ancientone

Favreau a spol. pumpujú klasickú schému rodinného filmu litrami hustej filmárskej šťavy. ...... a) Animátori príbeh zasadili do veľmi košatého a živého, dýchajúceho prostredia. Či už sa nachádzame uprostred bohatej flóry džungle, ktorá akoby na plátne naozaj syntetizovala, v ruinách starého kláštora, alebo si pospevujeme s Balúm počas plavenia sa na rieke, sme vrhnutí spolu s postavami do veľmi členitého, efektívne zaplneného a priam gymnasticky ohybného priestoru, ktorým sa nedá neopájať. ................ b) Počas syntetizovania flóry nadobúda fauna vskutku ľudské rozmery. Postavy zvierat sú plasticky rozpohybované telesne aj charakterovo. Plynule si svojujú ľudské vlastnosti a akosi sa im ich existencia nedá neuveriť. Napriek jasnej polarizácií postáv sú ich povahy rovnocennými súpermi živosti animovanej prírody. Personifikácia v novej Knihe džunglí dosahuje jeden z filmových vrcholov a to najmä v postave láskavého manipulátora Balúa, ktorý je dostatočne "murrayovský" aj v slovenskom dabingu bez Murrayovho hlasu (prsty v tom má najmä tragikomický výraz padnutých očí). Ďalšou nezabudnuteľnou postavou je obria gorila, pripomínajúca vynáraním svojej tváre spoza tajomného šera a dávaním ponúk, ktoré sa nedajú odmietnuť postavu Dona Corleoneho. ................. c) Film obsahuje ukážkovo nasnímané akčné scény. Rýchle striedanie veľkých celkov, detailov, početných uhlov a využitie subjektívnej kamery robia sledovanie filmu naozaj strhujúcou sínusoidou pravého eskapizmu. .............. d) Autori tiež excelujú v striedaní humorných a vážnych scén, dostatočným počtom vydarených žmurknutí na "dospelé publikum" a celkovým vyvážením a ovládnutím tempa snímky. Bez preháňania naozajstná filmová sviežosť. ....... pozn. - presný dej pôvodnej literárnej predlohy si nepamätám, čiže ani nemôžem porovnávať jej obmeny v aktuálnom filmovom spracovaní.

Nahodilosť chaos, kvalitatívna kolísavosť a neusporiadaná štruktúra filmu sa dajú ospravedlniť tým, že presne vystihujú "zeitgeist" danej doby. Vzaté z toho istého uhlu pohľadu však pochybujem, že tak divoká doba bola tak útrapným prešľapovaním na mieste, akým Jakubiskova snímka väčšinu stopáže rozhodne je. ......... Niekoľko pôsobivých, naozaj výpovedných obrazov vyčnieva nad kopou tuhej, mdlej a otrepanej symboliky, zbytočných scén, vaty. Jakubisko hovorí priveľa a veľakrát bezúčelne a nadužívane, čo aj divoký chaos (ktorý by mohol byť výpovedný a produktívny) premieňa na stojaté vody nedostatku autorskej sebaregulácie.

Odhliadnuc od skvelého scenára, plynulej, bohatej a nenútenej metaforiky, Godárovej hudby, zmyslu pre humor a invenčného citovania filozofov prepojeného s vizuálnymi pointami, odkazovania na slovenský aj európsky film (Uher, Tarkovsky...) budovania jemnej harmonickej atmosféry a implikácie magického realizmu je najpodmanivejším znakom Šulíkovho diela jeho úzke prepojenie so svetom výtvarného umenia. Mizanscéna v úzkej spolupráci s lyrickou kamerou Martina Štrbu akoby parafrázovala obrazy Maneta, Segantiniho, Millaisa a Merseho. ............. Snímka sa ako celok konštantne ponára do prírodnej spirituality, v ktorej ľahko splynie s obrazmi G. Segantiniho alebo Paula Cézana, Carla Fredrika Hilla.... V najsilnejších momentoch berie prostredie filmu divákovu myseľ do rozpoložení podobných prostrediu impresionistického Raňajkovania v tráve (Manet), Májového pikniku (Merse) alebo magického Odchodu jesene (Millais). Tvár Zuzany Šulajovej zasa neraz pripomenie Millaisovu Oféliu. Tiež so sebou prináša nádych živočíšne pulzujúcej a zároveň nežnej erotiky. Akoby sa Manetova Olympia skrížila so Švantnerovou Zunou.

https://www.youtube.com/watch?v=5F718vM1hHE / Nightclubbing, we're nightclubbing/ Bright-white clubbing/ Oh isn't it wild?

ALL PRESIDENTS MEN roku 2015. McCarthy akoby po Pakulovom vzore dôsledne sleduje prácu investigatívnych novinárov, vymieňa akciu za poctivé, nikam sa neponáhľajúce a dôkladné prenikanie pod kožu rovnako poctivej a dôkladnej novinárčiny. So zvolenou témou narába veľmi kultivovane, v štylistickom kľude snímky vynikajú perfektní herci a nenápadná sila hudby H. Shoreho a efektne rozvážna kamera. .................. Len aféru Watergate vytriedala aféra s pedofilnými kňazmi a McVarthyho réžia necháva väčší priestor na presiaknutie emócií, než Pakulova chladná observatívnosť.

Základné esencie kvalitného filmu sú "žena a zbraň". V seriálovom svete to sú rakovina a drogy.

Nie je to film len o vyrábaní nechutností a umelých mŕtvol. Nie je to film len o zistení, koľko namáhavej práce stojí za (mojimi) večerno-nočnými zábavkami. Je to v prvom rade film o kúzle DIY postupu, nadšenectve, oddanosti a posadnutosti filmom, ktoré nepoznajú finančné, ani žiadne iné obmedzenia. Naozajstná vášeň.

"Braková avantgarda"

Grečnerova štúdia života mladých ľudí, ich vzťahov, štýlu života a emancipácie žien sa odohráva nad bohatým pozadím, rozprestretým od takmer všadeprítomného big-beatu až po reflexiu politickej situácie iných krajín a zachytenia starých posmrtných rituálov. ........ Táto bohatosť sa vo fragmentálnom, nie práve najsúdržnejšom toku filmu mení na prekombinovanosť. Zatiaľ čo hluk big-beatu účinne charakterizuje dobu, vypĺňa plochy pod rozhovormi a konaním postáv, a je s nimi pevne zžitý, spravodajstvo o vietnamskej vojne alebo nahodilá epizódka s posmrtných rituálom v starej tatranskej chalupe pôsobia nesmierne nahodilo, prebytočne. ..... Pocit neorganickosti, neplynulosti a násilnej namontovanosti na základnú kostru je vlastný viacerým metaforám a intelektuálnym dialógom v preplnenej a nie vždy ohybnej symbolickej sieti filmu. Sled scén a pôsobových obrazov nie je úplne regulovaný, prenikajú do neho zbytočné scény, občasná kostrbatosť hereckého prejavu, prebytočne kĺzavé jazdy kamery, umelá symbolika. N adruhú stranu je však film v rámci tunajšej tvorby stále veľmi výrazný a nemá problémy s nezapamätateľnosťou. Je v ňom prítomný poctivo artový, aj keď nie úplne vycibrený cit pre kvalitný autorský film so špecifickým rukopisom, prinášajúcim zaujímavé nápady, akurát bez vyvinutej schopnosti triediť ich a skladať do úplne plynulého, jasne organizovaného celku. .......... Nylonový mesiac predstavuje ešte nevyspelú a neotesanú, ale tiež veľmi zaujímavú a v podstate ambicióznu autorskú poetiku, odvážny krok smerom k európskemu intelektuálne náročnému autorskému filmu.

Náramné plytvanie potenciálom námetu. Snímka sa snaží takmer dve hodiny reagovať na súčasnú politickú klímu v Európe a hovoriť o podstate zla v spoločnosti prostredníctvom kolážovitej série nedotiahnutých gagov, krotkého humoru, trochy sebareflexie a postavy Hitlera, ktorá je skonštruovaná ako Borat vo veľkej miere zriedený s neškodnou komickosťou oslíka zo série Shrek. Záverečné doslovné dotiahnutie Hitlerovej postavy ako symbolu "zla v nás" je dosť nemotorným a zbytočne didaktickým pokusom vyjadriť myšlienku, ktorej sa film celý čas dotýkal len opatrnými ťahmi v sterilných rukavičkách, vyhýbajúc sa satire a naozaj naliehavej konfrontácii. Tie vymenil za topornú vysvetlivku, prvoplánovo sa haliacu do hávu "metafory" ............. Oveľa výpovednejšia než naratívna čast filmu je záverečná, pár minútová montáž záberov z rôznych proti-moslimských, neonacistických a na na všetky možné spôsoby zvrátených demonštrácií a pochodov, podfarbená úvodnou hudbou z Mechanického Pomaranču. Tých pár chladne stupňovaných elektronických tónov v spolupráci s obrazom okamžite, naliehavo a veľmi znepokojujúco evokuje najtemnejšie pohnútky ľudskej mysle, v pár chvíľach dosiahne takmer dve hodiny unikajúci účinok. Záchrana krátkou, jednoducho a náramne efektívne vymyslenou bodkou. .......... P.S. : cením vtípok s Riefenstahlovou.