mm13

Spolu s Desperadom a Matrixom jeden z najštýlotvornejších akčných filmov, a to nie len čo sa odvahy pri komponovaní akčných scén týka. Vlastne si dovolím tvrdiť, že nebyť Matrixu, je dnes (apríl 2010) Blade oveľa vyzdvihovanejší a starne pomalšie. Vizionárstvu bratov Wachowských to skrátka nemôže konkurovať ani len chvíľami (tí sú úpne iná kategória), no tých pár mesiacov, než vtrhli na scénu, predstavoval Blade skutočnú revolúciu! Vydestilované, pritom veľkorysé, skrátka vyvážené a s Wesley Snipesom, ktorý nikdy nebol a obávam sa ani nebude charizmatickejší. Mám chuť na restart alebo nejakú animovanú minisériu.

Je to ako púšťať si obľúbený album, kedy je jedno, koľký to už vlastne krát a skoro jedno v akej nálade, pretože hoci v nijakej, stačí pár úvodných sekúnd a som tam! Je to ako galéria plná obľúbených obrazov, kedy je pri stej návšteve jedno, kde začnem s prehliadkou, ako budem pokračovať, či ju dokončím celú alebo sa len pristavím pri najobľúbenejších výjavoch. Je to ako vracať sa k obľúbenej knihe (básní?), kedy je jedno, kde ju otvorím a kedy zatvorím. Je to... jeden z najúplnejších filmových zážitkov (hudba, slová, obrazy), aké sa nám núkajú. Fenomén, ktorý si musel prejsť veľmi dlhú cestu, kým vykryštalizoval do definitívnej podoby! Sám o sebe neprekonateľný, nestarnúci, naopak stále znova fascinujúci, chvíľami fascinujúcejší než naposledy a s ojedinelou previazanosťou na predlohu - dva čo do deja rôzne príbehy, predsa však o tom istom, rovnako silné. ...a ešte niečo: Napriek "ubezpečeniam" pána režiséra odmietam vnímať Deckarda ako replikanta. Niet tu jedinej scény, ktorá by to potvrdzovala a posledná scéna s origami jednorožca sa rovnako tak môže vzťahovať k Rachel (jej vzťahu s Deckardom), nie k Deckardovi a jeho snu. Sú tu potom už len momenty, ktoré dávajú tušiť, že Deckard stráca stále viac záchytných bodov, začína pochybovať o jasne vymedzených hraniciach a či Voight-Kampff, dokonalý to identifikátor androidov, určuje aj mieru ľudskosti a čo to vlastne ľudskosť znamená. Môžeme sa na to, bez šance na jednoznačné odpovede a preto vždy a znova a ako dlho len budeme chcieť, pýtať spolu s ním. Aj takto je definovaná nadčasovosť a nesmrteľnosť. [100%]

Dempsey a Makepeace v mysterióznom opare. Kultúrny fenomén, ktorý má všetko, čo divák potrebuje a nič, čo nutne nepotrebuje. Kánon modernej seriálovej (a hrubozrnnej) TV zábavy.