BadCough

Nesúhlasím s nižšie vyslovenými názormi o nude a prázdnote filmu. Ja, ako človek milujúci a žijúci výtvarným umením, viem, že umelci sú všeobecne prezentovaní ako ľudia s dramatickým životom plným sexu, drog ( a rock´n´rollu? :)). V čase, keď maliari tvoria, však čas a priestor doslova stojí a celé dni sa nepohne. Nečakala som veľké akcie, výkony ani emócie a preto som nebola sklamaná, že neprišli. Život maliara je taký - emócia je mihnutie oka, akcia váhavý pocit v duši. Film som pochopila ako dokumentáciu vzniku obrazu novej "Mona Lisy", ktorá je rovnako tajomná ako jej slávna renesančná predchodkyňa. Preto plné štyri!

Ľahko vyšumiteľná komédia s množstvom milých sprosťárničiek, charizmatickým Gerardom Butlerom a priemerným soundtrackom.

Zbožňujem filmy, v ktorých sa nehovorí, ale za pár minút dokážu povedať strašne VEĽA.

Jedna hviezdička, pretože som Mo´Nique videla aj vo filme Precious. A viem, že to vie.

Neuveriteľná zlátanina, takmer geniálna.

Film sa páčil, ale vadila mi uhladená realita. Hlavní hrdinovia žili v akomsi nereálnom svete, kde človek nemusí pracovať, ale má dostatok peňazí na ultramoderné outfity, a celé dni trávi na párty alebo v klube s pohárom vína a cigaretou v ruke. Možno to neviem pochopiť z pohľadu nezávislého Francúza, ale predsa som sa na tom po celý čas pozastavovala. Sled uzavretých scén, kde sa vyskytovalo minimum ľudí okrem ústrednej trojice, podčiarkoval samotu každého z nich. Aj scéna z preľudnenej narodeninovej oslavy mladého Adonisa pôsobila ako z prázdnej väzenskej cely. Bach a Fever ray - skvelý výber hudby!

Pridávam sa k strane divákov sympatizujúcich s Jarom Židekom, Pohlreich so svojím heslom : "Nikdy nie si dosť tvrdý" mi až tak nesedí. Mňa osobne gastronómia a jej zákulisie veľmi zaujíma, preto si rada pozriem nové časti!

Kultová a najviac napozeraná detská komédia môjho života. Skvelé dialógy, skúsení herci na čele s Ivou Janžurovou, ktorým sa statočne vyrovnajú aj detskí predstavitelia.

Z tohto filmu som bola sklamaná. Od mien ako Ang Lee či Danny Elfman com čakala nadupanú jazdu 60-tymi rokmi. A neveľmi som sa dočkala. Celý film sa mi zdal len ako spojenie viacerých, od seba nezávislých sekvencií. Nevedela som sa rozhodnúť, či to chce byť psychologický ponor do mentality mladých hipíkov, alebo sa film zaoberá problémom vzťahu rodičov a detí, alebo chce nebodaj podať výpoveď o samotnom megafestivale. Z každého rožku trošku, povedali si zrejme tvorcovia, ale bohužiaľ tento prístup v mnohých ohladoch škrípe.

Po zhliadnutí tohto snímku by som básničky Allena Ginsberga s kľudom zarecitovala aj deťom v škôlke. Že aký on vlastne žil alternatívny život?!