MontyBrogan

Úchylné psycho, ktoré s danou témou/predlohou mohlo byť ešte o niečo úchylnejšie a psychoidnejšie.

Príbeh zo života rodiny, ktorý je natoľko reálne zobrazený a stvárnený, až máte pocit, že ste tej rodiny súčasťou. Jedinou nedokonalosťou na tomto diele sú podľa mňa havajské ľudovky. P.S.: Oficiálny text distribútora sucks! Larelay, ďakujem za super titulky!

Ako už napísala uživateľka Galadriel, tento typ filmu je ťažké hodnotiť hviezdičkami. Začínam mať totiž pocit, že je ľahšie natočiť dobrý film, keď je depresívny ako neutrálny alebo veselý príbeh. A to platí aj pre herecké výkony. Pohľad na Roberta Duvalla, zarasteného, špinavého, so slzami v očiach, ktoré zrkadlia plameň ohňa ako jediný zdroj tepla a svetla v tak chladnom a tmavom svete, hneď uchváti vaše city a poviete si, to bol výkon! Ale obávam sa, že onedlho začnem mať voči podobným kúskom imunitu a siahnem po nižšom hodnotení. Teraz však ešte nie, mám príliš šedo pred očami po tomto zážitku (aj napriek prestrihom na zlaté vlasy Charlize Theron), aby som mu neuveril.

Woody Allen by mal mať patent na humor!

Neviem či Troška nadobro uviazol vo svete rozprávok, ale tento film vôbec nepripomína reálny život. Je plný skreslených charakterov, ktoré s prehnaným pátosom stvárňujú prehrávajúci herci (Tereza Bebarová si cvičí pred zrkadlom duckface) a celé sa to vyvinie (spoiler) v happyend gigantických rozmerov, kde dobro víťazí nad zlom. Tento film Vám neponúkne o moc viac ako jeho farebný cover.

Excelentná filmová beletria. Príbeh lásky jednej sebeckej ženy a dvoch naivných mužov.

Alternatívny názov - 2011: Pozemská odysea. Pretože film miestami pripomínal onen Kubrickov epos viac než dosť, inokedy zase vôbec a bavil ma predsa len trochu väčšmi (som fanúšik ostatnej Kubrickovej tvorby). Bola tu absolútne dokonalá kamera, ktorá však občas išla na výlet... Tiež veľmi zaujímavý náhľad do psychológie rodiny. Ale tie vpády Discovery Channel a iných nie príliš kompatibilných prvkov, uberali z kompaktnosti, celkový dojem kazili a hneď na začiatok nás uvítali nudou, ktorá tam nemusela byť.

Švédska verzia mala podľa mňa lepšiu atmosféru, napriek tomu, že túto robil Fincher. Tiež mi pripadala švédska Lisbeth značne presvedčivejšia a aj viac sexy, čo je zvláštne, keďže bola dosť "drsná", ale práve ten štýl sa mi na nej javil prirodzený, čo sa o inak krehkej Rooney nedá povedať (ktorej štýl bol totiž oklieštený blond obočím pod čiernym čírom). A určite nedali švédski tvorcovia do vzťahu hlavných aktérov toľko okázalých citov (zo strany Lisbeth!) ako Fincher. Ako to bolo v knihe neviem, ale v novom spracovaní to evokovalo hollywoodske klišé, čo som od tohto režiséra nečakal...a sme späť pri atmosfére, bola tam ale dala sa prehliadnuť a tiež zaškatuľkovať. Nechcem aby bol môj komentár príliš negatívny (pretože mám za sebou pozitívny zážitok), tak prestanem porovnávať a spomeniem len, že ak pokladáte Finchera za záruku kvality, nemali by ste byť sklamaní.

Je hanba, že niektoré ukrutne béčkové hororové pokusy z osemdesiatych rokov sú na podobných stránkach vyššie hodnotené ako tento film. Pretože tu nejde len o bezduché zabíjanie nejakým štýlovým nadprirodzeným záporákom, ani tu nejde len o vyčínanie človeka meniaceho sa na vlka. Sú tu vykreslené ľudské vlastnosti a ich ekvivalent s pridaním neľudskej odvahy, nielen zvierací pud v človeku, ale aj ľudský pud vo zvierati, ktoré vie aké je to byť človekom. Ide tu aj o herecké výkony a myšlienku, to sú prvky, ktoré predtým spomínané záležitosti nepoznajú. A potom sú tu ešte oči Michelle Pfeiffer... Jediné, čo mi vadilo, boli spomalene natočené akčné scény, ale to tiež nie vždy a bude to asi tým, že Nichols nie je režisér akčných filmov (našťastie). 85%

Záverečné titulky skončili, ale emócie vo mne sa nie a nie ustáliť. Príbeh o tom, aké prináša úskalia zakázané ovocie mnohým tak dobre známe. O tom, ako by mohlo dopadnúť, keby zhoda okolností nestála na strane postavy Toma Cruisa, a tiež keby jeho manželka nebola dostatočne silná a tolerantná. A samozrejme o tom, akú ma v živote úlohu sex. Podľa mňa toto záverečné dielo Kubrickovej obdivuhodnej kariéry nemalo v sebe ani najmenšiu známku zaváhania alebo nedokonalosti. Keď Kubrick filmoval, akoby chcel ostatným ukázať, aké je to jednoduché natočiť výborný film. Stačí len zobrať kameru a hercov v ústrety svojej nezameniteľnej vízií. A tiež jeho majstrovské kúsky sprevádza viac než adekvátna hudba. Necítim sa kompetentný hodnotiť a komentovať film tohto formátu, jediné čo skutočne môžem, je blahorečiť a odporúčať (to som mal asi napísať hneď na začiatku).