Nicole_Ven

Po poslednom úspešnom turné Beautiful world tour si Take That neboli celkom istí, či dokážu vymyslieť niečo lepšie ako bolo toto turné. Pri ďalšom albume The Circus však nabrali novú inšpiráciu. Tento album nahrávali priamo s myšlienkou zosynchronizovať ho s turné s názvom THE CIRCUS LIVE. Lístky na letné turné sa začali predávať v novembri 2008 a hlásili svoje „sold out“ po jednom dni. Chlapci tak mali dosť času na prípravu, podľa ich slov, najlepšieho turné aké kedy mali. Vložili do neho neuveriteľnú sumu 50 miliónov libier a to išlo iba o 20 koncertov (z toho 4 v Manchestri a 3 v Londýne). Mali 37 akrobatov vrátane kapely, obrovského poskladaného slona, masívneho pajáca, lietajúci balón, kostýmy, efekty od ohňostroja cez šľahajúce plamene až po 5 veľkoplošných obrazoviek. Takto vyzeralo celé turné, aj koncert vo Wembley pred 80 000 divákmi. Tento koncert ako i celé turné je mnohými odborníkmi v Británii označený za najlepší koncert všetkých čias.
Úvod sa začína vypustením farebných balónov do neba, aby sa na malom pódiu odkryli členovia Take That. Prvých šesť úvodných piesní sa nesie v pokojnejšom tempe. Na hlavné pódium sa prenesú vďaka obrovskému umelému slonovi, ktorý sa vynorí spod pódia. Až na hlavnom pódiu sa začína téma Cirkusu. Objavujú sa akrobati a nechýbajú humorné situácie aké vídame v ozajstných cirkusoch. Neskôr Take That obsadia hudobné nástroje a zahrajú 3 piesne s gitarami, bicími a klávesmi. Po západe slnka nasledujú svetelné efekty. V refréne piesne Never forget ľudia prekričia hudbu do takej miery, že niet počuť ani kapelu ani spev. Podľa fanúšikov úplne najlepší moment celého koncertu je práve prezlečenie Take That za klaunov a ich 8 minútové nepretržité tanečné číslo zložené z mixu všetkých starých piesní, ktoré nehrali na pódiu viac ako 15 rokov. Spomínané prezlečenie a namaľovanie ako klauni Take That uskutočnili priamo na pódiu počas piesne What is love. Pôsobivý je potom aj prenos Take That z hlavného pódia na malé pomocou „unicycles“ - bicyklov s jedným kolesom. Na konci sa ešte raz objaví slon a všetko zavŕši pieseň Rule the world s ohňostrojom.

Dokumentárny film zachytáva časť života ROBBIEHO WILLIAMSA, presnejšie turné z roku 2000. Film zahrňuje zákulisie života megahviezdy, ide do hĺbky, no zároveň ostáva na povrchu. Na jednej strane nám ukazuje Robbieho povahu, vrtochy keď sa mu nepáči jeho hotelová izba, hovorí nám historky z jeho privátneho života, ktoré sme dosiaľ nikde nepočuli a dokonca má režisér šťastie a priamo na jednom z koncertov sa objavuje psychicky narušený fanúšik, ktorý zhodí Robbieho z pódia počas piesne pred všetkými divákmi. Môže to vyznieť trochu rafinovane, no nechať sa kvôli vyššej popularite zhodiť z pódia a takmer si zlomiť nohu by bolo aj na Robbieho trochu šialené. Ďalej máme možnosť nahliadnuť do systému bodyguardov, ktorí Robbieho nenápadne nasledujú všade a zabezpečujú jeho bezpečnosť hlavne pred paparazzmi. Po vysvetlení celého systému a zabezpečení súkromia pri Robbieho futbalovej vášni sa však nakoniec rozhodne, že paparazzovia budú vpustení a môžu neskôr urobiť interview aj fotky. Opäť trochu zvláštny prípad, no kto nám vyvráti, že tak to v tejto brandži chodí? Vďaka NOBODY SOMEDAY máme jedinečnú možnosť nazrieť do života ikony britskej popovej hudby, no pre milovníkov Robbieho možno nebude dostačujúci odraz toho aký je Robbie počas najväčšieho tlaku aký môže spevák mať: počas turné. Preto je celé spevákove správanie v istom zmysle trochu zvláštne, možno prehnané. Na doplnenie tejto skladačky si nemôžem odpustiť, že celý dokument sa natáčal v nie veľmi šťastnej životnej etape ROBBIEHO WILLIAMSA. Síce v tom čase nadobudol obrovský hudobný úspech, jeho osobný život však zachvátil potrat jeho snúbenice rok pred tým a dva roky dozadu ešte smrť milovanej starej mamy. Preto sa nám môže zdať, že je Robbie depresívny aj keď si neodpustí žarty a smiech, no nie je to nič čo by nás presvedčilo, že je šťastný. Možno práve to bol zámer tvorcov, aby mali konečne dôkaz, že peniaze nerobia človeka skutočne šťastným.
Na začiatku dokumentu sa stretávame s Robbieho odporom a dokonca nechuťou koncertovať. No pred koncom turné sa nám Robbieho zdôverí sám prekvapený, že ho to baví a miluje to. Celá myšlienka sa tak uzavrie a my môžeme spokojne zaspať s dobrým pocitom.