Recenze (1 943)
Zelená kniha (2018)
A veď niektoré rozprávky stoja za to, aby sa rozprávali stále dookola. Zvlášť keď je v nich aspoň zrnko pravdy. Nemám najmenšie námietky proti filmu ako takému... a Viggo tomu - v ďaleko náročnejšej úlohe, než je tá hlavná - dáva tie správne gule!
Overlord (2018)
Až na ten mierne prepálený záver, kde sa jeden obetuje, druhý polepší a tretí v krste ohňom skalí svoj charakter, je to od prvej minúty nášup, akých často niet. Napínavé už pri povinnom zoznamovacom úvode (pretože Overlord) a umne gradované až do explozívneho finále. Atmosféra, náznaky, nádherné gore, sympatické charaktery (vrátane skvele obsadeného fagana a jeho sestry, ktorej predstaviteľku odteraz budeme dúfam vídať pravidelne) - nič tomu nechýba! (P.S.: Natočí už prosím niekto konečne novú verziu Pevnosti?!) [70%]
The Loved Ones (2009)
Rozumejte ma - buď je to plné krajne debilných zhôd náhod alebo sa to odohráva v mestečku o ani nie stovke obyvateľov a debilná je tu polícia. Sean Byrne natočil slušné torture, ale tá story okolo veľký zmysel nedáva.
Suspiria (2018)
Takto sústredene vystavaný, vrstevnatý príbeh a takto pozorne budovaná atmosféra... tie si nezaslúžia taký fádny a bezradný a čo sa hlavnej postavy týka, tak možno dokonca vyslovene debilný záver.
Santa je úchyl! (2003)
Kladiem do vianočných podtextov, bavil som sa statočne, najviac v krimi rovine.
Zoufalství a naděje (2017)
Neuchvátilo ma to, ale oceňujem a plne rešpektujem Schraderov výber témy aj zvolenú formu.
Zlý časy v El Royale (2018)
Ako Goddard chcel, tak to Goddard dal a tak je to cítiť, tak to (fajne) chutí. Za celý čas som si spokojne pochrochtával a tešil sa na vyvrcholenie, ktoré ani v najmenšom nesklamalo.
Bony a klid (1987)
Socialistický gangster bol v priateľskom ale mocnom objatí totalitného režimu a v porovnaní so svojim západným proťajškom vlastne dobrákom od srdca! ...či?
Pátrání (2018)
Každý nástroj je len nástroj a v rukách jedinca (nás) sa stáva vražedným alebo prínosným. Túto myšlienku pred rokmi aplikoval môj veľmi dobrý kamarát na adresu Facebooku a všetkého toho okolo neho a odvtedy som ju z hlavy nepustil. Prečo o tom píšem? Pretože Chaganty sa tým vo svojom filme vôbec nezaoberá. Aj u neho sú sociálne siete a celý internet iba nástrojom - ktorý naplno a funkčne zapojil do štruktúry svojho rozprávania a stvoril 100% čistý žánrový thriller, len operujúci na doteraz nevídanom území. A tento doteraz ledva navštívený terén dokázal prejsť snáď bez jediného čo i len zakopnutia. Naplno podriadené žánrovej formulke a mimoriadne originálne zároveň... a ak nakoniec predsa len s nejakým podtextom (o nástrojoch prínosných či vražedných), tak takým, ktorý mimovoľne(!) a teda prirodzene vyplýva z prostredia, v ktorom sa to po celý čas pohybuje.
22. míle (2018)
Koncentrovaný výkon, koncentrovaný výsledok. Niet čo dodať, Berg takmer predefinoval moderný akčný film. Parádička!