rexino

Niekedy si hovorím, že môj pocit z filmu je veľmi závislý od môjho aktuálneho nastavenia. Lenže tento film ma chce presvedčiť o opaku. Film som na Netflixe vybral pomerne náhodne, ako niečo, čo vzhľadom na stopáž stíham dopozerať skôr a aspoň nestrávim večer nejakým doom-scrollingom. Lenže po pol hodine som tušil, že toto je presne ten film, čo mi vie ísť pod kožu a začal som byť... nazvime to "emočne investovaný". Film ťahá neskutočná Julianne Moore a dobre jej sekunduju Baldwin so Stewart. Príbeh je vystavaný veľmi citlivo a aj časové skoky nepôsobia vôbec rušivo... naopak pomáha to diváka dostať do zmätenej situácie, v ktorej sa Alice nachádza. Prakticky od prvej "neviem kde som" scény som už do konca bol nalepený na obrazovku a sledoval naozaj bolestivo presnú premenu Julianne Moore.

Toto bol prvý film, kde u mňa Leitch netrafil do čierneho. Bohužiaľ, Bullet Train bola pre mňa tak nečakane zábavná haluška, že som sa nemohol vyhnúť porovnávaniu. Gosling a Blunt sú super, lenže scenár šiel za mňa úplne na pol plynu a v polovici filmu som začal pozerať na hodinky. Bullet Train bol ako jazda na horskej dráhe, kde ma to bavilo bez prestávky... toto bolo do 3/4 ako jazda na detskom vláčiku. Ani akčné kúsky neboli vzhľadom na tému filmu a rozpočet nejak zásadne dychberúce (aj keď to bol samozrejme nadpriemer). Inokedy by som tomu dal možno s prižmúrením oka 4*, ale očakávania som mal holt väčšie.

Absolútne dych berúca atmosféra v prvej polovici filmu. Fantastické vtiahnutie do emócii hlavnej postavy a naozaj "nadpozemský" pocit. Aj keď Nic Cage je u mňa veľmi vysoko, nevedel som sa rozhodnúť, či do tej role pasuje absolútne, alebo vôbec. Lenže v druhej polovici sa z duchovnej fantasy začal stávať príbeh, ktorý stratil tempo aj čaro. Celá myšlienka o radosti žiť bola podaná naozaj mdlo, pričom ak by sa to uchopilo umnejšie, mohol by to byť nezabudnuteľný kúsok.