jojinecko

Dobrých a inteligentných trilerov nie je veľa, hoci v posledných minútach sa dá o slovíčku inteligentný polemizovať. Debt si zachováva svoj old-school štýl, dejové línie sú logické a prirodzene sa prelínajúce, skladačka zapadá. Je len plusom, že Madden nestavil len na akciu, ale rovnou mierou sa zaoberá aj postavami a ich motiváciou. Ako som už naznačil, trochu zamrzí ten záver, ktorý mierne utlmil moje nadšenie a celkový vynikajúci dojem. To však nič nemení na všeobecnom závere, že Debt je výborným filmom.

Maximálne štýlové, od úvodných titulkov až po úplný záver...

Slovo komédia v popise žánrov je veľmi zavádzajúce a mätúce. Drei je pre mňa skôr filozofickou a psychologickou drámou, ktorá môže vyvolávať polemiky. Humor sa tu vyskytuje v stopových prvkoch a aj to v situáciách, kde sa dá očakávať najmenej a je viac než čierny. Drei ovplýva veľkým cynizmom (alebo absolútnym realizmom?!), Tykwer upustil od výraznejšej lyrickosti a rieši veci menej sofistikovane (aj keď si neodpustí umelecké vložky ako balet, čiernobiele kompozície a pod.). Nie je to na škodu a hoci to nie je pecka typu Parfem, tak Drei má v sebe hĺbku, silu výpovede a hlavne nastoľuje témy, ktoré iniciujú diskusiu. Klobúk dole pred hercami, hoci priznám sa, že Sophie Rois mi bola rovnako sympatická asi ako ranné vstávanie o piatej. Čo si Tykwer zachoval je jeho kreativita, estetické cítenie a kamera. Potešila aj geniálna pieseň Space Oddity od DB, pri voľbe ktorej sa tiež do istej miery prejavila Tykwerova hravosť (alebo je to len náhoda, že ten "Major Tom" o ktorom sa spieva má rovnaké meno ako je meno tvorcu"?:)

Pomalé až hypnotické tempo a postupné dávkovanie informácií, jedna nevyriešená trauma a jeden záber na obrazovke, ktorý všetko zmení. Film ktorého bezútešnosť a napätie podčiarkuje sídliskové špinavé prostredie okrajovej štvrti Glasgowa. Kate Dickie zvládla svoju ťažkú rolu bravúrne, hoci motivácia konania jej postavy (zdanlivo prehnanej) postupom času dostáva zmysel. Film o vine, treste a očistci opäť trochu inak a určite pútavo.

Cameron Crowe je rocker a vyjadrovať sa k parádnemu hudobnému podmazu nemá asi zmysel, stačí spomenúť Pearl Jam, Soundgarden, Alice in Chains, Smashing Pumpkins, Jane´s Addiction a pod. Príbeh ako taký je sympatickou odľahčenou vzťahovou komediálnou romancou, ktorá nikoho neurazí. Maximálna oddychovka...

Klasika vo všetkých smeroch, možno pri súčasnom pohľade jemne "old-fashioned". Ale dialógy, zábavnosť a hlavne herci sú samozrejmi skvelí.

4,5*/5...Film z úplne inej dimenzie, inej hĺbky a rozmerov ako všetko ostatné, čo bolo v poslednej dobe natočené. Film vo svojej komplexnosti aj v detailoch rovnako "uchopiteľný" ako Kubrickova Vesmírna Odysea alebo Tarkovského filmy. Aký majú tie dej? Je potreba deja a hĺbka divákovho porozumenia deju definujúca kvalitu filmu??? Film uchopiteľný najmä cez zmysly, pocity, myšlienky, tu rácio hrá až druhé husle a potreba "rozumieť všetkému" môže byť veľmi frustrujúca. Potrebujeme vždy všetkému rozumieť, nestačí to cítiť? Napr. posledné scény pri vode som "nepochopil",ale nemohol som od toho odtrhnúť oči. Malickov symbolizmus je dohnaný do extrému, no nemyslím to v negatívnom slova zmysle (aj keď tie dinosaury..ehm...). Tree of Life je lyrickým a poetickým Malickovým mikrosvetom (alebo makrosvetom?), ktorý si (aspoň si to myslím) natočil v prvom rade pre seba. Symbol strieda symbol a divák v tom môže tápať alebo ostáva sám so svojimi myšlienkami a asociáciami. Malickove filmy chcú čas, odstup a hlavne ešte minimálne jedno pozretie (tento asi najviac). Hudobný podmaz bol správne dramatický a najviac zo všetkého mi použitie vážnej (aj hymnickej) hudby pripomenulo Kubrickov "vesmírny" Opus Magnum. Hodnotiť kameru a jej kvality považujem u Malicka za nosenie dreva do hory. Intímny, krehký a krásny film, ktorý si vyžaduje veľký divácky vklad, toleranciu a trpezlivosť..tak ako život...:)

Fajn, že Kevin Smith si skúsil niečo žánrovo iné, aspoň nehrozí skĺznutie do rutiny, no mám určitú obavu o jeho celkovú autorskú formu. Red State je bez ohľadu na škatulky jedným veľkým a NUDNÝM blábolom, nič viac nič menej.

Odkedy poznám Mana, varím všetko len "krásně navoněné":))) Človek, ktorý zmenil môj pohľad na jedlo a varenie:)

4,5*/5...Woodyho odpoveď všetkým, ktorý tvrdia, že už by nemal točiť a že už nemá originálne námety:) Úvod a lá Manhattan (len bez slov, vo farbe a v Paríži:) perfektne navnadil a postupom času dobrý pocit pretrval a prehlboval sa. Film, ktorý v záplave ostatných produktov tohto roku pôsobí ako ruža na smetisku- svojou krásou, originalitou, hravosťou,rozprávkovosťou, bohémskosťou, osobitým a inteligentným humorom, pričom je to celé (v dobrom zmysle slova) úplný old-school. Samozrejme, že si autor neodpustil svoje vzťahové prepletance, to už je samozrejmosť, tak ako ostatné poznávacie znaky, ktoré robia Woodyho Woodym a kvôli ktorým si ho nemôžete pomýliť s nikým iným. Ako oddaný fanúšik som spokojný, len tak ďalej:)