ancientone

Nová kapitola transgresívneho kina.

Postavy sú nízkorozpočtové 80-kové dark fantasy, vizuál (oproti piedestálovému Mad Maxovi: Fury Road) strašne prečistený, vyladený a citeľne CGIkový, stopáž šialená, epickosť bu'd nariedená, alebo príliš patetická... ostáva len jedno. Ísť na to druhý krát ako na esenciálnu campovku a potom sa ukáže. Sklamaníčko.

Sila Smršte spočíva vo vizuáli. Inšpirácia slovenskou maľbou aj horrorovými klasikami, ktorá dokáže výborne abstrahovať lokálne špecifiká a genius loci kúpeľov v Sliači. Martin Rau skvelo pracuje s plánmi obrazu - rozostrenými pozadiami a druhými plánmi, odkiaľ sa vynárajú postavy, motívy a alegórie o čosi funkčnejšie než v samotnom rozprávaní. Mysteriózna thrillerovosť sa dostáva až do roviny štrukturálneho filmu v momentoch, keď cez masívne zapršané sklá auta sledujeme rozpitú asfaltku a husté tatranské lesy. Smršť dokáže opakovane prekvapiť kompozíciou a riešeniami zobrazenia. A nejako mi to stačilo. Suchoňova noc čarodejníc tiež potešila.