Cappuccino

Milé. Naozaj milé. To je hlavný klad, no taktiež aj hlavný zápor filmu. Ak by boli Tintinove dobrodružstva poňaté mysterióznejším krimi nádychom, snímok by mohol byť vo svojom druhu naozaj špičkovou záležitosťou, no rovnako i prepadákom. Takto je akýsi.. animovaný Indiana Jones, aj pre deti, aj pre dospelých. Naozaj úsmevná záležitosť, so skvelým, hudobným sprievodom. P.S. kapitán je perfektný! Viva la rum!

Tak ja vám neviem, vážení. Po veľmi kladnom hodnotení mojej topky som očakával naozaj kvalitný horor, ale dostal som len obyčajnú ducharinu, ktorá spomedzi žánru vyniká akurát tak svojím prostredím starého Anglického vidieku a príjemne mrazivou atmosférou, ale nevlastní jednoducho nič, čo by sme ešte nemali možnosť vidieť. Radcliffe je síce fajn a vo svojej roli mi vôbec nepripomínal Harryho Pottera, čo je dobrá správa, no čo z toho, keď chudák chalan nedostal príliš veľa priestoru? Aj vy sami musíte pripustiť, že jeho charakter nie je zrovna zapamätania hodným hrdinom. Ale základ má Woman in black naozaj silný, to rozhodne nepopieram. Podľa môjho názoru, film sa mal riadiť príkladom Amenabárovho The Others alebo predĺžiť svoju stopáž minimálne o pol hodinu a z Arthura - Raddcliffea, spraviť detektíva, ktorý by postave čiernej pani prichádzal postupom času na kĺb. Ha, to by ešte len bola kávička podľa môjho gusta! Pretože spôsobom akým na to ide James Watkins nie je skrátka Woman in Black pre diváka, ktorý má podobné filmy napozerané, nič novým pod slnkom. A to je škoda, pretože podklad filmu mal naozaj veľký potencionál..

Musím pripustiť, že trailer ma uchvátil natoľko, že očakávania boli na trochu vyššej úrovni. I keď pravda, The Artist je špičkový film a určite by som naň do kina opätovne zašiel. S farbami a schémami, s ktorými pracuje, je vážne dokonalý, no bohužiaľ, chýbala mi absencia silnejšieho príbehu a nejakého hlbšieho zdelenia divákovi - t.j. dôvod prečo mám snímok Tima Burtona, Ed Wood (1994), v topke a dôvod, prečo The Artist v mojich očiach zostane "len" kvalitne spracovanou poctou nemému filmu. __ Plus druhá projekcia na [MFF Cinematik 2012, PN] , hodnotenie zostáva.

Ak sa radíte medzi vášnivých fanúšikov Tolkienovho sveta, prípadneho akejkoľvek inej fantasy, GoT je pre vás takpovediac povinnosťou. A ak nie, nič sa nedeje. Hra o trůny ponúka mnoho krás a zakútí, ktoré dokážu nalákať a pobaviť obrovské rady divákov a verím, že jedným z nich môžete byť práve vy. Skvelý scenár, výborné dialógy, dychberúce napätie, mimoriadne herecké výkony a široké spektrum sympatických charakterov. 1. séria 95% 2. séria 90% 3. séria 90% 4. séria 95% 5. séria 90% 6. séria 85% 7. séria 70% 8. séria 60%

Jediné, čo mi na dokumente výraznejšie prekážalo, boli neustále opakovania predošlého diania (asi už vopred rátali s reklamami), ale inak som bol nadmieru spokojný. Od starovekého spôsobu tetovania pôvodných obyvateľov Nového Zélandu, cez Japonského majstra vo svojom obore, až po Hollywoodského tatéra celebrít. História, symbolizmus, vášeň.

Primerane uhodený, primerane reality sa držiaci a nadmerne úsmevný príbeh Edwarda Blooma, ktorý si svoj život okorenil veľkou dávkou fantázie a rozprávačského umu. Všetko to začalo onou veľkou rybou. Tá prekliata, nepolapiteľná, veľká ryba..

Byť tak o 2-3 roky mladší, možno by sa mi Altar Boys náramne ľúbili, no teraz už akosi nedokážem zachytiť pointu snímku. A akýže bol vlastne zámer tvorcov? Povedať nám, že aj zábava s priateľmi má svoje hranice a môže vyvrcholiť do nepríjemného záveru? Alebo že sú učitelia na cirkevných školách protivní a nesympatickí odľudovia? Neviem. No minimálne za sledovanie mladého a podotýkam excelentného Kierana Culkina tá jedna projekcia určite stála. P.S. Vďaka bohu sa z Hirscha vyklubal solídny herec, pretože v Altar Boys bol ešte akési neskúsené drievko.

Záverečná gore 20-minutovka bola síce fajn, ale očakávanie predsa len mali trochu inú úroveň. V prvom rade ma sklamalo, že radikálnejšia premena nastala až niekde za 3/4 filmu a že som aj v neskorých nočných hodinách nepociťoval prílišný strach - práve naopak, niektoré hlášky BrudnleFlya ma teda poriadne dostali, keď aj cez svoju nezávideniahodnú situáciu uchovával chladnú hlavu a všetko videl s optimizmom (možno až humorne prehnaným).

Na rovinu sa priznám, že katastrofické filmy sú mojou šálkou kávy, preto boli očakávania možno o nejaký ten kúsok väčšie než u bežného publika. __ Prvoradý kameň úrazu spočíva v tom, že na môj vkus bol v Nákaze príliš malý ukazateľ strachu z globálneho hľadiska. Iste, Fishburne pred novinármi rozprával o počtu úmrti a aké môžu byť približné dôsledky, ale niečo takého jednoducho nestačí! Chce to vyvolať beznádejný pocit samoty a zranitelnosti, kde sa bojíte o každú jednu z hlavných postáv! No a to sa už práve dostávame k problému číslo dva. Kľúčových charakterov je prespríliš veľa a ich príbehy absolútne nedotiahnute - tým pádom keby ktorákoľvek z nich umrela (a že aj umrie), bude to pre diváka len akési nepatrné pichnutie komára do zadku. Pochopili sme sa? Dúfam, že áno. Ale mimo všetkého spomínaného, Sodeberghov snímok stojí za zhliadnutie, nie je to žiadne primtívne béčko a keď už nič viac, tak aspoň herecké výkony Damona, Cottilard, Paltrow, Winslet, Lawa a Fishburna stoja za povšimnutie.

Niekoľko pamätihodných scén nezachráni celý film aneb ako sa točí miestami príjemne úsmevná a zábavná nuda. Na The Dreamers neskonalo oceňujem otvorenú láska ku kinematografii, mladistvú nerozvážnosť hlavnej dvojky-trojky a sexuálnu nekonvenčnosť. Mimo toho ale snímok vlastní nezaujímavý dej, zopár zbytočných kecov a natiahnuté, pomalé odsýpanie strednej pasáže. No bez ohľadu na vymenované zápory Bertolucciho počin za zhliadnutie rozhodne stojí - v neposlednom v rade aj vďaka krásnej Eve Green.