Real Tom Hardy

Arthur 'Weegee' Fellig si tu zahral sám seba.

Rovnako ako dej filmu, aj jeho natáčanie prebiehalo na viacerých miestach New Yorku počas leta 1947 (84 dní), a to vrátane bezprecedentného celkového natáčania mimo štúdiových interiérov a exteriérov. Film sa zapísal do histórie za využitie vyše stovky exteriérových lokácií (James Sanders v dokumente uvádza 107). Scéna z konštrukcie budovy bola napr. natočená priamo počas konštrukcie budovy štúdia Universal Pictures, ktoré tento film financovalo.

Väčšina scén z ulíc New Yorku bola natáčaná bez toho, aby o tom pouliční vedeli. Kameraman William H. Daniels a jeho asistent Roy Tripp snímali ulice skrytou kamerou z korby dodávky. Niekedy bola skrytá kamera aj vo falošnom novinovom stánku, ktorá snímala hercov počas scén. Režisér Jules Dassin taktiež niekedy aj najal žonglérov, ale aj muža, ktorý sa vyšplhal hore na lampu, na ktorej mával americkou zástavou a kričal patriotický prejav, aby upútali pozornosť davu počas natáčania scén pre film z hercami.

Producent filmu Mark Hellinger bol prítomný na všetkých lokáciách počas natáčania, kde dbal na všetky detaily a všetko mal pod dozorom. Mnohí tvrdia, že film je jeho dopisom lásky pre mesto New York.

Unikátny vizuálny štýl filmu bol inšpirovaný legendárnym newyorským fotografom menom Arthur 'Weegee' Fellig, ktorému v roku 1945 vyšla kniha s názvom "Naked City." Weegee bol taktiež do tohto filmu najatý ako konzultant a taktiež pre film nafotil aj tzv. "stills." Vo filme mal tiež krátke cameo, takteiž ako fotograf.

Scenárista James Sanders (autor knihy "Celluloid Skyline: New York and the Movies") v jednom dokumente uviedol, že je ohromený tým, ako tento film dokázal zobraziť a zachovať autentický portrét New Yorku na sklonku 40. rokov minulého storočia.

Producent filmu Mark Hellinger zomrel krátko pred vydaním filmu. Exekutíva v Universal Pictures plánovala vydanie filmu zrušiť, nakoľko vôbec netušila, ako film propagovať a bála sa, že pôjde o kasový prepadák. Hellingerova rodina ale na vydanie naliehala, nakoľko v jeho kontrakte bola klauzula, že film musí vyjsť za akýchkoľvek okolností. Z filmu sa, na prekvapenie štúdia, stal hit a vyslúžil si taktiež dva Oscary. Jedno z divadiel na Broadwayi (West 51st Street) bolo dokonca po Hellingerovi aj premenované.

Mladý Stanley Kubrick bol občas na pľaci, kde fotil pre magazín Look. Keď o dekádu neskôr natočil svoj vlastný film, Zabíjanie (1956), v obsadení bol ako aj tu Ted de Corsia a na pľac bol pozvaný taktiež fotograf Arthur 'Weegee' Fellig, ktorého kniha "Naked City" inšpirovala tento film. Weegee figuroval aj na jeho ďalšom filme Dr. Divnoláska (1964), kde pracoval ako poradca pre špeciálne efekty a jeho hlas bol tiež zdrojom pre vytvorenie ikonickej postavy tohto filmu, ktorú stvárnil Peter Sellers.

Scéna, v ktorej sa dve slečny bavia pred výkladom obchodu s drahými šatami o tom, ako by chceli byť vo Waldorf Astoria počas toho, ako Frankie spieva, je odkazom na Franka Sinatru, ktorý v tých časoch hojne vystupoval v klube Starlight Roof na vyšších poschodiach tohto slávneho hotela.

Toto je jeden z prvých filmov, ktorý vo svojich záverečných titulkoch vypísal mená štábu, nie len hercov.

V roku 2007 bol film zaradený na uchovanie v americkom Národnom filmovom registri Knihovňou kongresu pre jeho kultúrnu, historickú alebo estetickú dôležitosť.

V exteriérových scénach naprieč New Yorkom je možné na budovách vidieť pútače na filmy Odviate vetrom (1939), Najlepšie roky nášho života (1946), The Imperfect Lady (1947), Cesta ke hvězdám (1947), Blaze of Noon (1947) a High Conquest (1947).

Tento film inšpiroval aj jeden z prípadov zo známej videohry "L.A. Noire" z roku 2011 od Rockstar Games, rovnomenne nazvaného.

V dokumente sa spomína Tereza Nvotová a jej dokument Mečiar (2017).

Rovnako ako dej filmu, aj jeho natáčanie prebiehalo v newyorskom Queense a Manhattane. Točilo sa len 26 dní.

Natáčanie série prebiehalo v kanadskom meste Calgary počas októbra 2022.

Dodatočnú hudbu k filmu zložil samotný režisér Brad Furman. Figuroval tu tiež na poste hudobného dozoru, rovnako ako v jeho ďalšom filme Infiltrátor (2016).

Záverečnú skladbu "California Soul" od Marleny Shaw zremixoval samotný režisér filmu Brad Furman, ktorému práca v hudobnej produkcii nie je cudzia.

Mickeyho (Matthew McConaughey) dom s prekrásnym výhľadom na Downtown mesta sa nachádza na Minnesota St v Los Angeles. Dom hneď oproti tiež patril postave Sylvie (Eva Longoria) vo filme Drsné časy (2005), Beechumovi (Ryan Gosling) v snímke Okamih zlomu (2007) a tiež Rafaelovi Perezovi (Neil Brown Jr.) v počine Město lží (2018).

Režisér Tiller Russell pracoval na rešerši 14 rokov a dokument následne natáčal a strihal dva roky. Počas natáčania rozhovoru na neho Jorge Godoy údajne vytasil pištoľ.