MontyBrogan

Istá symbolika a pokus o hĺbku vyznievajúcu z ticha, sa filmu nedá uprieť. Bratislavský genius loci by ste tam pri troche vôle tiež mohli nájsť. Ale všetko to kazili výkony hercov, ktorým častokrát ani nebolo rozumieť čo rozprávajú, a keď aj bolo, pôsobili strojene. Pomyselný klinec do rakvy bola otrasne plytká záverečná pieseň, ktorá nedovoľovala divákom pocítiť katarziu, aj keby sa akokoľvek snažili. Výber tejto piesne je v porovnaní s krehkým príbehom vlastne celkom paradox.

V úvode sa dozvedáme, že ľuďom boli kvôli spoločenskému úpadku jedného dňa zmazané spomienky, aby sa mohlo začať nanovo a "lepšie". Do toho sa príde hlavný hrdina divákom pochváliť, čo všetko v tomto novom svete nepozná a nezažil. Ako by mu teda napadlo o tom rozprávať či uvažovať, to sa už od neho nedozvieme. Odpoveď je ale jasná: chyba scenáristov (alebo autora predlohy, neviem, takéto veci nečítam). Takže film trvá asi minútu a pol, a už pôsobí ako nelogická blbosť. Má však ešte kopu času, aby to napravil. No stane sa opak. Podobné nedostatky znovu a znovu bijú do očí, a pôvodné rozčarovanie potvrdzujú, každých pár minút. Až si uvedomíte, že ten utopistický fašizmus, ktorý opisuje, je len prostriedok na vysvetlenie, ktoré hodnoty sú správne, skutočné a nenahraditeľné. Ako napríklad láska. To tu ešte nebolo, že? No videli ste už niečo tak patetické a infantilné? Nie, radšej nechcem počuť odpoveď.

Veľmi novátorský film. Na dobu vzniku možno až revolučný. A veľmi som preto chcel dať hodnotenie najvyššie. No ale tá morálna agitka? Aký by bol svet krásny, keby sa všetci vedeli tak zomknúť proti jednému veľkému nepriateľovi aj teraz. Keby len solidarita fungovala aj v modernom svete, tak ako v roku 1931 v Nemecku. :)

Asi som to od Švankmajera mohol čakať, ale tie groteskné časti so surovým mäsom jednoducho rušili moje vnímanie deja. Inak je to ovšem milá rodinná komédia, ktorú by som pravidelne púšťal všetkým vekovým kategóriám počas polnočnej omše na Vianoce.

Film sa drží príbehom aj prevedením overených hororových prvkov, čo sa mu väčšinou aj vypláca. Spôsob strašenia diváka, obsadenie sexy tínedžerky, ani jednotlivé snové výjavy, nie sú originálne, ale navodzujú dojem, že práve preto fungujú ako majú. Za negatívum by som označil evidentnú snahu o vyvarovanie sa viditeľných hereckých nedostatkov, ktorá je tvorená takmer úplnou absenciou rozprávania (hlavná postava nekričí pomoc! ani žiadne iné slová či vety, ale stále dokola iba áááá) a obmedzením počtu hercov na minimum. Niektoré ľakačky ale neboli na zahodenie a vyvrcholenie scény na "nemocničnom lôžku" v gore, už vôbec.

Neviem, tie melancholické časti som na jednej strane vnímal pozitívne a v sci-fi ma aj celkom milo prekvapili. No na strane druhej, bolo to trochu na úkor ostatných línií a žánrov, ktoré tu mohli mať priestoru viac. A hlavný hrdina ma občas iritoval svojou skromnosťou a oddanosťou. Zato, že zachraňujem šéfovu dcéru, nemusím sa hneď hrnúť do toho, aby som pre ňu obetoval život, keď ju vidím prvýkrát. Jasné, určitá chémia medzi nimi bola takmer od začiatku. Ale že sa chcel zrieknuť všetkých peňazí, hodiniek aj foťáku, len aby pre ňu získal lístok na loď a pre seba už zrazu nepotreboval, to mi prišlo trochu pritiahnuté za vlasy. Rovnako sa potom zachoval aj v prípade plynovej masky. Submisívni muži sú trochu ako tie príšery, neurobia nič, pokým vy nezačnete. Nie, teraz vážne, náhodou bol statočný.

Jediný problém vidím v tom, že tú neskutočne dokonalú atmosféru noirového komiksu v tejto časti sprevádzala občasná lascívnosť a trochu skratkovité ukončenie jednotlivých príbehov. V podstate tu dosť prevláda sex a násilie. Nesťažujem sa, ale zástupkyne nežnejšieho pohlavia budú asi častokrát hodnotiť nižšie.

Vždy je ťažké súdiť druhých. Ale toto je naozaj typický príklad feťákov, ktorí si myslia a tvrdia, že prestať dokážu, no nepodarí sa im to ani s príchodom dieťaťa, ani keď dostanú od štátu byt, ani keď im dieťa zoberú. Pravidelné strihy zobrazujúce krátky časový odstup s opakovanou otázkou režisérky "A co drogy?" a následné striedavé odpovede berieme/neberieme, tento fakt zobrazujú celkom jasne.

Na začiatku som pochybovačne dvíhal obočie pri zápletke, že dvaja nerdi, z ktorých jeden má síce frajerku ale aj barle, bez ktorých sa nepohne, idú na vlastnú päsť dopadnúť zlomyseľného hackera. Potom som neutrálne hľadiac prečkal jednu scénu rozvíjajúcu osobnosti a vzťahy hlavných postáv. No tie následne dorazili na určené miesto a vtedy sa dej rozbehol asi ako bývalý bežec, ktorý sa jedného dňa prebudí s robotickými nohami. Hups, spoiler. Otázka, ktorá sa následne núkala, polemizuje o tenkej hranici medzi nadľudským hrdinom a monštrom (keď tak nad tým rozmýšľam, to čo človek pokladá za znetvorenie, môžu Oni mať za vyliečenie). A v tejto rovine dáva film na prdel napríklad aj takým X-Menom. Od konca som čakal možno trochu viac, ale napriek tomu mi v ňom nechýbalo asi vôbec nič. Veď čo iné sa dalo čakať ako konštrukt? A čo iné ten je, ako dielo živej mysle? A sú stroje za tohto predpokladu vlastne vytvorené umelo? Dobre, dosť bolo pseudo-filozofovania, pretože mi na hodinách svieti 1:03 ráno. Tak sa idem do postele zamyslieť už len nad tým, akú časť tela mohla asi tak mať mechanickú tá slečna, pretože (jediná chybička krásy) neukázala! Ešte aby som nezabudol, asi nie som jediný kto si všimol určitú podobnosť s Districtom 9. A tá bola podľa mňa aj kvalitatívna.

Komorná psychologická dráma hraničiaca s politickým thrillerom, ktorá necháva postavy v predstavách a spomienkach na staré filmy (alebo skôr jeden film...) snívať a mne ako divákovi pripomína, že na to tu filmy vlastne sú. Aby sa človek mohol nechať unášať na vlnách príbehov, ktoré dopĺňajú nedostatok happyendov do života. A to nie je žiadny spoiler, naopak, pochopia len ľudia, ktorí Kiss of the Spider Woman videli. A to samozrejme až do konca, nie ako istý tunajší popisovač rozpočtov a tržieb. :) Veľmi silný zážitok.