Disco Boy

Disco Boy spája na prvý pohľad nespojiteľné prostredia, jeho sila tkvie práve v kontrastoch. Na pozadí skutočných bojov ničí legionára Alexeja najmä vojna, ktorú vedie s vlastným vnútrom. Výborná kamera zachytáva podmanivý hypnotický vizuál, ktorý je v dokonalej súhre s elektronickou disco hudbou. Jedná sa najmä o pocitovku vnárajúcu diváka do transu, v ktorom je všetko so všetkým prepojené. | Videné na Be2Can 2023. (18.10.2023)

Formálne inovatívny, výraznou obrazovou aj zvukovou štylistikou vyšperkovaný 'Disco Boy' (Franz Rogowski) prezentuje už štandardne-festivalové témy identity a migrácie neštandardne výrazným formalizmom s takmer-vyprázdnenou naráciou. Z počiatočného realizmu sa do podvedomej hypnotickej sugescie dostávame hlavne cez gradujúci sound-design, vďaka ktorému všetky vonkrajšie konflikty príbehu sú upozadené na úkor tých vnútorných. Pocitový tranz, manipulácia filmového času a priestoru, abstraktné magické snenie = jeden z najvýraznejších počinov na Berlinale. Strieborný medveď za mimoriadny umelecký výkon zaslúžený. [Be2Can 2023, Speciální cena poroty] (12.10.2023)

10/10. Je to skvělý film, který má tolik do sebe, že mám pocit, že ho musím vidět znovu. Je to fascinující a někdy až halucinační zážitek. Všichni herci jsou skvělí a i když tam není moc dialogů - film je hutný vrstvami významů. Pravděpodobně to není pro každého - zvláště pro ty, kteří očekávají hollywoodský nářez. Mnoho filmů se snaží být „uměleckými filmy“ a je těžké je snášet s předvídatelnými a okázalými art house tropes . Je to opravdu něco jiného a nového pocitu. Soundtrack je neuvěřitelný a vytváří zlověstné nálady. Každá scéna má svou vlastní sílu a hloubku. Je skvělé vidět takový film. [Be2Can2023] (15.11.2023)

Pestrá paleta tém sa ligoce ako v odrazoch rotujúcej diskogule a medzi všetkým tým odcudzením, vykorenením, pochybovaním, previnením, migráciou, kolonializmom a ekológiou tancuje svojskú kreáciu jeden režisér so svojou umeleckou víziou. Svojim filmom sa chce aspoň dotknúť všetkého, čo ho trápi a napratať tam formálne všetko, čo má rád, a ja vlastne neviem, či sa mi to ako celok páči alebo nie. Neónovo artový mnohojazyčný mix nejde totiž cez rozum, na to je príliš symbolický, ale nevnikol mi poriadne ani do srdca... zato však oči a uši naplní vrchovato, zvukový dizajn a obraz tu jednoznačne vládnu. Nie je to pritom vyprázdnená maniera ako u Refna ani psychedelická genialita Noého alebo koncepčná cieľavedomosť Sorrentina, je to od každého trochu a napokon "iba" filmový tróp o podobnosti v rozdielnom, spájaní protikladov a prelínaní realít. (12.11.2023)

Stylisticke umelecke dilo s aurou tranzu a zajimavymi situacemi, ktere pracuje s kontrasty. Delta Nigeru oproti parizskemu nocnimu klubu. Je to kreativni, politicke s nedostatkem srozumitelnosti. S tematy identita, kolonialismus, nasili, vina, kmeny, moc. Film splni co od nej ocekavate a po odchodu z kina je o cem premyslet. (05.09.2023)