Pokryvac

1000 míl do Vianoc nie je zlý rodinný film. Nie je to síce nič originálne, ale poteší zasnežené prostredie Španielska aj rozprávková továreň na nugát, v ktorej je nútený pôsobiť hlavný hrdina. Keďže sú prvé reakcie prehnane kritické, rozhodol som sa pridať hviezdičku navyše, i keď vlastne nejde o nič výnimočné, iba o nenáročnú komédiu pripravenú zabaviť počas vianočných sviatkov a prispieť tak svojou atmosférou k lepšej sviatočnej nálade. Myslím, že sa jej to najmä v prvej polovici darí, škoda len istej šablónovitosti a plochých charakterov. Ak však prijmeme film ako modernú rozprávku, tieto záležitosti mu môžeme odpustiť. Jeden z vďačnejších vianočných filmov spoločnosti netflix :)

Je fajn, že druhý kanál RTVS vytiahol z archívov aj tento zabudnutý rodinný western, o ktorom som nikdy nepočul, ale už po pár minútach som bol presvedčený, že ho chcem vidieť dokonca. Nie je veľa skutočne dobrých rodinných filmov, ktoré by nemali pachuť gýču a neliezli by na nervy dospelejšej časti publika, ale Cez veľký priesmyk bude jednou zo svetlých výnimiek, na ktorú sa môže dívať celá rodina bez toho, aby ktokoľvek zo zúčastnených trpel. . Exotické lokácie, divoké zvery (a že je ich tu naozaj dosť! ) a príjemný dobrodružný príbeh so sympatickými hrdinami si podľa môjho názoru získajú pozornosť väčšiny divákov a približne 90 minútová stopáž ubehne rýchlo. Možno bola chyba premietať film v rámci nočného kina (RTVS si zrejme chcela získať nostalgickych divákov) , pretože verím, že viacero mladších sledovateľov by film, v záplavách všetkých tých televíznych nezmyzslov a hlúposti, mohol potešiť. Veľmi slušné 4*

Slnečník je zvláštny film. Očakával som nenáročnú komédiu zo slnečného Talianska, ale vo výsledku je film skôr nedivácky, čo bude zrejme aj dôvodom toho, že film vo svojej dobe príliš neuspel. Dino Risi pozorne skúma rôzne figúrky z dobre situovanej sociálnej vrstvy, ich zdanlivo bezstarostné životy, z ktorých však akosi vymizla úprimnosť a dôvera. Hlavnou postavou je inžinier, ktorý prichádza na víkend za svojou mladšou a evidentne akčnejšou manželkou. Rýchlo nadobúda podozrenie, že čosi nie je v poriadku, uvedomuje si, že jej životnému tempu nestíha a to, že je mu neverná sa mu zdá čím ďalej pravdepodobnejšie. Život v prímorskom mestečku jednoducho nie je pre neho. Nijak mu neučarujú rôzne bizarné figúrky motajúce sa okolo jeho manželky a dobre na neho nevplývajú ani divoké večierky s tečúcim alkoholom. Zdá sa, že ho víkend v takomto štýle vyčerpáva ešte väčšmi než jeho pracovný týždeň... A to je vlastne všetko. Situácie, v ktorých sa úradník ocitá neústia do žiadneho dramatického konfliktu a neprajník by zrejme povedal, že sa celý čas vo filme nič nedeje. Skupinka Talianov sa slní, užíva si, počúva dobovú hudbu (za pozornosť stojí soundtrack filmu), plaví sa na loďke, prípadne vyhľadáva sexuálne eskapády mimo náruče vlastných manželiek/manželov. Tvrdiť, že je film "o ničom" je však príliš jednoduché. Risi sa k problémom starnúceho muža nevyjadruje nijak explicitne a to, čo ho trápi, si musí divák vyskladať sám z plejády scénok situácií. Vyznenie filmu je ironické, Risi upriamuje pozornosť na pokrytecké a prázdne životy tých úspešnejších, ktoré sa vyjavujú v momente, kedy odznie posledný tón v barovom jukeboxe. Sociálno-kritická komédia s prímesou zdravého cynizmu. Dino Risi sa dostáva do formy.

Filmová štúdia duševne nevyrovnaného jedinca, ktorý nedokáže zapadnúť do "normálnej" spoločnosti a triedny boj chudobných s buržoáziou zobral príliš vážne (a doslovne). Dej tu príliš nenájdete, celý film je spleťou dialógov, ktoré vedie hlavný (anti)hrdina so psychiatrom, svojím komunisticky zmýšľajúcim kamarátom, prípadne s chlapíkom s drahým autom a mladou milenkou (predstaviteľom onej nepriateľskej buržoázie). Keďže je absolútne neprispôsobivý a v spoločnosti pre neho nikto nevie nájsť miesto, končí na psychiatrii. Predstaviteľ hlavnej postavy Knut Pettersen je veľmi presvedčivý a svoju úlohu zvládol skvelo, preto je škoda, že sa ako herec viacej nepresadil. Film síce nespríjemní večer a azda sa nájdu viacerí, ktorí ho nedokážu pozrieť v jednom celku (koho zaujíma téma neprispôsobivého človeka v rámci spoločnosti, odporučil by som o niečo "akčnejší" film Návrat ztraceného syna), no netradičný a intenzívny filmový zážitok tento zabudnutý švédsky film rozhodne ponúka. Nie je to Bergman, niektoré scény sú v ňom navyše, ale silný záver ponúka viacero zaujímavých myšlienok a prinúti diváka rozmýšľať, aká je vlastne pozícia jednotlivca v spoločnosti ľudí.

Dôstojné ukončenie "chudobnej" trilógie Dina Risiho, ktorej protagonistov som si stihol obľúbiť a tak ma aj mrzí, že ich osudy nebudem môcť sledovať v ďalšom pokračovaní. DIno Risi sa však v 60. rokoch schopne presunul od ľudovej komédie k vážnejším filmom (ako si to aj doba žiadala), značne režisérsky vyrástol a ľahkohumorné počiny vystriedali filmy s humorom cynickejšieho rázu.  Chudáci milionári môžu byť teda aj bodkou za jedným z Risiho filmových období. Zápletka je v tomto prípade mierne fantastická, keďže pracuje s dočasnou stratou pamäte, ktorú utrpí jeden z dvojice "chudákov", na čo sa ako nový človek dostane do priazne bohatej majiteľky obchodného centra. Tak sa začína jeho blesková kariéra a na chvíľu má možnosť okúsiť život na vysokej nohe, s čím je samozrejme spätých aj viacero vydarených gagov. Dnes už komické hrátky s pamäťou síce nie sú nič originálne, ale v prípade filmu Chudáci milionári pôsobí zápletka osviežujúco a prináša do trilógie čosi nové. Za mňa ďalšia z vydarených talianskych komédií schopných spríjemniť divákovi večer.

Vkusná i vtipná romantická komédia odohrávajúca sa vo vysokohorskom prostredí Rocky Mountains. John Belushi tvorí s Blair Brown vydarený párik a onen "priepastný rozdiel" z názvu filmu nebude nakoniec vôbec prekážať, aby si divák v závere prial vidieť ich romantické spolunažívanie.  Najlepšia časť filmu je samozrejme v divokej prírode , pričom posledná polhodinka z chicagských ulíc už zvlášť nevybočuje z prúdu amerických komédii (najmä neustále lúčenie sa môže pôsobiť troška otravným dojmom). Našťastie je však film dobre vyvážený a záverečná šablónovitosť je teda len "nutným zlom", aby sa príbeh mohol zmysluplne uzavrieť. Celkovo ide o príjemnú záležitosť pre celú rodinu s uznávaným komikom Johnom Belushim a schopne mu sekundujúcou Blair Brown. Smutné je,  že pre sympatického Belushiho je Priepastný rozdiel predposledným filmom, v ktorom sa stihol objaviť. O rok neskôr doplatil na svoje závislosti a predávkoval sa nevhodne podanou injekciou drogy speedball (mix heroínu a kokaínu).

Príjemná talianska komédia so sociálnym podtónom. Chudoba nevymizla, chudoba je v talianskych uliciach stále prítomná, napriek tomu, že mal neorealizmus roku 1957 časy najväčšej slávy za sebou. Režisér Dino Risi sa rozhodol nakrútiť ľahký film, ktorý nijakým spôsobom nemoralizuje a napriek tomu, že je chudoba vo filme neustále prítomná, vyznenie tejto roztopašnej komédie nie je ani chvíľu pochmúrne. Romolo a Salvatore sú povaľači bez peňazí, a teda sa ani veľmi nenamáhajú nájsť si prácu. Sú, boli a zjavne aj budú chudobní, taký už je ich životný štýl, taký je životný štýl celej ich rodiny. Napriek tomu prežívajú, užívajú si život a keďže sú pohľadní, majú pri sebe aj dve rovnako chudobné priateľky. Nuž, peniaze im ku šťastiu až tak nechýbajú :) Inak je film prehliadkou vydarených gagov a má veľmi slušný spád. Tí, ktorí obľubujú talianske ľudové komédie, filmom Belle ma povere rozhodne nič nepokazia. Videné na netflixe s cz titulkami (chválim, že netflix rozšíril ponuku aj pre "iných" divákov :) )

Tretie pokračovanie poľskej vianočnej komédie Noc plná zázrakov je príjemnou odpočinkovou záležitosťou, ktorá samozrejme nedosahuje kvality pôvodného diela, ale osobne by som ho zaradil pred príliš sentimentálny druhý diel. Tvorcovia teda upustili od melodramatických prvkov a vsádzajú viacej na nenáročnú komédiu, čo filmu svedčí viacej. Opäť sledujeme niekoľko prepletených osudov, ktoré sa v závere vykryštalizujú tak, aby bol divák absolútne spokojný - teda film nezostane nič dlžný svojmu názvu a skutočne sa staneme svedkami takýchto malých zázrakov. Optimistický záver je samozrejme ťažko uveriteľný a cynický divák bude len krútiť hlavou, ale trilógia (a už je na svete aj štvrtý diel!) nie je pre večne podráždených cynikov určená. Ten, kto očakáva nenáročnú a príjemnú vianočnú komédiu, ktorá nie je trápna ani vulgárna, a príjme fakt, že tretí diel stále ťaží len z úspechu toho prvého, istotne nepohrdne ani týmto pokračovaním humorných eskapád z varšavských ulíc.

Ako nakrútiť napínavý rodinný film na úrovni tak, aby mal rovnako silnú výpovednú hodnotu pre dospelého aj detského diváka? Nóri dávajú odpoveď. Film Hranice odvahy je dojemný i poučný, no nikdy neupadá do sentimentality. Nenásilným spôsobom ponúka pohľad do nie tak dávnej histórie a podáva ťažké témy tak, aby ich dokázali vstrebať i mladší diváci. Tí najmladší budú mať zrejme po projekcii filmu množstvo otázok, čo je v poriadku a azda k nim dostanú aj odpoveď. Každopádne by rodinný film nemal považovať detského diváka za hlupáka a režisér Helgeland tak rozhodne nečiní. Dobre zahrané aj zrežírované detské dobrodružstvo z neľahkých časov druhej svetovej vojny.

Netradičný vianočný film, teda niečo, čo v záplave všetkých tých šablónovitých vianočných netflix filmov pôsobí osviežujúco. Ak sa k tomu pridá výborný nápad a netradičné poňatie časovej slučky (i keď v podstate sa tu väčšmi hrá s akousi zvláštnou formou vianočnej amnézie), možno povedať, že ide skutočne o pozoruhodný film, ktorého pôsobnosť zráža miestami otravne expresionistický prejav Leandra Hassuma či nižší rozpočet, ktorý je pri filme cítiť. Na rozdiel od mnohých hlúpych amerických komédií však brazílska snímka poukazuje na neustály vývin života jednotlivca a rozhodnutia, ktoré môžu byť pre chod jeho života dôležité, pričom však neskĺza k lacnému moralizovaniu ani nepôsobí prehnane sentimentálne. Jednoducho povedané, má schopnosť prinútiť diváka zamyslieť sa nad doterajším životom, na nestálosť životných momentov, krájších i menej pekných, čomu sa väčšina vianočných oddychoviek radšej vyhýba. A tak v kabáte ľahkej komédie dostáva divák aj čosi viacej. Mňa film rozhodne potešil. PS - Sneh samozrejme chýba, sme v Brazílii a tam je na Vianoce vraj nepríjemne horko.