ScarPoul

Zaokrúhľujem smerom nahor, pretože aj napriek neprekvapivému príbehu to fantasticky pracuje s atmosférou. Úvod pôsobí roztrieštene. Veľa sa tam hovorí a to ešte o, pre príbeh, nepodstatných veciach. Až keď sa začne črtať zápletka uvedomíme si, že obyčajný život dvoch provinčných teenagerov sa má zmeniť. Patterson vytvoril pôsobivý debut. Zase jeden z tých filmov, ktorý veľa neukazuje a aj napriek tomu rezonuje. Či už cez monológy, dlhé zábery alebo pointu, ktorá je v zásade podmienená logickej kauzálnosti. Príjemná pocta sci-fi žánru. Po dokončení aj ten úvod dal zmysel a spravil z toho raritnú ale poctivú záležitosť. Potvrdenie, že talentovaný tvorcovia nepotrebujú veľa, aby vás presvedčili o svojom príbehu. Aj keď je jednoduchý. Za mňa spokojnosť.

Moderný horor so všetkým čo k tomu patrí. Fungujúci v rámci postupnej gradácie napätia, aj vďaka skvelej atmosfére. Vzťahy funkčné a rovnako aj ústredná hrôza. Bratia Philippouo vytvorili uveriteľnú ženskú postavu ( čo na tom, že je to labilná trubka), ktorá nám pomáha lepšie pochopiť o čo tým dušiam vlastne ide. To, že to hororový divák prekukne skôr ako ona považujem za plus. Finále kupodivu uspokojivé. Jeden z tých nezávislých hororov, ktorý nie je preplácaný lakačkami a monštrami, a na atmosfére a stiesnenosti mu to aj tak neuberá. Mytológia ide trošku do úzadia, čo zamrzí, ale samotný pohľad mladých frackov s mobilmi v rukách je presným zhodnotením súčasnej generácie. A pre ňu to v zásade aj je určené. Pokračovaniu by som sa nebránil, hoci neviem kam inam by to chceli tvorcovia ( ak nezapoja mytológiu) posunúť.

Digi bordel bez zmyslu. Ten film nevie čím chce byť, aký príbeh má rozprávať, aké emócie má podať. Všetko je to rovnako umelé, ako tie žraloky. Wheatley absolútne nezvláda žáner. Snaží sa o dobrodružstvo, ale jeho postavy sú len postavičky prechádzajúce z bodu A do bodu B. A takto stále dokola. Je nám jedno čo sa s nimi stane. Všetko tu je v zásade zle. Humor aj akcia sú pozliepané z iných filmov ale bez niečoho špecifického, čo by to robilo iným. Pozerať sa dve hodiny na nič je v tomto prípade naozaj na zamyslenie. Statham a jeho moralizovanie je skôr smiešne. Jediné pozitívum je Cliff Curtis. Ale jeho charakter je úplne iný ako v jednotke. Takže v zásade strata času, ale keď sa k tomu už jeden dostane, napríklad kvôli Sienne Guillory, tak sa to raz pretrpieť dá. Inak rovnaká blbosť ako jednotka.

Oproti predchádzajúcim samostatným filmom je tento za mňa asi najslabší. To ale neznamená, že som sa pri ňom nebavil. Je tučnota choroba? Do istej miery je tu táto otázka zodpovedaná. Rovnako tu serieme z uší, Randy Marsh skúša novú drogu( jeho modelkovske otočenie pri vykrádačke rules) a Kyle má zase raz záchranársky komplex. Poteší koniec a kúpa letenky do Pakistánu. Aj napriek téme, stále vtipné a trefné.

Má to svoje chyby a ku koncu treba aj trošku otvorenú myseľ, lebo čo jednému môže prísť zaujímavé, druhého môže rozosmiať. Ale atmosférou, postavami, motiváciami a aj strašeným prvotriedna záležitosť. Cregger sa prvú časť filmu s divákom hrá a potom postupne odkrýva motívy cez iné postavy. Logické diery to má. Napríklad prečo sa odrazu zjavili dvaja ľudia v jednom dome, keď je neskôr majiteľovi vysvetlené, že nikto si ubytovanie neobjednal. A množstvo vecí ( polícia, bezdomovec) nie sú veľmi dotiahnuté. Ale hlavná línia, zápletka a hlavne finále boli pre mňa natoľko funkčné, že všetky vyššie spomínané chyby (ktoré by mi inak vadili ), úplne prebili. Za mňa prvotriedna záležitosť s fantastickou Georginou Campbell. Takže ženské inteligentné postavy ešte nevymreli. Som za to rád. Bill a Justin aj keď do počtu, perfektní.

Najlepšie označenie pre nový Hongov film je nuda. Tradičné motívy tentoraz bez presahu v uzatvorených priestoroch a pri postavách, ktoré moralizujú, ale úplne zbytočne. Zase jeden slabší kúsok. Neviem, asi fakt musím chľastať Soju a jesť nejaké kura, aby som tam našiel nejaký pocitový prienik. V zásade strata času. Na túto tému má Hong asi 15 ďalších a lepších filmov.

Oproti Francúzskemu zárezu do žánru Háveď, je toto o trošičku lepšie. Hlavne preto, lebo si to priznáva od začiatku, že je to vlastne béčko ako sviňa, bez snahy byť čímkoľvek viac. Dokonca Roache-Turner prišiel s lepším nápadom mimozemského pavúka, ktorého biológia je v zásade neznáma a preto nie je nelogické, že by za noc narástol trojnásobne, čo Háveď trošku ( hrajúca to na existujúceho pavúka odniekiaľ z Dubaja) v rámci logiky výrazne pokašľala. A zároveň sa to nehralo na sociálne presahy. Herecky síce priemerné a vyslovene mi vadili aj lakačky ( rutinné a nezaujímavé) ale ten nadhľad a mierny humor ma bavil. Takže slabé tri a v súboji týchto dvoch priemerov, jasný víťaz.

Natočené je to pekne. Prostredie je využité na maximum. A má to aj drajf tak typický a potrebný pre takýto druh filmov. Ale všetky tie oslavné ódy idú v tomto prípade mimo mňa. V prvom rade mi neskutočne vadila tá sociálna dráma. Pre mňa výrazne narúšala hororovú líniu. Hĺbku postáv, ich vzťahy, väzby, odpustenia a hlavne prostredie ktoré ich formovalo a nebolo vždy príjemné, mi bolo v tomto konkrétnom prípade úplne ukradnuté. Ale užil som si ho tu viac, akoby mi bolo milé. A s tým súvisí aj druhá výtka. Hororová línia - aj keď nepríjemná - bola v zásade plná nelogickostí. Či už v rámci gradácie alebo aj v samotnom finále. Toto všetko spôsobilo, že som sa väčšinu času nudil.  A pritom taký potenciál. Na mňa sú tí Francúzi tak nepríjemne ukričaní. Skôr pretrpené ako užité.

Síce to neprekvapí, ale to vôbec nevadí. Nová Planéta opíc je tradičným príbehom, kde každý dejový zvrat, zaváhanie a charakter má svoje miesto. A je úplne jedno že niečo také sme videli v rôznych prevedeniach milión krát. Wes Ball stavil na túto tradičnosť, na uveriteľné motivácie charakterov a na skvelo využité prostredie. Podobne ako predchádzajúca trilógia sa aj tu kladie dôraz na filozofické a morálne otázky a akcia je až niekde v pozadí. A to je aj hlavný dôvod prečo to baví. Aj keď vieme, čo sa bude diať v ďalšej scéne aj ako sa budú postavy vyvíjať na pôsobivosti to filmu neuberá. A dôvod je pomerne jednoduchý. Tá štruktúra totiž funguje. Takže áno - orol je tak trošku Čechovova zbraň. A áno Mae má iné oblečenie ako ostatní divosi ( echá) a nevšimne si to okrem diváka nikto - ale je to práve o týchto detailoch vďaka ktorým ma to bavilo. Vizuálne podmanivé a myšlienkovo bohaté. A nech je prosím trilógia. Priestor tam na to je.

Ten film je veľmi nekompromisný. Od začiatku servíruje jednu chutnú scénu za druhou a nevyhýba sa tomu byť naozaj, ale že naozaj nepríjemný. Lohman je v úlohe prekliateho dievčaťa uveriteľná. A koncepčne tam všetky veci fungujú tak ako majú. Hoci je pravda, že začiatok seansy je skôr úsmevný. Ale to je v rámci príbehu asi jediná výčitka a v zásade je to otázka asi dvadsiatich sekúnd. Zvyšok funguje. Je vypointovaný a dokonca s prekvapivými zvratmi. Raimi je v plnej sile a preto zamrzí, že sa tomuto žánru nevenuje viac. Hoci z praktických efektov upustil a spolieha sa tu viac na veľmi viditeľné a nie vždy dobre zvládnuté CGI. Ale aj to sa dá odpustiť, pretože je to v rámci príbehu a žánru pomerne rarita. Takýchto filmov je málo a to aj napriek tomu, že tento konkrétny funguje na princípe zaužívaných konvencií. A aj keď  som to videl už niekoľko krát, niektoré lakačky na mňa stále fungovali. Skvelá vec!