Máme rádi velryby

Miluju velryby! Velryba s pepřovou máčkou, velryba na medu....bože, napadá mě tolik možností, které jsou téměř k pomilovaní. Prostě Hruškovo srdce by zaplesalo! Nemyslete si, že jsem bezcitná zrůda, ale nějak mě dráždí filmy, u kterých si rozmažu řasenku. To je celou dobu buéééé buééé, a co z toho? Opuchlý očička z toho! A vůbec, už musím jít...lehnu si na led a budu poslouchat kapříky na Munickém rybníku. Až nějakej led bude, voe! (11.11.2014)

Greenpeace, ne-greenpeace; keby tie veleryby eskimaci boli byvali vylovili a zjedli, boli by usetrili americkej ekonomike tak 20.000 dolarov. Lenze greenpeace je greenpeace, tak ich za 20 milionov zachranili. Necudo, ze to americka ekonomika chce spat a kedze veleryby na to z hlboka kakaju, tak si to chce zobrat od divakov. Zatial to vyzera, ze priisli o dalsich 20 milionv. Tak to vyzera, ked je ekonomika nenazrana. Ako vravim, radsej mali tie veleryby zjest. (13.02.2013)

Není to špatný film, jen je škoda, že se režisér pořád nemůže rozhodnout, jestli to bude s nadhledem udělaný film o tom, jak média manipulují s veřejným míněním, nebo sentimentální doják ve stylu Zachraňte Willyho. Nakonec tedy film zůstává někde na půli cesty. Naprosto otřesné jsou bohužel trikové sekvence, opravdu nevěřím, že je dělal nějaký profesionál. Takhle do očí bijící triky snad nebyly ve filmech ani před 20 lety! (05.04.2012)

Nečekala jsem od toho nic, než jen další příjemnou oddechovou komedii ála Hollywood :) ale dostala jsem mnohem víc. Vážně a dojemně natočený film, který je založen na skutečné události mě mile překvapil :) Drew Barrymore mám ráda skoro ve všem, takže se mi líbilo, že tady si zahrála trochu vážnější roli a sedlo jí to i tak . Film se naštěstí vyhl trapným vtipům a uřvaným scénám, prostě krásně plynul a na konci vás dojala celá ta světová šaráda. (30.10.2014)

„V Arktíde nie je nič brnkačka, preto dávate 2000 dolárov ľuďom, čo nedokončili strednú, aby tam pracovali.“ ___ Táto krásna zoologická dráma, akých sa v prírode denne bez účasti človeka odohrávajú miliardy, veľmi názorne predvádza, že stačí spraviť mediálny humbuk a ľudia sú schopní zaktivizovať sa k čomukoľvek. Pritom situácia v začiatku bola bezproblémová – Inuiti podľa svojho práva by sa o uviaznuté veľryby raz-dva (a s úctou) postarali a všetky tie vynaložené obrie prostriedky sa mohli ďaleko efektívnejšie použiť na čokoľvek iné. Takže ten pekný „humánny“ príbeh je v druhom pláne skôr absurditou výstižne vyjadrujúcou pomýlený vzťah širokej verejnosti k prírode (podobný tomu ako sú ľudia celí diví do záchrany pánd, lebo sú roztomilé, ale stovky iných, rovnako ohrozených druhov sú im ukradnuté, lebo nie sú „pekné“). Sledujeme plytvanie, ktoré by bolo ospravedlniteľné jedine tým, že sa ľudia tak „humánne“ a nesebecky správajú bežne (čo sa nedeje) alebo že by sa jednalo o zvlášť ohrozený druh (čo sa nejedná). ___ VEĽKÝ ZÁZRAK teda najviac vypovedá o vplyve médií a tom, ako veľmi nám pôsobia na život. Aj vzťah k prírode je utváraný skrze ne. Medialita našej doby je tu parádne tematizovaná po celý čas, ale nenápadne stupňuje obrátky množstva pohľadov v tej nafúknutej bubline až do konca, kedy dôjde k debate o pomoci sovietskeho ľadoborca – a vtedy už divák na nejaké zaseknuté veľryby takmer zabudol. Sú len zámienkou, na ktorej sú výstižne vyjadrené názory a postoje všetkých účastníkov od Eskimákov, cez ropných magnátov a spravodajcov naháňajúcich sledovanosť, až po prezidenta USA, ktorí všetci sledujú vlastný prospech a rozruch okolo veľrýb v ťažkostiach je pre väčšinu z nich dobrou príležitosťou k vylepšeniu svojho obrazu na verejnosti. Pre priemerného diváka je to pritom príbeh o tom, ako sa prebudila ľudskosť a prekonala všetky prekážky - a aj priemerný divák má pravdu. Mňa by pritom ďaleko viac zaujímala situácia, keby sa záchrana nepodarila (s cynickým záverom, ako zachránené veľryby vzápätí ulovili japonskí veľrybári) a ututlávanie rozbúrených vášní... ___ Každopádne, táto zabudnutá epizóda mediálnych dejín zo záveru studenej vojny je dôkazom, že svet je plný dobrých príbehov a tento film jeden z nich oživuje, pričom privádza na scénu celú plejádu zaujímavých postáv reprezentujúcich rozličné prostredia a profesie od horkokrvnej aktivistky Greenpeace „...a ja tým plačúcim deťom poviem, že tie veľryby zabil Ronald Reagan“, cez dvoch odvážnych podnikavcov so svojim podomácky zostrojeným vynálezom, až po pilota národnej gardy „Keby aj volal prezident, mám dôležitejšie veci na práci!“. Na záver len povzdychnutie nad tým, čo všetko by ľudstvo dokázalo, keby nebolo malicherných „ľudských“ záujmov (a otázka či sú životy troch veľrybovcov sivých malichernosť)... (23.08.2016)