MontyBrogan

Myslel som, že komédie pre pamätníkov sa vyznačujú najmä kvalitným scenárom, z ktorého plynie aj inteligentný humor. A že primitívne vtipy, pozostávajúce z toho, ako niekto päťkrát za minútu padne, začali byť populárne až keď sa táto éra vyčerpala, prípadne ešte pred ňou, v groteskách. No evidentne sú aj výnimky. Pre mňa veľké rozčarovanie a zároveň prekvapenie, ako tento film môže zaujímať miesto v tristovke najlepších. Tretiu hviezdu dávam len za tetičku, ktorá bola tak krásne nad vecou a zmierená s tým, že väčšina ostatných postáv sú úplní idioti.

Tento film som pozeral sám. Teda až na zrkadlový obraz na obrazovke, v ktorom som sa pozeral sám sebe do očí a v nich som videl seba, ako pozerám sám sebe do očí. Nie, vážne, byť takto nekonvenčne osamelý, ale môcť ovplyvniť, či si odnesiem domov výhru v podobe celej fľašky alebo poloprázdnej, má tiež niečo do seba. Predestination totiž pracuje s úplne iným predpokladom ako mnohé iné filmy o cestovaní v čase. Mám chuť povedať, že kvôli nemu dokonca mohlo vzniknúť slovo paradox. Keby to nebola adaptácia poviedky, som ešte nadšenejší. Ale kompenzuje mi to zvláštna náhoda, že na režisérskej stoličke sedeli dvojičky... Síce sa musím pochváliť, že som uhádol záver filmu vopred, ale nevnímam to ako predvídateľnosť, skôr ako spoločnú reč, ktorú som si s ním našiel.

Mám z filmu obdobne rozporuplné pocity ako Michael Pitt z výsledku testovania malej Indky. Na druhej strane ale chápem jeho záverečné precitnutie. Nádej, že svet nie je také kruté miesto, ako sa môže niekedy zdať, obmäkčí istotne aj najväčších skeptikov a realistov. Láska k osobe, ktorá už neexistuje, tiež nie je práve racionálny jav a nepopierame ho kvôli tomu. Každopádne neviem, či je to správne alebo nie, alebo či to mám vnímať len ako zábavu, ale tieto filozofické sci-fička sú vo svojich témach a interpretáciách myšlienok omnoho trúfalejšie ako akýkoľvek iný žáner. A ja odmietam byť nadšený vždy keď niekto príde s podobnou polemikou o absolútne neriešiteľných otázkach.

Spočiatku som úplne nadšený nebol. Keď chlapec prevádzal snehuliaka po dome, prišiel mi tento jeho nový kamarát celkom všetečný. Ale potom vyšli von a doslova sa odpútali od zeme. Vtedy ešte len začalo to pravé dobrodružstvo, ktorým sa vlastne aj naplnil pravý zmysel rozprávky. A na konci to deťom povie aj niečo o živote. Vkusná jednohubka s klasickým výtvarným prevedením a peknou hudbou.

Poznáte to, aj ženská krása pominie, ale jediné, čo ostane tak neuchopiteľne krásne stále, je hudba. To je jedna z prvých vecí, ktoré mi evokoval začiatok filmu. A neraz sa tu skloňovala aj odvaha, čo sa ukáže byť podstatnejšie, ako sa môže spočiatku zdať. Keď si to tak zhrniem, zatiaľ mi to znie ako reklama na mozartove gule. Dej sa teda uberal pomerne jednoznačne, a dokazoval, že tak neskonale impulzívna a popudlivá povaha, akú hlavná hrdinka mala, je proste odsúdená k neúspechu. Potom však prišiel podľa mňa dosť rozporuplný záver, ktorý ma utvrdil v tom, že severania sú cynické svine! Keby to skončilo takým "martýriom" ako Pianistka, nepoviem ani slovo. Ale toto vyzdvihovanie ideálu odvahy aj cez mŕtvoly, a zároveň ukázanie, aké je svet bezútešné miesto, je fakt na nasratie. A nepripadá mi ani úplne domyslené, že na ňu nepadlo podozrenie. Ale to už je na hovno, takýto typ komentára, čo nič nepovie ľuďom, ktorí film nevideli, prípadne im ho mierne vyspoileruje. Ja som len potreboval napísať, že som celý pohoršený, a ešte si kvôli tomu možno rozmyslím, ako (hviezdičkovo) s týmto pocitom naložiť.

Spletitá cesta k odhaleniu zločinu z vášne nekompromisným policajtom s klobúkom a cigaretou, ako sa na pravý noir patrí. Ale ktorý z obdivovateľov fatálnej krásky je v tom zapletený? A čo sa vlastne stalo? Sofistikovaná zápletka sa s rozuzlením tradične vôbec neponáhľa, no viac ma tu zaujali myšlienky medzi riadkami. Napríklad o posadnutosti ženskou krásou a šarmom, z ktorej podiel viny bezradní muži pripisujú aj svojmu objektu túžby. Ale či majú pravdu, zistia, až keď pochopia samotné ženy. Odpoveď na otázku, či sa táto hádanka už časom ľuďom podarila vyriešiť, môžeme nájsť aj vo fakte, že filmy nesúce posolstvo podobnej dilemy, sa po všetkých tých rokoch stále neprestávajú točiť. :)

Film, ktorý pochopíte iba za predpokladu, že ste muž v ružovom roláku, s účesom dôkladne upraveným do pozície, v ktorej vyzerá neupravene, a nohami preloženými cez seba. Ak nie ste tento prípad, po skončení si poviete, že viac cool ako byť cool, je hádam aj stráviť život ako asketický mních na konci sveta.

S odstupom jedného dňa musím jednu hviezdu ubrať. V realite by to predsa prebiehalo podstatne horšie. A toto podľa mňa nemala byť tak bláznivá komédia, aby sa to dalo odpustiť.

Ono je skvelý nápad už len ísť robiť hudbu do ulíc a vnímať skrz tú hudbu zároveň okolie. Čiže by to zdanlivo nepotrebovalo ani zlomené srdce, pečeň tvrdú ako nerezová ploskačka, pubertálnu dcéru a pop star s pubertálnym publikom. Ale práve toto robí film filmom, možno nie veľmi originálnym, ale to sme ešte len pri počiatočnej zápletke. Ďalší priebeh je už riadne svojský. Urobiť totiž z hviezdy, akou je Keira Knightley, "holku od vedľa", a z New Yorku domáce štúdio, aby to celé pôsobilo svojpomocne a prirodzene, je schopnosť, aká sa často nevidí. Keira tu má len rozkošný smiech, neznesiteľnú ľahkosť bytia ukrytú v puzdre na gitaru a talent, ktorý jej veríte. A Ruffalo to ostatné. Okrem teda genia loci, ten je erárny.

Toto bol môj trinásty Bergman a videl som ho trinásteho decembra. Neurobil som to úmyselne, takže zaujímavá náhoda. Svojimi suverénnymi kvalitami ma film celkom prekvapil, nakoľko ide o značne ranú tvorbu režiséra. Prvá "poviedka" je brilantná vzťahová konverzačka, druhá má diabolsky snový charakter, ktorý je pre tohto tvorcu tak typický, no a napokon scéna vo výťahu, ktorá je tu z evidentných príčin spomínaná takmer v každom komentári, je tak vtipná a pravdivá, ako by ju napísal Oscar Wilde. Chvíľku som s hodnotením váhal, pretože to je u artových filmov väčšinou ťažko uchopiteľné, ale potom som si uvedomil, že nič viac od poriadneho filmu nečakám, ako práve to, čoho sa mi v tomto prípade dostalo.