maddy

“The question is, do you have it in you to make it epic?” A obávam sa, že George Miller vo veku 79 rokov už nemá na to natočiť tak epický film akým bol Fury Road. To, že sa vybral inou cestou než Fury Road by vôbec nevadilo. Predsa len zopakovať jeden z najlepších akčných fimov (a pre mňa jeden z najlepších kinozážitkov EVER) prakticky nejde. Ako už len tromfnúť dokonalosť, všakže? No tam, kde sme si pred deviatimi rokmi pri traileroch na Fury Road hovorili, že ten film ani náhodou nemôže dohnať tú zbesilosť trailerov a on ju nakoniec dohnal ešte 10x viac a lepšie, pri Furiouse to je presne opačne. Našlápnutý trailer skôr klamal telom a ten film by vo viacerých momentoch potreboval aspoň štvrtinu zbesilosti Fury Road, aby nakopol tempo a obhájil si tú dva a pol hodinovú stopáž. Tam kde si totiž Miller vo Fury Road vystačil s náznakmi toho ako okolitý svet funguje a nechal diváka si domýšľať zvyšok, vo Furiose dostávame priam až otrocké vysvetlenie každej jednej veci a udalosti, ktorá sa mihla vo Fury Road. Ako prišla Furiosa o ruku, ako sa škonštruoval War Rig, ako vyzerá Bullet Farm, ako to vyzeralo v Green Place,  ... a množstvo ďalších detailov, ktoré boli vo Fury Road zahalené tajomstvom. Vysvetlenie každého miesta Wastelandu, ktoré sme nikto ani veľmi nepotrebovali vidieť. Navyše to neponúka vôbec nič čo by si niekto nedomyslel sám už vo Fury Road (a vysvetlenia, ktoré ponúka občas nedávajú žiaden zmysel - viď keď Furiousu v Citadele polovicu filmu nikto nehľadá). Furiosa tak nakoniec pôsobí skôr ako datadisk k hlavnému (a lepšiemu) filmu, nežby si ako film obhájila svoju samostatnú existenciu. Odlišný prístup by sám o sebe nevadil, ale musel by to byť prístup akokoľvek zaujímavý. Furiosa je však o dve, až tri úrovne pod Fury Road, nielen čo sa týka postáv (Anya Taylor-Joy je pomerne nezaujímavá a Chris Hemsworth skôr vyhrotenou, zvrátenou paródiou zo štvrtého Thora), ale hlavne akcie. Väčšina ačkných scén sa odohráva v podivnom "tichu", úplne absentuje pompézny soundtrack, ale aj koherentnejší strih alebo akékoľvek napätie (keďže z Fury Road už vieme kto všetko sa dožije ďalšieho filmu). Chýba tomu správny drajv a keď už konečne k nejakej tej akcii dôjde, tak nevie vôbec strhnúť. Komentár síce vyznie negatívne, ale to zo mňa skôr hovorí sklamanie, že Miller sa nedokázal ani z časti priblížiť kvalitám predošlého filmu. Natočil si film pre seba, aby sa mohol piplať s každým detailom jeho vysneného Mad Max sveta, ale zabudol pri tom čo divákov tak ohúrilo na Fury Road. Zaoberá sa tak detailami na ktoré sa nikto nepýtal, ale neponúka film, ktorý sme si deväť rokov pýtali všetci. Zmena prístupu sama o sebe nevadí, ale keď už chcel Miller prísť s takto razantnou zmenu (tempa, žánru, akcie), tak musel by ponúknuť zaujímavejší príbeh než ten ktorý sme dostali. Jo, keď si jedenásty krát pustím Fury Road tak teraz už budem vedieť kedy a prečo sa Furiousa naučila šoférovať War Rig, ale je mi tá informácia k niečomu? Ťažko povedať. Nie zlý film (skôr priemerný skrz naskrz) a kreativita sa Millerovi nedá uprieť, ale po deviatich rokoch čakania na pokračovanie je pre mňa zároveň Furiousa najväčším tohtoročným filmovým sklamaním. CELKOVO: 6/10

Caitlin Cronenberg sa za svoju prvotinu vyslovene hanbiť nemusí a evidentne ide v šlapajách svojho slávnejšieho otca, čiže skôr než prvoplánový horor natočila akýsi psycho thriller s fajn námetom o tom čo by sa dialo keby v dôsledku ekologického kolapsu planéty muselo 20% ľudí (dobrovoľne) podstúpiť eutanáziu a v rámci jednej rodiny by ste mali vybrať kto ju podstúpi. Potenciálne sľubný námet, avšak fungoval by skôr ako krátkometrážny snímok než celovečerný film, kde Caitlin Cronenberg síce nadhodí ústrednú myšlienku ... a to je vlastne všetko, ďalej ju hodinu a pol nikam neposúva, nerozvíja, iba servíruje pár hádok v rámcii jednej lokácie, ktoré následne vyvrcholia do jemného gore v závere (kde sa však postavy chovajú skôr iracionálne, než akokoľvek uveriteľne). No bez výraznej práce s postavami, nejakým dopadom na ne. Tu sa vyslovene žiadala poriadne depresívna atmosféra než to čo sme dostali. Vo výsledku nie úplne zlé, iba strašne obyčajné, naťahované a všetko zaujímavé vám vlastne povie obsah filmu, samotný film už nič navyše v rámci toho námetu neponúka. CELKOVO: 4/10

Po Operation Fortune už druhý krát po sebe Guy Ritchie na voľnobeh. The Ministry of Ungentlemanly Warfare (kriste, kto tomu vymyslel ten dlhočízny názov) by chcel byť takými akčnejšími Inglourious Basterds, ale nato mu chýba silný Tarantinov scénar a postavy, a vlastne aj tá predošlá hravosť a tempo Ritchie filmov. Zostal tak síce technicky solídne natočený, ale pomerne obyčajný vojnový film, ktorý oproti iným Ritchieho kúskom je iba takou neškodnou a úplne nevýraznou jednohubkou. Akurát uvádzať pri podobnej komediálnej blbinke z druhej svetovej vojny prívlastok "based on true story" je pomerne nevhodné, imho. CELKOVO: 5/10