Italské námluvy

Příjemná oddychovka pro jakoukoliv chvíli, ať už si potřebujete zlepšit náladu, nebo se chcete jen podívat prostě na milý pozitivní film. Marisa Tomei a Robert Downey Jr. jsou skvělí a perfektně mezi nimi funguje ona pověstná chemie, na krásné italské exteriéry je radost pohledět, ale i tak jde "jen" o další romantickou komedii do sbírky, na kterou si druhý den ani nevzpomenete. (20.03.2011)

Neoriginálna zápletka je nahradená veľmi milým spracovaním, zakomponovaným kamsi do čarokrásnych kútov romantickej Itálie, ktorej scenérie spolu s úsmevnými hercami a príjemným scenárom jednoznačne naladia na tú správnu strunu. Žiaden zázrak sa nekoná, ale Robert Downey Jr., ktorého mám zafixovaného v IRONMANovskom a chaplinovskom kostýme, je v tejto komediálnej pozícii NEODOLATEĽNÝ :-) Inak doslova blbé a naivné správanie hlavnej hrdinky ma prinútilo strhnúť hviezdu, pretože debilitu tohto kalibru vidíte jedine vo filmoch žánru komédia/romantický (česť výnimkám)...... a v pilcherovkách :-) (07.02.2011)

Poměrně originální námět, ze kterého tvůrci vymlátí pouze pár vtipných scén. Jinak je to takova reklama na Itálii, párkrát sem se usmál,ale nic extra. Naštěstí je tu slušné herecké obsazení a to nejenom ústředního dua (například Joaquim de Almeida, kterého si většina diváků bude pamatovat z Desperáda). Škoda, že Marisa Tomei nemá nějaký normální účes, takto sice vypadá poměrně pěkně, ale není to takové to aaaaah, které by na romantický film bylo potřeba. Downey je sekáč, ale ta role se mi moc nelíbila. Nemám rád když se chlap příliš podbízí. Dohromady slabší tři. (12.09.2010)

Polovica filmu je odpornou ilustráciou ohranej a večnej tézy romantických filmov o hľadaní „toho pravého“ v podobe hysterických Američaniek na úteku pred svadbou, resp. skazeným vzťahom a za ezoterikou najprimitívnejšieho druhu. O ich povahe ( Američaniek i pozadí ich motivácie ) svedčí už len to, s akou ochotou sa Faith vykašľala na svadobné prípravy a vydala sa za chimérou, teda mužským menom, ktoré jej vyšlo v detstve pri vyvolávaní duchov, ani si pritom poriadne nevšímajúc, že prišla do azda najkrajšej krajiny na svete... Podobne, keď pri náhodnom romániku, okamžite prezentovanom ako veľká, osudová láska, kvôli ktorej tam vlastne šla, zistí, že meno vysnívaného muža, ktorého jej osud priniesol v hodine doslova dvanástej, nie je pravé, stačí jej to k tomu, aby všetku rozpútanú nádhernú romantiku v okamihu zrušila a odišla, a že tento vzťah by tým skončil, kebyže ju chlapík ďalej neuháňa. Nešplhla si u mňa ani tým, že všetko prihodené, osudové, že sa jej o tom mohlo iba snívať, schválne poserie, a potom ešte rumázga. Celá táto oslava totálnej nerozumnosti až stupidity a pritom typicky ( filmovo ) americkej podnikavosti typu „nerozmýšľaj a choď ( konať )“ je scenáristicky odôvodnená iba veľmi chabo. Bod dolu za umenie, ktoré dokázalo ešte aj kúzelné Benátky a čarovný Rím zobraziť fádne a nepríťažlivo a bod navyše za rýdzo talianske slová čašníka o tom, že ak pri nevere nejde o sestru, priateľku alebo predchádzajúcu manželku, ale neznámu ženu, hriešnik je dobrým, diskrétnym manželom a za múdrosť, že nie práca, ale jedlo, radosť a láska sú skutočne dôležité. Druhá polovica filmu prináša konečne aj nejaké to poriadne iskrenie a romantické napätie okolo fatálneho mena Damon Bradley. Že toho skutočného ale napokon skutočne našli, len aby potvrdil jasné a očividné, je rovnaká hlúposť scenára, ako keby sa naňho úplne vykašľali a zabudli, že len a len ono samotné v spojení so zarytou tuposťou hrdinky spustilo celý ten cirkus. Áno – rozoberať takto romantický film je asi príliš, ale tak čo, keď ma to vytáča! Apropo – ak  by jej na tom skutočne tak záležalo, koľko Damonov Bradleyov by asi Faith našla v telefónnom zozname... ? (09.01.2022)

Nedokážem pochopiť, prečo má tento film tak vysoké hodnotenie. Romantická komédia, čo vlastne vôbec nie je komédiou, ale len nudným, otravným a príliš dlho sa tiahnúcim filmom. Hlavnú hrdinku má človek po väčšinu filmu chuť ovaliť niečím ťažkým po hlave dúfajúc, že sa možno potom uvedomí a začne aspoň trochu jednať a rozhodovať sa ako normálny človek a nie ako niekto s nejakou bližšie nešpecifikovanou psychickou poruchou. (Však kto po náhodnom telefonáte od človeka, ktorého nikdy nevidel neodletí cez polku sveta, pretože sú si s ním súdení, že.) Rovnako je na tom človek i pri postave hlavného hrdinu, ktorý sa celý film z mne neznámeho dôvodu snaží presvedčiť absolútne nerozmýšľajúcu, tvrdohlavú a neuveriteľne otravnú hlavnú hrdinku, že ju miluje a že patria k sebe. Toto celé je nakoniec zabité scénou s objednávkou „fľaše červeného" v lepšej talianskej reštaurácii a až nechutne prehnaným záverom so zastavovaním lietadla personálom letiska, pretože láska. Zabijácke combo dotvára záverečná obligátna bozkávacia scéna v lietadle za potlesku nadšených spolucestujúcich, ktorí sú určite radi, že neodleteli načas. Na konci filmu má teda človek chuť ovaliť niečím po hlave všetkých, ktorí sa na filme podieľali a vypýtať si od Downeyho Jr. matroš, ktorý bral pri upísaní sa tomuto skvostu. (27.02.2014)