Přání smrti

Klasický snímek ze 70. let, s legendou Charlesem Bronsonem v roli architekta Kerseyho. Poté, co je zavražděna jeho žena, a znásilněna dcera - rozhodne se Paul Kersey vzít zákon do vlastních rukou. Každý večer se vydává do ulic velkoměsta a kosí nebezpečné zločince, zloděje a pasáky, kteří se mu připletou do cesty. Přezdívá se mu Domobranec a lidé se za chvíli nechávají inspirovat jeho jednáním, což velice popudí policii i vládu. Tajemný hrdina je vyzván, aby se vzdal. Povedený snímek, který patří ke klasice žánru a je ozdobou filmografie Charlese Bronsona. (17.11.2009)

V jeden okamžik se kariéra Charlese Bronsona dostala do místa, od kterého byla cesta jen přes otce rodiny, která nějakým způsobem byla zabita/znásilněna/zmasakrována a on jako jediný, kdo dokáže uchopit zbraň ve jménu zákona, jde snížit počet kriminálníků v ulicích ameriky. Škoda, že se to opakovalo tak často až téma ztratilo i tu poslední jiskru zajímavosti. (06.08.2007)

La Divina commedia: Inferno. Pohrávam sa s myšlienkou pripodobniť Winnerovu klasiku Božskej komédii Dante Alighieriho, pretože to jednak vyhovuje mojim účelom a jednak je to prirovnanie veľmi zábavné (čo nemôžem povedať o filme). Charles Bronson ako Dante alias Paul Kersey (veterán z vojny v Kórei) a Hope Lange ako jeho sladká Beatrice alias Joanna, ktorej smrť (následkami kopnutia do hlavy) ho privádza na cestu krvavej odplaty a diváka prevádza deviatimi kruhmi pekla. Po tragických úvodných titulkoch vo forme dramaturgicky nezvládnutej idylickej obrazovej koláže so záverečným gýčovým odchodom do západu slnka sa začína prehliadka košatého stromu neschopnej réžie a autorských rozhodnutí, ktoré ma neprestávajú udivovať. Tézovitá myšlienková koncepcia námetu je, naproti tomu, že sa nás Winner snaží presviedčať moralizujúcimi dialógmi s extrémnym nadbytkom nepríťažlivej demencie o opaku, využitá len na budovanie lineárnej cesty k diletantsky odbitej akcii, v ktorej Bronson strieľa po všetkom, čo sa pohne a javí jasné známky zločinnosti (tj. drží v rukách nôž, úlisne sa usmieva alebo je černoch). Najprv však musíme pretrpieť spoločne s hrdinom, nasadzujúcim kamenný výraz (ktorý statočne drží po celú stopáž - je jasné, u koho sa Steven Seagal učil) informáciu o manželkinej smrti, cestu na vidiek, kde sa z pacifistického architekta pod vplyvom rekonštrukcie westernovej prestrelky vykľuje vražedný ostrostrelec (čo sprevádza ďalší dementný dialóg, ktorý si navyše odporuje s tým, čo sa hovorí v predchádzajúcich scénach), aby sa napokon po uzavretí dohody s klientom a dokončení prác na stavbe vrátil do New Yorku. Naďalej ide po presne nalinkovanej ceste, lemovanej telami bezhlavo zabíjaných mladíkov, aby sa nudne a obzvlášť nezaujímavo dostal až do finále, ktoré len tak mimochodom presviedča diváka o tom, že môže beztrestne vraždiť a nič sa mu nestane. Zaujímavá antitéza Hitchockovho The Rope a z hľadiska žánrového vývinu i príbehoch budujúcich legendy o tajomných mestských hrdinoch z našich radov istotne objekt hodný preskúmania, z môjho pohľadu dno mainstreamovej produkcie 70. rokov, ktoré len tak niečo nepredčí. A nepomáhajú ani trápne pokusy o humor, obdivuhodne príšerne zakomponová (sama o sebe však vynikajúca) hudba Herbie Hancocka a zvyšok obsadenia, ktorý pôsobí ako náhodný komparz nahnaný na pľac priamo z ulice (trojica výtržníkov vedená mladým Jeffom Goldblumom i bez make-upu desivejším než v Cronenbergovej Muche, ktorých vrcholným aktom anarchie je sprejovanie hákových krížov a občasné znásilňovanie, jasne kraľuje). Nemám síl hľadať pozitíva (ktoré by som zrejme i tak nenašiel). Možno som len už z takýchto filmov vyrástol. 0% (13.12.2014)

Zbytočný a otrasný film - Michaela Winnera, ktorý mi dal zabrať, aby som ho v plnom zdraví dopozeral do konca ! Od tohoto - debilného režiséra už nikdy v živote nechcem nič vidieť !!! Už úvodná scéna evokuje, čoho som sa obával, inšpirácia zo slávneho snímku Stanleyho Kubricka - Mechanický Pomaranč, scéna z prepadnutia manželského páru, len tam mi dáva celý film zmysel, ale v tomto prípade, je to na smiech, Líder - Jeff Goldblum, ani nie je uvedený v začiatočných titulkoch, akoby sa za to hanbil ? Charles Bronson, je taktiež tak príšerný, ako sa len dá, už ani viac byť nemôže, totálne neprirodzený, sám nedokáže utiahnuť film, a tak sa motá stále v začarovanom kruhu, a ani ostatní herci - nestoja ani za fajku dymu ! Totálna katastrofa ! Strih a réžia - odpad ! Krv vyzerá ako farba ! Toľko nezmyslov a klišé, sa len tak nevidí... Tak napríklad, po smrti manželky - vyzerá, ako by sa ani nechumelilo, je mu to jedno ! Alebo - na konci ho pustia, lebo aj tak konal v sebeobrane ! Či skôr vyhľadával vo večernom New Yorku - nebezpečné kriminálne živly, čím si koledoval o prepadnutie od grázlov, mal schovanú zbraň, potom vytasil a baf ! Pomsta za nič - nerobenie zo strany polície, ktorá nevyšetrila tento ohavný čin, keď mu zvláštne zavraždili manželku, znásilnili dcéru, a teraz mu neostáva nič iné, ako konať na vlastnú päsť ! Zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. S tým všetkým súhlasím, ale Preboha, prečo to nakrútili takto kokotsky ? Nepamätám si, kedy som videl takto nezáživný film, ktorý ma doslova ubíjal svojou sprostosťou ? Čo už narobím, aj takéto veci sa stávajú... (12.12.2015)

Jedna z nejnebezpečnějších věcí na světě je být příbuzným nebo známým Paula Kerseyho. V podstatě jste už jednou nohou v márnici. Přání smrti je kvalitní "revenge thriller" s výborným Charlesem Bronsonem v hlavní roli. Zbytek hereckého ansámblu není pro film nikterak důležitý a učinkovat v jejich rolích by mohl v podstatě kdokoliv jiný. Po kvalitní "jedničce" se však série dočkala dalších čtyř pokračování, které přes průměrnost postupně klesaly až k trapnosti. I když jak se to vezme, já se u "pětky", kdy geriatrický Kersey kolí padouchy jako na běžícím pásu, docela slušně bavil. Přiznávám, že jako jeden z mála. (29.07.2006)