Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krimi
  • Komedie
  • Životopisný
  • Akční

Recenze (143)

plakát

Iveta - Série 3 (2024) (série) 

Tretia séria a zakončenie seriálovej Ivety neprináša žiadnu zmenu. Otrasná a brutálne otravná minimalistická kamera, o ktorej si samotný scenárista a režisér myslí, že (vyjadroval sa o tom vo viacerých rozhovoroch), že sú to umelecké zábery a chcel ich vraj v seriáli oveľa viac – náladové zábery, ktoré navodia atmosféru. Popravde, skôr pôsobili amatérsky, inscenačne, ba až na štýl domáceho videa (aj keď to asi bol zámer).  - Každopádne, tretia séria sa pohybuje asi na úrovni druhej, no tiež je to podpriemer, už nie hlboký podpriemer ako prvá séria, ale len podpriemer.  - V seriáli dosť chýba zásadný Ivetin vzťah s Jiřím Pomejem, celkovo sa tvorcovia snažili aj v poslednej sérii o to, čo predtým, verne zobraziť známe scény (únos do Taliansku, Richtář „hore bez“ v Taliansku, bitka s Maculom na jej poslednom koncerte v Svitavách). Ak hľadáte odpovede, nedostanete ich. Jasné, z búrlivého života Ivety, ktorý chtiac-nechtiac sledoval celý národ, sa dalo vyťažiť oveľa viac (napríklad prečo rušila tie rozsiahle turné, ktoré mala naplánované - aj keď to je každému jasné). A mimochodom, prvá séria vykresľuje Sepéšiho ako čuráka, druhá Ivetu ako nestabilnú trosku, v trojke je Richtář doslova za chrumkavého. - A tak asi jediným polovičným víťazom je herečka Anna Fialová, ktorá sa snažila verne okopírovať a naštudovať Ivetino správanie, štýl reči a podobne (komicky však vyznieva jej mladý vzhľad v tejto tretej sérii – ale maskéri sa snažili), otázne je aj to, dokedy sa v jej hereckej kariére s ňou bude ťahať táto úloha, pretože talent táto herečka rozhodne má.  - Nie, Voyo sa nevydarila táto miniséria a to vôbec, podobne ako sa nevydaril ani dokument o Ivete Málo mě znáš. Asi by bolo vhodné nechať jej dušu už na pokoji a vziať si z jej života to pekné – piesne, ktoré dodnes oslovujú mnoho fanúšikov.  P.S.: Výborný komentár NinadeL. P.S.2: Oveľa viac o Ivetiných prehreškoch z tejto tretej série sa dá dohľadať na YouTube, je viacero snímkov, ktoré chronologicky pospájali udalosti z novinárskych kamier a relácií, kde vystupovala a dá vám to oveľa väčšiu výpovednú hodnotu než táto miniséria.

plakát

Another Mother's Son (2017) 

Silný životopisný snímok, ktorému sa v našich končinách nedostalo veľkej pozornosti. Ide o skutočný príbeh Louisy Gould (zahrala ju sympaťáčka Jenny Seagrove), ktorá počas druhej svetovej vojny na britskom ostrove Jersey (jediné územie Británie, ktoré okupovali Nemci) počas 18 mesiacov ukrývala vo svojom dome ruského otroka, ktorému sa podarilo ujsť. Sama mala dvoch synov Ralpha a Edwarda bojujúcich na fronte, Edward zahynul v roku 1941. Viac prezrádzať netreba, ani si o Louise Gould nezisťujte informácie, všetko podstatné sa dozviete práve v tomto filme. Čo sa vyzradiť dá, je to, že v roku 2010 vyhlásená za britskú hrdinku holokaustu.

plakát

Jeden život (2023) 

Príbeh Nicholasa Wintona sa dočkal výborného spracovania s famóznym 86-ročným Sirom Anthonym Hopkinsom (dcéra Nickyho Wintona si priala, aby jej otca hral Hopkins). Aj keď drvivá väčšina ľudí tento príbeh pozná a film vás prakticky ničím neprekvapí (možno význam zapojenia do záchrany detí Wintonovej matky), ide o poctivú filmárčinu, v ktorej sledujeme dve roviny. Samotné zachraňovanie detí z Prahy v rokoch 1938 a 1939 a v druhej sledujeme pána Wintona o 50 rokov neskôr v roku 1988, ako sa snaží urobiť poriadok vo svojej pracovni, v ktorej sú všetky papiere a spomienky k transportu 669 detí. A len tak mimochodom si so starým priateľom Martinom Blakeom zaspomínajú na toto ťažké obdobie, ten hneď rozhodí siete a o tomto príbehu sa razom dozvie celý svet. Notoricky známu dojemnú scénu z programu That's Life, kedy vstanú v publiku zachránené Winstonove deti, tvorcovia úplne verne skopírovali, Hopkins sa snaží napodobniť každý jeden pohyb a gesto Wintona. Osobne to mám veľmi rád. A ruku na srdce, kto má čo i len trošku empatie, tak istotne mu pri tej scéne budú opäť tiecť slzy. Za mňa aj v kontexte silného životného príbehu a výkonu Anthony Hopkinsa plný počet. Mimochodom, Nicholas Winton sa dožil úctyhodných 106 rokov (19.5.1909 – 1.7.2015).

plakát

Tekutý písek (2019) (seriál) 

Tekutý piesok, alebo ak chcete Quicksand, je prvý švédsky seriál od Netflixu, hodnotenia to malo pomerne vysoké..., ale priznám, čakal som viac. Príbeh študentky zo švédskej smotánky, ktorá je obžalovaná z vraždy, spoluúčasti na vražde a nabádania k vražde je natočený na základe knihy. Nechýbajú klasické severské prvky, pomalšie tempo. Postupné odhaľovanie cez flashbacky celého príbeh, ktorý vyvrcholí súdnym procesom – veruže nič nové a aj napriek výbornému hereckému výkonu hlavnej predstaviteľky Hanny Ardéhn (za túto úlohu získala švédsku cenu Kristallen – ako v Česku Český lev - v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe) a švédskej hviezdy Davida Dencika (úloha právnika Sandera) mi to celé akosi nesadlo. Nie je to vyslovene zlé, dokonca v tom nachádzam aj skryté odkazy - tu neberiem ako chybu ani to, že prečo sa inteligentná baba vrátila do toxického vzťahu – toto bol jeden zo skrytých odkazov, pootvorila sa tam aj téma migrácie a nálady v spoločnosti, ale celkovo mi to študentské prostredie nebolo blízke – asi to bude tým, že stárnem, heh. Vidieť sa to určite oplatí, ale nie je to nič výnimočné. P.S.: Postava Sebastiana v podaní Felixa Sandmana mi bola vrcholne nesympatická. P.S.2: Niekto tu písal, že by túto knihu stačilo sfilmovať, nemusela byť z toho miniséria, a s týmto úplne súhlasím.

plakát

Ripley (2024) (seriál) 

Pred pozeraním som si neuvedomil, že ide o známu predlohu Patricie Highsmith, takže už počas prvej časti som vedel, že tu máme Talentovaného pána Ripleyho len v čb prevedení, s inými hercami, artovo-noirovou atmosférou (pomocou nich dokázali tvorcovia skvele vygradovať napätie), nesmierne pomalým tempom a minimalistickými zábermi. Istotne to nesadne každému, no ak vás to raz vtiahne do deja, už vás to nepustí. A to všetko okorenené nádherným Talianskom. Pravda, tu a tam nájdeme slabšie pasáže, ale nič to nemení, že Ripley zaujímavý od začiatku do konca. Mimochodom, záverečné dve časti a hra mačky s myšou v podaní Ripleyho a inšpektora Raviniho je vrcholom celej minisérie. Andrew Scott podal fantastický výkon, postave vniesol vlastný rozmer sociopata bez empatie, vo svojej podstate bol odpudivý a príťažlivý zároveň. Som zvedavý, či sa mu ujde Emmy alebo Zlatý Glóbus, rozhodne by si nejakú cenu za tento výkon zaslúžil. Bavil ma aj výkon jednej z obľúbenkýň Dakoty Fanning, ktorá zvládla výborne aj taliančinu, akurát mi príliš nesadol Johnny Flynn ako Dickie Greenleaf. Tak či onak, dovolím si tvrdiť, že Ripley je prvým adeptom na seriál roku. Asi to ani inak dopadnúť nemohlo, keďže to robil Steve Zaillan (The Irishman, Hannibal, The Night Of, Schindlerov zoznam, Americký gangster, The Girl with the Dragoon Tattoo). P.S.: A ďakujem za zábery na Atrani, nové miesto do cestovateľského wishlistu.

plakát

Bažina - Milénium (2023) (série) 

Pekná gradácia celého seriálu. Prvá séria ***, druhá **** a tretia jednoznačne najlepšia *****. Opäť je tu rozpracovaných viacero dejových liniek z viacerých časových období, ktoré v závere do seba pekne zapadnú. Dvojka nadväzuje na jednotku, trojka zas na dvojku. Najviac baví postava Miku (Łukasz Simlat) a jeho hlášky, ale obľúbil som si vlastne takmer všetky. Prvá časť sa síce dlhšie rozbiehala a človek sa musel rozpamätať, ale potom to bola parádna jazda, bolo treba dávať pozor, aby nič neuniklo. Malo to atmosféru aj napätie, našlo by sa možno aj pár drobnučkých nedostatkov, ale tie nestoja za reč. Osobne už nepredpokladám, že bude ďalšia séria, ono by to veľmi ani nedávalo logiku, keďže sa viacero vecí ukončilo, ale nechajme sa prekvapiť.

plakát

Bastard (2023) 

Filmový príbeh je založený na postave Ludwiga Kohlena – dánskeho kapitána a jedného z prvých pestovateľov na jutskom vresovkisku, ale nájdeme v ňom aj mnoho vymysleného na základe románu z roku 2020. To však divákovi nemá prečo vadiť, režisér a scenárista Nikolaj Arcel namiešal skvelý koktejl severskej historickej drámy z netradičného prostredia, ktorá má najmä v prvej polovici pomalé tempo, nechýba pár srdcervúcich momentov, ale ani štipka okázalej surovosti. Absolutórium si zaslúži fantastický Mads Mikkelsen. Treba vidieť :)

plakát

Temný případ - Noční krajina (2024) (série) 

Uff, jeden z najuznávanejších (právom) krimi seriálov sa zmenil na poriadnu frašku. Odchod tvorcu a hlavného scenáristu Nica Pizzolata sa ukázal ako kľúčový, pretože štvrtá séria True Detective je mega prúser. Pri prvej časti sa človek musí veľmi premáhať, aby to dopozeral, neskôr sa to predsa len zlepší, ale je tam more viditeľných nelogickostí a hlavne, príliš veľa nereálneho nadprirodzena, ktoré pôsobí komicky. Jodie Foster exceluje, ale nedokáže to zachrániť. A to rozuzlenie. Sorry, tu sa toho veľa nepodarilo. Dve hviezdičky už hádam len z nostalgie. P.S.: Nie som si istý, či chcem vidieť piatu sériu, ktorá je opäť z dielne Issy Lopéz.

plakát

Metoda Markovič: Hojer (2024) (seriál) 

Pri prvej časti som si povzdychol, ako som si nasral do huby, pretože už dávnejšie som sa zaprisahal, že z dielne Voyo už naozaj nič. Hrozne cítiť podobnú „voyo atmosféru“ a najviac mi vadí tá kamera. Našťastie samotný prípad Láďu Hojera je nesmierne zaujímavý a najmä jeho predstaviteľ Petr Uhlík podal neskutočný výkon (vďaka jeho herectvu ste na vážkach, či s Hojerom treba súcitiť alebo nemať zľutovanie). Blysol sa aj Petr Lněnička ako Jiří Markovič. Mimochodom, samotný Markovič na tomto seriáli spolupracoval, ale premiéry sa už nedožil. Tiež bolo zvláštne sledovať Dana Heribana v jeho poslednej úlohe, keďže nečakane zomrel ku koncu natáčania. Viacmenej ide o konverzačnú kriminálku, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že mi to pripomína Mindhunter, takže keby to nebolo na základe skutočných udalostí, dalo by sa namietať, že tvorcovia sa až príliš inšpirovali práve týmto seriálom. Potešili skutočné zábery, ktoré sa občas v seriáli mihli. A tvorcom slúži ku cti, že sa snažili čo najvernejšie držať skutočnosti (rekošntrukcie Hokejorových vrážd, Hojerova hlava na pleci vyšetrovateľa Markoviča, že sa Hojera snažil Markovič vziať domov a podobne). V poslednej časti vadí to nepochopiteľné preskakovanie medzi vypočúvaniami Hojera a Tekverka. A brutálne človeka irituje, že takmer všetci neustále - ale ozaj neustále, fajčili. Za mňa 7/10 a slabšie 4 hviezdy. P.S.: Ohlásené sú aj ďalšie série, osobne som zvedavý na Spartakiádového vraha.

plakát

F1: Touha po vítězství - Série 6 (2024) (série) 

Už sa stalo akou si rutinou, že pred štartom novej sezóny F1 nám Netflix ponúkne pohľad do zákulisia tej predošlej. Pre fanúšikov F1 povinnosť, avšak ten, čo sleduje kráľovnú motoršportu pozorne, sa zas až tak veľa nového nedozvie (opäť). Akurát bol zaujímavý pohľad do vnútra tímu Alpine. Aj keď ste vedeli, že jazdci Ocon a Gasly nikdy kamaráti nebudú, bolo super, že tvorcovia objasnili príčinu ich „nemusenia sa“ z minulosti a zamerali sa na tento ich vzťah-nevzťah detailnejšie. No, jedným dychom dodám, že 2 časti venované práve Alpine bolo až príliš. Zastúpenie v tejto sérii vôbec nemá tím Alfa Romeo (Zhoua nevidieť ani raz, Bottasa raz – ak sa nemýlim), čo je úplne na škodu. Potešilo detailnejšie rozobratie návratu daniela Riccirada, inside zábery z Mercedesu a Ferrari, aj keď pri rozhovore Lewisa Hamiltona s Totom Wolffom bolo hrozne vidieť, aké je to všetko pripravené kvôli dokumentu. A to sa dá pozorovať vo viacerých momentoch, že to je všetko pripravené a nastajlované. A to je škoda, pretože už to stratilo čaro nepoznaného najmä z prvých dvoch sérií. Opäť zamrzelo, že štáb Netflixu bol len na niekoľkých veľkých cenách ku ktorým sa vraciame, ale tentokrát boli zobrazené aj podstatné momenty sezóny, aj keď len prostredníctvom záberov z pretekov. Taktiež by sa dalo zamerať oveľa viac ne prekonávanie Maxových rekordov, to by však musel Verstappen súhlasiť s natáčaním. Opäť tu máme príjemné navnadenie na sezónu, za mňa slabšie 4 hviezdy.