Južná pošta

Normalizacne filmy 80. rokov v byvalej federacii len dodychavali, a ak sa tocilo, tocili sa len dychavicne trilogie typu Slunce Seno. Tento film dokonca je pre mna este o triedu nizsie nez spominana Troskova trilogia. Realita Ceskoslovenska /presnejsie Juzneho Slovenska/ okolo roku 1946 je fajn - a to je asi vsetko. Nic sa dohromady nedeje, herecke vykony mizerne, dialogy mizerne, dejova linia : to je skor vakuum a sci fi nez realita. Takze len taky normalizacny nic nehovoriaci vyplach za 5 % (28.06.2014)

Skvelí herci v menej skvelom snímku. Teda vôbec nie skvelom, skôr divne lyrickom, poetickom, a to všetko na úkor epickosti, nejakého hlbšieho deja. Keby bol film o životopise akéhokoľvek z fenomenálnych hercov tohto snímku, tak by bol určite zaujímavejčí. Hoci v prípade Studenkovej by sa musel premenovať na Veľká pošva. (18.05.2021)

Pravdou je, že nie som moc veľký fanúšik epizodického rozprávania, poviedkovosti, ktorá sa vďaka jednej ústrednej postave hrá na celistvý príbeh. Južná pošta rovnako ako Párnického debut Kára plná bolesti je ale výnimkou. Neviem čím to je, ale baví ma to. Tá neuzatvorenosť, tie rôznorodé postavičky, ktorých osudy sú nám odhalené len minimálne, tie kúsky skladačky, ktoré po zložení dávajú skôr pocit ako plnohodnotný príbeh. Južná pošta sa nesie v duchu filmov - detskými očami. Hlavný hrdina Janko sa pozerá na dianie v dedine - na problémy dospelých aj detí svojsky. Naivne. Verí neuveriteľným príbehom, sám sa považuje za súčasť jedného z nich, keď sa stará o strateného džina v podobe poštového holuba. Film je to zároveň melancholický, neodsudzujúci. Časy boli zlé a priateľstvo a nepriateľstvo nemalo od seba ďaleko. Film je plný vtipných, láskavých aj zmätených ľudí a odráža postoje sveta súčasného tak aj minulého. A toto je to čo ma na tom nesmierne bavilo. Plus mi to niektorými príbehmi pripomínalo Burtonovu Veľkú rybu a svojou dejovou líniou tak trocha Pieseň o sivom holubovi. Pre mňa ďalší dôkaz, že slovenský film mal aj v temných dobách svoje silné stavebné piliere. (13.05.2013)

Nejak sa pozabudlo na detailnejšie vykreslenie postavy Magdy Vášáryovej. Je smutné, že jediná žena, ktorá tu nepôsobí ako kurva, zohráva len úlohu kuchynského robota bez osobnosti. Ale poetika detskej duše podarená. Vidno, že autor nezabúda, odkiaľ pochádza, aj keď ide o miesto, ktoré nestálo za veľa. (13.02.2018)

Hranice času, do ktorých sa už nedá vrátiť.. zatiaľ čo skutočné hranice sa menia a možno ich prebehnúť... Tento smutný film je zasazený (stejně jako jiný zfilmovaný Ballekův román Pomocník) do těsně poválečné doby na slovensko-maďarských hranicích. Během jízdy vlaku přes hranici se v mysli stárnoucího muže vracejí vzpomínky na dětství, které zdaleka nejsou tak poetické, jak by se na první pohled mohlo v případě toulek na venkově zdát. Malý Janko byl vždycky vítáným hostem svérázného souseda se šlechtickou krví, kamarádem svých rovesníků, ale i svědkem drsných událostí (nejen) během služby financů chytající ilegální pašeráky. Spíše než o jeden souvislý příběh nabízí Južná pošta leporelo mírně útržkovitých vzpomínek na pohraniční vesnici a lidi v ní. Symbolický význam pošty je krásně rozpracovaný v motivech chování holoubků. Jen škoda, že postava mámy v podání Magdy Vášaryové zůstala jaksi nevýrazná. Celkově se film nesl v takové zvláštní smutné a tíživé atmosféře, u níž převládaly po celou dobu spíše nepříjemné pocity. Nesledovalo se to snadno, třeba u scény s pokusem finance o sebevraždu nebo závěrečném incidenu s útočícím pašerákem v poli. Ale zřejmě to bylo i cílem tvůrců pocity podobné těm v duši hlavního hrdiny vyvolat a na druhou stranu i díky tomu si film ještě dlouho budu pamatovat. 70% (# "Filmová reťaz" Challenge Tour 2020) (26.04.2020)