majo25

Slnko v sieti sa vždy na rozdiel od ocenenia OTO nieslo vo vážnom a dôstojnom móde. Tento ročník nebol výnimkou, aj keď o jemný humor sa starali odovzdávajúce herecké páry. Medzi nomináciami a ani medzi víťazmi sa nekonali prekvapenia a na komédiu Invalid, aj keď nie som komedionálny divák, si už musím konečne nájsť čas. A teraz k rečiam. Najväčšie očakávanie sa po Českom levovi asi čakalo pri režisérovi Petrovi Bebjakovi, ktorý nesklamal a slobodne a úprimnosťou jemu vlastnou povedal asi najotvorenejšie zo zúčastnených, čo si o mocichtivej vláde, ktorej predstavitelia sa ako služobníci štátu vôbec nesprávajú, myslí. Potlesk po jeho slovách ukázal, že si to nemyslí len on, ale podobne to vidí aj celá audiovizuálna obec. Že sa ocenenie nieslo aj v politickom naladení, za to si súčasná mocichtivá vláda môže sama - je to reakcia, ktorá silnie a silnieť bude. Za to, že svojimi chápadlami chce život ľudí, spoločnosť a medzi nimi aj kultúru dusiť namiesto toho, aby sa ju snažila zveľaďovať a rozvíjať. A svoju hanebnosť a zbabelosť ukázala aj tým, že sa na slávnostnom ocenení neobjavil žiadny jej predstaviteľ, ani jeden (!), dokonca ani "moderátorka" TV Slopan, úsmevne sa nazývajúca ministerka kultúry s fašizoidnými prejavmi a slovníkom. Asi sa báli úprimnosti. Česť politickej obce tak hájila iba dosluhujúca prezidentka, ktorú v jednom momente dojali k slzám a v druhom sa jej dostalo standing ovation všetkých zúčastnených. Aspoňže na Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu nemá vláda s mafiánskymi praktikami dosah. A ani na slobodu slova.

Ako sa zo starého mládenca a playboya Michaela Knighta stáva zrazu vdovec. Som síce na vážkach, či to už nie je za hranicou, o čom tento seriál je, ale kvôli originálnejšej zápletke, ktorá okrem akcie prináša netradične aj psycho-dramatično, sa asi prikloním na pozitívnejšiu stranu. Michael za jednu epizódu zažíva hneď niekoľko míľnikov. Na začiatku po postrelení rieši zotrvanie v nadácii, potom sa žení a my sledujeme lepkavú romantiku až po mstiacu sa verziu Michaela, ktorá mohla prísť podstatne skôr. Až mám dojem, ako keby mala byť z tejto epizódy dvojepizóda či dlhší diel smerujúci do kín a tvorcovia si to neskôr rozmysleli.

Chicago je drsné mesto, a to až natoľko, že viac priestoru ako Knight dostáva ErSíTu, slepý klavírista a spievajúce afro kvarteto, ktoré podmasom doprevádza KITT. Trápne humorné vsuvky akoby prerážali vlastné dno. Aspoň záver, keď sa celá štvrť postaví miestnej (bielej) mafii, je o niečom inom.

Ženská väznica a Michael - to by šlo dokopy, aj keď sa do nej dostáva aj bitkársky založená Bonnie. Dianie okolo drobnej gymnastky a vedeniu basy, ktorá skáče aj cez múry, síce skrýva množstvo nelogizmov, ale je aspoň v čomsi originálne. Inak tvorcovia sa môžu hanbiť, ženská basa a oni s kamerou nenahliadnu do spŕch?? Tss.

Američania a montujú sa do formuly a nie do ich pýchy - Nascar?? Žeby ich točenie automobilov iba doľava celé preteky zunovalo? Každopádne, zápletka vôbec nie je zlá, v deji sa toho deje relatívne dosť a vyšetrovanie sabotáží nie je tak jednoduché ako obvykle.

Zvláštny vzťah šoféra prepusteného z basy a luxusnej prostitútky, ktorý nekončí happy endom, láska je totiž neopätovaná a využívajúca toho druhého. Začiatok síce pripomína skôr komédiu - hl. hrdina so svojou horlivou povahou to vie občas rozvášniť i prestreliť a vzťah nesie prvky klasickej šablóny o ľudoch, ktorí si cez vzájomnú neznášanlivosť k sebe nachádzajú cestu, aj keď občas cestu s tŕňmi a búrkami. Záver je taký divoký a mňa teda neuspokojil. Hoskins je zaujímavý herec, rozhodne vie potiahnuť aj vtedy, keď film tápa a že tých tápaní a hluchších miest je relatívne dosť. V zaujímavej roli nejednoznačného záporáka sa predstavuje aj Michael Caine, ktorému to sadlo nadmieru dobre.

Vo svojej podstate nenápadný, ale príjemný film pomalšieho tempa, ktorý sa odohráva na oboch koncoch Atlantiku s konfrontáciou založenou iba na listovej komunikácii. Spočiatku ma bavili tie jemné nuansy, bežné životné osudy, veľmi jemný humor a tiež to, do akých zákutí sa môže vyvinúť obchodná korešpondencia. Ale musím tiež priznať, že s postupným záverom to už strácalo na i tak pomalom tempe a jemne nudilo. Tragický záver to zasa zobral späť do tých správnych koľají. Žáner romantický zavádza, žiadna sa totiž (našťastie) nekoná; priateľstvo má od romantiky ďaleko.

Z Greenawayových filmov, ktoré som mal možnosť vidieť, je síce tento asi "najfilmovejší". Pod kožu sa mi však nedokázal dostať. Architekt posadnutý bruchom - áno symbolika sexu, zdravia, atraktívnosti, ale aj množstva zažívacích problémov, čo je vo filme dokumentované množstvom úmrtí antických osobností i jedného neznámeho francúzskeho novovekého architekta. Nepamätám si film, ktorý by mal na obraze toľko veľa vyobrazení jednej časti ľudského tela - od tých fyzických cez fotografie až po antické sochy - samé bruchá, bruchá, bruchá. Aj Dennehy ho ukázal hneď niekoľkokrát, popritom aj svoj nahý zadok - ako keby bol na jeho obnažené partie niekto zvedavý. Architekt besní pri svojej výstave, pri spôsoboch jej výstavby, ale k manželke, ktorá mu je neverná s jeho sokom z brandže, je vágny a občas iba utrúsi nejakú poznámku. Dokonca ju sleduje pri sexuálnych hrách a vôbec nereaguje. Je to mimo reality, rovnako ako samotný film, ktorý so záverom ma navyše začal postupne aj dosť nudiť. Dennehy v divnejšom filme asi ani nehral.

Seriál sa akosi trochu zahľadil sám do seba a prináša nadstavbu hlavnej témy. Veď máme tu aj Strážcov, ktorí majú nielen vlastné životy (nič proti nim), ale aj vlastné diskusné fórum, kde sú nesmrteĺní rozoberaní pomaly ako nejaké športové superhviezdy. Síce to našťastie nesmrdí humorom, tak ďaleko to nezachádza, ale aj tak je to niečo, čo už je za hranicou seriálu, takým zbytočným príveskom, v ktorom nie je potrebné sa detailnejšie vŕtať. Na druhej strane ale prináša viacmenej zaujímavý poznatok vzťahu medzi sledujúcim Strážcom a sledovaným nesmrteľným, aj keď na úkor záverečného súboja so slabším nesmrteľným. A ešte je tu veľmi veľa rekapitulačných sekvencií z predchádzajúcich dielov, možno aj rovná polovica stopáže.

Starogangsterská tematika, ktorá ma príliš neoslovila. Dosť sa navyše preberala minulosť namiesto súčasnosti. Do toho ten otravný pseudovtipný chlapík. Celý čas mi však chodilo po rozume, prečo ak MacLoad žil v tej istej krajine (USA), prečo si nezmenil meno? Veď ako mohol fungovať, keď štát potrebuje mať prehľad o svojich občanoch a teda by ľahko zistil, že žije cez 100 i viac rokov, nehovoriac o nejakých známych smrteľných osobách, ako to bolo predostrené aj v tejto epizóde. Postupom epizód sa tieto časové a logické nezrovnalosti vynárajú viac a viac, tvorcovia však vysvetľenia (možno aj naschvál) ignorujú.