MontyBrogan

Aký je rozdiel medzi bratislavským prašným dvorom a brigádou na vidieku? Ktoré dievčatá sú krajšie? A kde sa dá lepšie učiť životu? Čo čakať od zatmenia slnka a od jeho nového východu? Umelecký film nielen kvôli krásnemu vizuálu, ale aj tým, že otázky v ňom kladené medzi riadkami, má potrebu zodpovedať divák sám. Toto dielo by sa dalo bez problémov zaradiť do Novej vlny, ktorá sa vtedy šírila Európou. A je naše!

Brilantná psychologická štúdia zodpovednosti. Chlap sedí v aute, idúc v ústrety svojmu rozhodnutiu. Len on a hlasy vychádzajúce z telefónu. Každý hovor je dôležitý, každé slovo podstatné. Ale ten najdôležitejší hlas ide z jeho vnútra. A to nie je žiadna schiza, ale svedomie.

Film, v ktorom nevystupuje žiadna žena. Pretože je z prostredia obchodných zástupcov. Tí pracujú stále a k rodine sa dostanú, až keď je obchod uzavretý. Ale čo ak sa to jednoducho nepodarí včas? Začne sa špekulovať a snaha obísť legálny spôsob vyzerá ako jediné východisko. Kolegom a klientom to však veľmi neprospeje. Bezchybný herecký koncert, zastrešený podobne kvalitným scenárom.

Smiať som sa nesmial. Chápať som nechápal. Baviť som sa nebavil. Ale napriek tomu, nejaké pocity to vyvolalo. Predstavte si, že k vám na ulici pristúpi cudzí človek a len tak vám dá facku. Nebudete polemizovať o tom, či by ste si ju vo všeobecnosti zaslúžili, alebo či bol ten dotyčný oprávnený urobiť to a čo za záhadnú bytosť a situáciu to vôbec bolo. Budete vrcholne vytočení a vinu budete bez váhania pripisovať iba jemu. Pretože si to nemal dovoliť. Ale toto je film. Takže to môžeme robiť opačne. A to aj v omnoho extrémnejších prípadoch. Asi.

Tak toto bol slušný bordel. A značne mi to nabúralo dokonalý zážitok z toho vizionárskeho sci-fi natočeného v roku ’48. Ale to je aj moja chyba. Nemal som pozerať oba filmy hneď za sebou, resp. mal som pozerať len prvý. Dve hviezdičky za tých pár scén, ktoré mi pôvodný film naopak pripomínali či dopĺňali. Ináč veľmi kontraproduktívna záležitosť, s hnusnou atmosférou neskorého komunizmu a smiešnymi postavami.

Keby som bol režisér a prisní sa mi niečo zaujímavé, možno sa to pokúsim sfilmovať. Keby to bola ale blbosť, či dokonca sled mnohých blbostí, nebudem nad tým ani uvažovať. Zase mi bolo pripomenuté, prečo som ten surrealizmus vo filmoch nemal rád. Jedine ten jednorožec mi prišiel ako sympaťák. Čo by na to asi tak povedal Freud?

Feťák si nájde dievča, zasvätí ju do tajov svojho sveta, a hľa, nová fetka sa zrodila. Peňazí je málo, každý potrebuje svoju dávku, tak feťák začne pripomínať skôr jej pasáka ako partnera. V očiach ostatných je viac díler ako kamarát, a takto funguje pouličná sínusoida. Až na jeden problém, sú tu ešte policajti. Otázka teda znie, udá fetka feťáka? Ako už zaznelo aj v iných komentároch či obsahu, žiadne prikrášlenie a výborné herecké výkony. Filmy o tvrdých drogách by mali byť špinavé a dekadentné, aj keď sú natočené dobre. Tento im môže ísť príkladom.

Trochu mi tam haprovala logika. Nedozvedel som sa, odkiaľ mal Tomáš na všetko dosť peňazí, keďže bol 5 mesiacov nezamestnaný. Tiež som nechápal, prečo po vybratí hotovosti z bankomatu nešiel vyzdvihnúť balík, ktorý ňou mal zaplatiť. Naopak vyslovene spomenul, že teraz už len stačí ísť domov. Sú to detaily, ale bijúce do očí. Zaujímavý názov, ale... je to skôr jeden z tých horších študentských filmov. To som chcel len silou-mocou parafrázovať, ináč je to skôr priemerný počin. Žiadna deprivácia sa nekoná.

Svet je príliš veľké miesto a človek príliš zložitá bytosť, aby sa dalo spoľahnúť na jednoznačnú pravdu či city. Žijeme v spoločnosti a tam sú dôležitejšie alibi a vzťahy.

Chápal som aj deti aj otca. On bol skôr prísny ako zlý a chcel vo výchove dobehnúť zameškaný čas. Či už sa preto rozhodol sám, alebo nie a záujem predtým nejavil, je v danej situácii viac-menej jedno. Oni ale vedeli, že sa to nedá zo dňa na deň a nevideli dôvod poslúchať cudzieho človeka. Teda jeden viac, druhý menej, no nakoniec vzdorovali obaja. Až to vyústilo do jednej nešťastnej situácie. Film, ktorý nabáda vážiť si život a vzťahy o niečo viac. Veď nový začiatok v znamení zblíženia sa s človekom známym doposiaľ len z rozprávania, môže ľahko stíhať koniec. Veľký a nemenný. Čierna čiara za ktorou bude svedomie už stále čiastočne pošramotené. A z tých pár dní, kedy sa všetko zmenilo, ostanú len čiernobiele fotky a spomienky ešte temnejšie.