genetique

Otvorená myseľ je základom k vychutnaniu si podobnej milej lahôdky. A mňa len napadá, že minule mi volali z nejakej ankety a pýtali sa 'aký mám vzťah k japonskej kultúre' a ja som povedal (bola možnosť), že 'ani negatívny ani pozitívny'. Po takýchto drobnostiach ľutujem, že som nepovedal 'skôr pozitívny'. 75%.

Pomerne slušný krimi seriál z prostredia tajných agentov, ktorý robia v utajení. Každá epizóda má inú stupnicu kvality, no väčšia hŕstka dielov pôsobí dosť vydareným dojmom. V každej epizóde sa objaví nejaká viac, či menej známa tvár, čo pridáva na dobrom výsledku. Časti a ich prípady sú rýchle a nekompromisné, no niekedy aj dosť blbo zosekané. Škoda však, že sa seriál nezameriava viac na postavy. Určite minimálne Joe Pantoliano by mal herecky čo ponúknuť. 75%.

Často vám dá desať minút totálne vypointovaného kraťasu viac než v dnešnej dobe väčšina prázdnych filmov a potreby labužníka sú behom tejto chvíle uspokojené aj na celý deň (dni). A tento patrí k nim. Prakticky všetko už napísal 'Matty', mňa len mrzí, že práve na úkor iných sračiek sa takéto ku nám bežne nedostane a určite je toho oveľa viac. 90%.

Kraťasy k animákom (to je jedno či sa filmu priamo týkajú alebo nie) by mali byť príjemným osviežením a nabudením diváka, aby si pozrel podporovaný film. Pri treťom pokračovaní o zelenom (zl)obrovi sa však aj jeho kraťas zastavil v zábave niekde vo svojej polovici a potom už tomu nebolo pomoci. A keď sa to týka dvadsiatich minút, tak to už je naozaj potupa pre všetkých zainteresovaných. Nakoniec to mierne patetický, dojemný a chvalabohu aj jednoduchý záver trošku zachráni ale to len preto, že šlo o vianočnú vec. Peniažky sa ale aj z tohoto určite pekne zasypali a ja myslím, že ak bude štvrté filmové pokračovanie na rovnakej úrovni ako trojka, tak by si už kraťas k nemu mohli odpustiť. 60%.

Ťažko uveriť tomu, že televízna produkcia si mohla dovoliť natočiť trojhodinový katastrofický snímok s často celkom dobrou atmosférou, ktorá vás ale por prvom predelení omrzí. Keby to všetko zostalo na hranici dvoch hodín, dosiahlo by sa tým omnoho viac. Pútavosťou, atmosférou a zostalo by aj viac peňazí na nejaký ten lepší efekt. 40%.

Je zaujímavé, že De Nirove a De Palmvoe filmové začiatky boli výrazne poprepletané vo filmoch, ktoré tuzemské publikum pozná len v minimálnej miere a odvtedy sa v žiadnom filme už títo velikáni nestretli. Ale spolupráca v začiatkoch nebola nijak oslnivá, pár vtipných momentov sa síce našlo, ale inak film prostredníctvom totálneho mixu nehodnotných a často absurdných scénok do sveta nepriniesol nič nové. Dokona ani herecky, či režisérsky. 40%.

Dovolím si povedať, že toto by nudilo aj deti. Ďalší priemerný filmový produkt, popri ktorom môžte hodinu odspať a o nič neprídete, naopak, aspoň si oddýchnete a lepšie využijete čas. Na druhej strane je to ale škoda, lebo nebyť tej detskej úrovne spracovania okolo školských vecí, išiel by tento film aspoň do slušného priemeru. Hlavne veci spojené s Wilsonovou rolou policajta. 40%.

Zo začiatku vtipné, chytré, nápadité, osobité, po čase je to zo všetkého menej. A hlavne neskoršia zmena formátu (polonahé asistentky, atď) bola veľkou chybou. 60%.

Niekto si na závery podobného typu ako bol tento potrpí, no u mňa s tým nepochodili a aj preto stráca hviezdičku. Ale nielen preto. Už z názvu plynie niečo, prečo ma film lákal a prečo som sa naň (okrem Nortona) tešil a tým aspektom je magickosť. Tá sa postupom ubiehajúcich minút vytráca, našťastie ju potom ale slušne zaskakuje a šikovne zakrýva niekedy až thrillerová zápletka a ostatní herci. Ostatní hovorím najmä preto, lebo Norton, aj keď hrá titulnú úlohu, tak jeho úloha kúzelníka si veľa herectva neodniesla, respektíve ani nemusela. Vďaka patrí určite viac Giamattimu. 80%.

V podžánri čierneho humoru a v seriózne bláznivom šate s inteligentným humorom tu mám kandidáta na komédiu roka. Jeden dom a pohreb. To je kombinácia ako vyšitá pre tento štýl zábavy a hlavne pre anglický humor v plnej poľnej. Zaujímavosť zaručujú už úvodné titulky a po prvej scény so zámenou rakví sa to už viezlo samo. Perfektná ukážka vynaliezavosti v danom priestore, na tak malej ploche prakticky nebolo jediného miestečka a jedinej situácie, pri ktorej by som si povedal - toto mohlo byť vtipnejšie alebo trefnejšie. Svoju úlohu v tom znova zohrala samozrejme hlavne potreba totálneho mixu charakterov osobností (Alana Tudyka prehlasujem za majstra halucinogénneho herectva). A ako plynuli minúty plné vtipných momentiek, začínal som sa obávať povestne nezvládnutého záveru. S dávkou predvídateľnosti bol síce zvládnutý len miernou rutinou, ale šalamúnsky a nenamietavo. 90%.