Cyberpunk: Edgerunners

Nedupaných desať dielov vynikajúceho anime a asi ťažko môžete nájsť nejaké iné v poslednej dekáde, ktoré dokáže niečo takéto, s takou malou porciou epizód (iné anime sú samozrejme lepšie, ale dosiahnuť vybudovať tak kvalitný príbeh len s desiatimi dielmi je naozaj výnimočné). Čo sa mi páči asi najviac je to že Cyberpunk: Edgerunners ukazuje, že ak niekoho miluješ v pozadí môžeš pre neho niečo robiť a neočakávať nič naspäť a vlastne nikto sa o tom nemusí dozvedieť, ak je ten človek pre teba dôležitý. Tak isto ako jeden človek pre toho druhého niečo robí, tak zas ten druhý môže rásť nie len pre seba, ale aj pre toho druhého. Samozrejme menší počet dielov prináša v sebe aj isté neduhy ako výrazný časový skok niekde v strede anime, kde by sme mohli mať ešte veľa zábavných character development (vývoj charakterov) dielov a tam sme boli ukrátený o nejaký ten rast hlavného charakteru Davida, ktorého by som ohodnotil ako veľmi jednoduchý funkčný charakter. David je totiž človek, ktorý chce rásť a spraví pre to všetko, aj keď už by mal spomaliť a vlastne postupne sa v anime stáva z obyčajného pešiaka líder a bohužiaľ si myslím, že až také silné predpoklady na to lídrom sa stať nemá, lebo mu chýba zmysel pre to myslieť zopár krokov dopredu. Najlepším charakterom anime je rozhodne Lucy, ktorá je stelesnením vynikajúceho premysleného charakteru so zaujímavou minulosťou a obľúbil som si aj Rebeccu, ktorá vlastne bola síce v tieni Lucy, ale bolo cítiť, že jej záleží na Davidovi. Anime Cyberpunk: Edgerunners môže byť aj vynikajúcou reklamou na hru Cyberpunk 2077, ktorá sa odohráva v rovnakom prostredí a po dopozeraní tohto anime nejeden človek dostane chuť si túto hru zahrať. Little Stranger je top pesnička a zahraná v tej najlepšej chvíli a emocionálne ma celé anime dostalo tam, kde ma chcelo dostať a najväčší problém asi vidím v tom, že ono to bolo ako keby naplánované a to, že to takto skončí a že to takto bude pokračovať vlastne človek tak nejak tuší od prvých dvoch troch dielov. Proste osud bol daný od začiatku a našiel by som tam ďalších zopár maličkých chybičiek v rôznych sférach, ale neskutočne som si toto anime užil. (05.06.2023)

Toto mi nesadlo a to predovšetkým kvôli samej podstate anime žánru, ktorý zrejme nebude pre mňa. Animácia príliš minimalistická, na môj vkus až lenivá a nezaujímavá. Explózie násilia zas naopak absurdne prepálené. Problém však je, že ma to nechytilo ani po príbehovej stránke. Solídny odpich sa nepodarilo adekvátne zúročiť a tak sme až takmer do konca len kĺzali po povrchu námetu o hľadaní a strate samého seba v pretechnizovanom svete. Náznaky tu boli, no tvorcovia uprednostnili fádnu zápletku o gangu medzi mlynskými kameňmi dvoch súperiacich megakorporácii a z toho vyplývajúcich krvavých exhibícii. K tímu “Edgerunnerov” sa mi pri tom nepodarilo vybudovať žiadny vzťah, a to dokonca ani k Davidovi, ktorý hral hlavné husle. Aspoň samotný záver ale dokázal vydolovať toľko potrebné emócie a veľa toho v mojich očiach zachránil. 6/10 PS: Na herný Cyberpunk sa stále ešte len chystám. (09.04.2024)

Cyberpunk ma ako subžáner neskonalo fascinuje, okrem iného aj svojou históriou. Približne súčasne vznikol v Japonsku (v podobe napr. mangy Akira) a USA (v podobe Scottovho Blade Runnera). Jeho vznik bol symbolicky posvätený akýmsi manifestom, ktorým je Gibsonov Neuromancer, v ktorom už bol cyberpunk ako taký absolútne vyformovaný. Nasledovala napr. Pondsmithova stolná hra Cyberpunk v 1988, ktorej herný svet si požičal poľský CD Projekt Red na videohru, ktorá je dnes mojou srdcovkou - a vidíme, že Japonci si subžáner berú naspäť v plnej paráde. Edgerunners dupnú na plyn v prvej epizóde a nohu z neho dolu nedajú až do tej poslednej. Neustála streľba, výbuchy a spomaľovačky tu nahradzujú psychologizáciu postáv. Vizuálne je to skvelé, no príbeh je príliš uponáhľaný na to, aby bol o niečom. Kapitalistická dystópia, na ktorej je subžáner do veľkej miery založený, sa tu určite nachádza (napríklad v podobe parádnych body-horrorových posledných epizód s imunosupresívami), no nie je dotiahnutý do zdarného konca. Spoločenská angažovanosť je tu v pozadí, dôležitejšie sú masívne množstvá explozívnej akcie - a na to som už asi príliš starý, nehovoriac o tom že anime ako forma rozprávania mi nie je blízke, nie som teda vhodná cieľovka. Na druhú stranu, podobnou emočnou tuposťou spojenou so samoúčelnou akciou vo svojich dielach oplýval aj samotný majster Gibson. (30.11.2022)

Parádní animovaný počin, který perfektně přenáší do seriálové podoby atmosféru, témata a vůbec celý fikční svět z herního Cyberpunku a to tak věrně, že jde o jednu z nejlepších seriálových videoherních adaptací. Ovšem i člověk co nehrál, případně jej příliš nebavil Cyberpunk 2077 si Edgerunners za mě dokáže užít, alespoň díky skvělému tempu, dobře napsaným (hlavním) postavám a povedené animaci, jenž ohromí hlavně v akčních scénách. Navíc k tomu v seriálu parádně fungují emoce, díky čemuž si mě tvůrci ještě více zaháčkovali a nakonec i přes místy slabší scénář či menší prokreslení vedlejších charakterů nemám problém Edgerunners označit za skvělý příspěvek do mého už tak oblíbeného světa Cyberpunku a věřím, že tvůrci nezůstanou pouze u jedné série. (27.09.2022)

Boj o přežití v dystopickém městě, kde o všem rozhodují peníze. První dva díly jsou v mnoha ohledech breath of fresh air a dokážou navnadit na celou sérii. Brzo to ale ustrne v módu bezmyšlenkovitého násilí. Závěr je příliš předvídatelný a i přes epileptické tempo působí utahaně. Na Netflix ale asi pořád dobrý. (21.09.2022)