa niekto pýtal direktívne (priamo) len na romantické anime. Vymenovať by som mohol veľa maličkostí čo sa mi nepáčili, ale je tu veľa vecí, ktoré sa mi páčili. Prekvapila ma hudba, ktorá z nejakého dôvodu na podpriemerné anime z hľadiska hodnotení na iných portáloch je naozaj kvalitná a vlastne len pre ňu niektoré momenty v tomto počine fungovali. Prekvapili ma dobré postavy, ktoré vytvárali humor ako matka hlavného hrdinu Kinue, ktorá vyzerá mladšia ako on. Napríklad aj Yoshino je super charakter, teda shishou som chcel povedať, ktorý dozerá na hlavného hrdinu. Masamune zasa je veľmi dobrý charakter, lebo síce je to pekný vyšportovaný chlapec, ale zostali mu nejaké črty z toho ako keby bol neskúsený a nie tak populárny. Samozrejme tá časť z toho, že mu teraz pôjde celý jeho školský život len o pomstu a nenájde si preto žiadnu frajerku je hlúpa, ale je na nej postavené celé toto dielo. Fujinomiya je veľmi zaujímavý charakter ako vystrihnutý z absolútne iného anime, ale jej príbeh je naozaj kvalitný a jej zámery zaujímavé. Celkovo som prekvapený a spokojný napriek priemernosti som bol schopný pozerať viac dielov za sebou a tešiť sa na ďalší diel, tak z toho sa odvíja aj moje pozitívne hodnotenie.

Na nejakú školu prestúpi Shinohara a odrazu sa z neho stane vlastne ten najlepší žiak z celej školy, aj keď vlastne on nevie ani poriadne čo robí. Následne má zopár krát šťastie a potom vlastne už toľko šťastia odrazu ani nepotrebuje, lebo mu všetci začnú pomáhať. Dostane potom k dispozícii samozrejme úslužnú maidku (slúžtička), ktorá mu bude pomáhať a nesmie tam chýbať, aj nejaké to štipľavé korenie, ehm nemyslím, že to je ecchi (šteklivo sexi), proste hodíme tam červenajúcu sa tsundere (hrdinka čo často prestrelene v zlom reaguje, ale nakoniec má v sebe lásku). Liar Liar je klasické generické anime, ktoré je popravde absolútne bez nejakého esenciálneho nápadu, ktorý by stál za to, aby ste si to pozreli znova. Ešte aj vlastné pravidlá súťaženia na škole neskôr začne ako keby mierne ohýbať tak, aby to bolo celé o niečo akčnejšie a na súboje hrdinov už nadobro rezignuje. Na začiatku sú, ale súboje "mozgov" celkom fajn, problém pre diváka predstavuje výrazná neznalosť existujúcich schopností všetkých dostupných úrovní a bez tejto znalosti a znalosti, ako dobre všetko skombinovať to teda nemôže fungovať ako starý dobrý šach a proste divák chápe, že niekto len správne použil k sebe nejaké elementy a tým pádom vyhral. S No Game, No Life to má za mňa spoločné doslova nič, teda možno len pokus o chaotické rozprávanie príbehu, ale ani to tu nevyšlo (to je vlastne pochvala). Ak by ste toto chceli pozerať, tak len naozaj, ak máte chuť na nejaké anime, kde sú "akože" súboje mozgov v školskom prostredí, je tam maidka, hlavný hrdina je najprv trubiroh a potom génius ... ehm proste to nepozerajte takto vyzerá naozaj až príliš veľa iných anime, ale zas je to nudné presne na tri hviezdy, čiže hodnotením by som povedal zas, že to nie je prepadák za mňa.

Zábavné a dobre napísane. Herecké výkony hlavnej dvojice sú naozaj nie na dobrej úrovni a čo je najviac vtipné Tom Blyth hrá dobre len, keď má dlhšie vlasy, asi mu nejdú tie emotívne scény, ale skôr tie chladnejšie. Rachel Zegler naopak zbytočne niektoré scény totálne afektuje a pridáva im viac emotívny charakter svojím prejavom a je to až rušivé. Ak by ma toto nerušilo tak lepšie ako séria, ktorú toto prequeluje.