Americká fikce

Film obsahuje všetko, čo na oscary 2024 potrebuješ. Krásnu diverzitu ako povinnú zložku, ale hlavne - čo vybrať z afro filmov do top 10 NAJ filmov roka? Pritom by sa ťažko zmestil do top 10 filmov mesiaca, ak by nešlo len o výber filmov z častí ako Bronx. Nehovorím, že niektoré humorné alebo skôr kútik o milimeter dvíhajúce situácie neboli, ale toto je presne to, čomu sa hovorí oscar bait a film to dokonca sám spomína. Takže účelovka. Film o černochoch s bielymi problémami, kde všetci s pigmentom sú vedci, kapacity, lekári, spisovatelia, intelektuáli, no a bez pigmentu už do tejto kategórie nespadáš: jednak potrebuješ opaľovací krém, no hlavne si hlúpy buran groteskného typu. Film akoby chcel napodobiť Woodyho Allena, ale zakuklil sa v sebou postavených povinných vložkách. (10.02.2024)

American Fiction podľa môjho skromného názoru by vôbec nemal byť zaradený do kategórie TOP 10 najlepších oskarových filmov. Za najväčšie pozitívum považujem scenár, napísané je to dobre, zahrané tiež, no mohlo to fungovať viac ako komédia. Možno by to celé lepšie vyniklo ako divadelná hra, keďže American Fiction je vlastne o dialógoch. Oceňujem aj nepredvídateľnosť filmu, niektoré scénky sú maximálne nečakané a značne dramatické, kým ďalšie vyznejú až absurdne (pseudonym a celý príbeh okolo toho ako aj názov knihy a jeho schválenie). Humor tu samozrejme je, ale väčšina vtipných a niekedy aj nevtipných dialógov sa týka rasových stereotypov. Hlavný hrdina je istým spôsobom niečo ako černošský Birdman, aspoň mne tak pripadal. Sterling K. Brown je druhý dôvod, prečo som si tento film pozrela, no hlavne som chcela vedieť, či tu bola nominácia udelená právom alebo len kvôli diverzite. Film sa mi páčil asi tak ako Monkovi jeho vlastný bestseller. Prevažne to bola NUDA a preto len 2* prípadne 2 a pol* (pozreté 08.02.2024). (09.02.2024)

Jediné čo mi tu vadilo bola línia s matkou. Inak sa jedná o veľmi vyspelú satiru s perfektných Wrightom. Zamýšľanie sa nad umením a hodnotou je tu tak trefné až to bolí. Hlavne v rámci súčasných amerických trendov. Scenár je veľmi vyspelý a krásne pracuje aj s emóciami aj s humorom. Zároveň to celé pôsobí trošku smutne. Manifest o tom, ako sa hodnotné umenie vytráca. Jeden z tých filmov, ktorý je krásnym zrkadlom k africko-americkej kultúre a ku kultúre ako takej. Bez pátosu, inteligentné a so silnými scénami. Takto má vyzerať film o umení. Na oscara to asi nie je, ale bavil som sa. (07.03.2024)

„TOHLE JE VYJÁDŘENÍ MÝHO ODPORU…“ Monkův život nastojí za moc. Vlastně celá rodina je teď celkem v prdeli. A on může pomoct (nejen sobě), když napíše pořádnou knížku… Dlouhej úvod, abychom Monka pochopili. Nuda. A pak – prostě ukázka toho, jak dneska (nejeb v kultuře) Amerika funguje. Během sledování jsem si občas zapíčoval. že zas sleduju kokotinu. Naštěstí je to později chvilkama i vtipný (fakt chvilkami…). A konečnej (teda výslednej) dojem je lepší, než jsem (celej film) čekal.    /// -------------- POD ČAROU: ------------------------------------------------ 1.) Film vznikl na motivy románu „Erasure“, kterej v roce 2001 napsal Percival Everett. 2.) Thx za titule „Jana Kysela“ a „Nih“. ///                         PŘÍBĚH  ****  HUMOR  *  AKCE  ne  NAPĚTÍ  ne (28.02.2024)

Takhle má vypadat povedená satira aktuálního společenského dění. Rozhodně se mohlo jít ještě dál a být daleko víc kontroverznější, takhle Americká fikce hladí hodně po srsti a snaží se být líbivá pro většinu společnosti. Jeffrey Wright v hlavní roli jako spisovatel, který se snaží o nějaké větší umění, ale neslaví s ním nějaké větší úspěchy. Rozhodne se tedy napsat ''brak'' na společenskou objednávku a nestačí se divit. Zábavné a svižné. Oscar za scénář i když překvapující, tak se dá poměrně dobře pochopit. (11.03.2024)