tron

„Nech len prídu. Zistia, že v Morii ešte jeden trpaslík žije.“ Keď to šlo do kín, bol som tým ako posadnutý a to paradoxne napriek tomu, že knižky som čítal až potom. Keď nastala dlhé mesiace očakávaná hodina H a ja som vyrazil do kina, celé tri hodiny som sa v sále triasol ako kebyže mám zimnicu a s otvorenými ústami som hltal každú scénu, každú postavu. Tucet pasáží ma dostali do nemého úžasu a mohol som ich vidieť desaťkrát, dvadsaťkrát, tridsaťkrát (diabolské prenasledovanie v Morii alebo tragické finále s Boromirovým rohom, zúfalo sa nesúcim naprieč lesmi). K tomu dokonalá hudba a presný kasting, aký sa vidí len málokedy. S odstupom rokov to samozrejme jemne zostarlo, niektoré triky sú slabšie, niektoré veci horšie, občas to menej odsýpa atď. Ale stále je to film, aký tu dovtedy ešte nebol. V neposlednom rade nechýba silné (a nečakane nepatetické) posolstvo o láske, priateľstve, odvahe, zbabelosti a slabosti (ktoré k odvahe patria viac, než by sa mohlo zdať). Niečo takéto vidí filmový fanúšik trikrát za život. Kino Považan NMnV 2002

Žánrovo ťažko uchopiteľný film, ale chutil mi/bavil ma. Po úprimnom smiechu vám v nasledujúcej scéna na tvári zamrzne úsmev, aby ste hneď nato neverili vlastným ušiam a očiam. Nemusíte priamo nenávidieť armádu, aby ste si tento film (od chlapíka, ktorý objavil Heatha Ledgera) užili. Ak sa vám páčilo SALTON SEA a TRAJA KRÁLI, nemá to prečo nebyť za 80% (Phoenix zasa výborný).

„A ak necháme stranou možnosť, že nám tu v noci po streche behala škandinávska olympionička?“ Hoci by sa mohlo zdať, že M. Night Shyamalan na seba ŠIESTYM ZMYSLOM a VYVOLENÝM uplietol bič a aj od ZNAMENÍ takpovediac automaticky budete čakať ďalšiu šokujúcu pointu (napr. - je za všetkým v skutočnosti len šialený sused?), výsledok je vyzretý a po stránke rafinovaného scenára vďaka výborne vypointovaným retrospektívam možno ešte lepší! ZNAMENIA sú hravý film so strhujúcim tempom (finále s pohármi vody a baseballovou palicou Joaquina Phoenixa alias dobráckeho strýka Merrilla ma uchvacuje rovnako, ako finále POSLEDNÉHO MOHYKÁNA) a zmyslom pre humor, na ktorom majú podiel pôvabní herci, v čele s vierohodným Melom Gibsonom (kvalitné výkony však podávajú aj deti a Shyamalan osobne). Autor vŕši jednu nezabudnuteľnú scénu za druhou (pes, postava na streche, nôž) a výrazne mu pomáha hudba, kamera, výprava, strih a drobné (no o to účinnejšie) špeciálne efekty. Posledná scéna (zaobíduca sa bez slov) naznačí, že Shyamalan by dokázal nakrútiť kvalitný nemý film. Citlivé ZNAMENIA sa pre mnohých divákov môžu stať osobnou záležitosťou a nejde o to, či ste katolík alebo evanjelik. V niečo veríme všetci. Kino Považan 2002 (2x)

„V tom je krása oneskoreného poznania.“ Odporný film. Mimi Lederovú som mal rád v jej začiatkoch, ako režisérku výborného seriálu „Pohotovosť“ a jedného z prvých filmov štúdia DreamWorks, realisticky poňatého PEACEMAKERA (ktorý síce nebol "nič moc", ale v porovnaní s jej neskoršou tvorbou...). Avšak v DRVIVOM DOPADE bol jej „ľudský princíp“ viac na škodu, než na úžitok. POŠLI TO ĎALEJ zachádza ešte ďalej: hysterické scény plné nevierohodných emócií, hrozné herecké výkony (Spacey, Huntová, Jon Bon Jovi, Caviezel) a neznesiteľné tlačenie na pílu (úplne vo všetkom!). Len si predstavujem, aký rozdiel by medzi filmami bol, keby jednu verziu urobila Lederová a druhú Frank Darabont. Proste viete alebo neviete. Lederová nevie.

SPOILERY. Stroskotanec nie je film, akým sa zdá byť. K (desivému, v rovnakom roku sa čosi podobné odohralo aj v Nezvratnom osude) stroskotaniu dôjde až po polhodine, kedy už si myslíte, či nepozeráte sequel Veľkého. Z ostrova sa do civilizácie dostaneme prekvapivo už 30 minút pred záverečnými titulkami, Silvestriho hudbu takmer nepočujeme, očakávaná čarokrásna výprava á la Modrá lagúna a Príbehy z Južných morí je nahradená pochmúrnou oblohou, ľudoprázdnymi plážami a smutným šumom mora a usmievavého Piatka vystriedala lopta pomaľovaná ľudskou krvou. Toto je fakt realistické, všetko. Dôkazom toho, že sa bavíme s inteligentnými filmármi, nie sú len fascinujúce scény (zub, veľryba, obesenie), ale aj to, že sa nikdy nedozvieme, čo bolo v mcguffinskej krabici. Film mal v čase premiéry problém s tým, že ho každý porovnával s predchádzajúcou spoluprácou Zemeckis/Hanks a to samozrejme s Forrestom Gumpom, čo je blbosť nad mraky, tie dva filmy sú extrémne odlišné. Dnes zostal kus podmanivo strhujúceho filmu s krutým (ale i nádejným) koncom na križovatke, čo je prekvapivo dobrá a pritom megajednoduchá metafora. Hoc vtedajšie kritiky vraveli o tom, že je to dobré, ale nie je to Forrest Gump 2 (aké prekvapenie), faktom je, že diváci boli na Stroskotanca riadne zvedaví a pri masívnom rozpočte 90 miliónov ich na celom svete zarobil 429. Kino Považan NMnV 2001

„Vraj spisovateľka, to určite.“ HONBA ZA DIAMANTOM (1984) nevykráda INDIANU JONESA A DOBYVATEĽOV STRATENEJ ARCHY (1981). Michael Douglas, syn slávnejšieho Kirka a v tom čase skôr producent (oscarový PRELET NAD KUKUČÍM HNIEZDOM), než herec (vtedy bol ešte iba vychádzajúcou hviezdičkou vďaka V uliciach San Francisca), bol taký pobavený scenárom Diane Thomas (zomrela v roku 1985), že sa rozhodol príbeh ponúknuť najbližšiemu hollywoodskemu štúdiu. Ako sa však stalo veľakrát predtým a i potom (napr. STARMAN išiel do výroby až po triumfe konkurenčného E.T. – MIMOZEMŠŤANA), všade ho odmietali. Musel pricválať až Spielbergov archeológ (a jeho gigantická tržba), aby Thomasovej scenár kúpilo 20th Century Fox. Z americko-mexickej snímky, režírovanej Spielbergovým „žiakom“ Zemeckisom (dovtedy mal na konte len komédiu s Kurtom Russellom USED CARS/1980), sa vykľul hit. Dodnes ponúka vďačné motívy každej správnej filmovej „exotickej jazdy“ (konzumácia hadov, zdolávanie rozhojdaného sa mosta nad smrteľnou priepasťou, nehovoriac o krokodíloch a lietadlách stroskotaných v džungli). Najväčším kladom však nie je napínavý scenár a vtipné dialógy, ale elektrizujúce iskrenie medzi Douglasom a Kathleen Turner, ktorým to spolu tak seklo, že v tom neskôr pokračovali (HONBA ZA KLENOTOM NÍLU, VOJNA ROSEOVCOV). Kvôli príjemnej atmosfére a dobrým nápadom (drogová kolumbijská dedinka, pozostávajúca z milovníkov literatúry) a peknej tanečnej scénke by som možno pokukoval po 80%, ale vždy ma to nudilo.

Vzhľadom na účasť Martina Lawrencea kultivovaný sitkomový humor (až na ten "vulgárny slang z ulice"). S dlháňom Timom "Andym" Robbinsom mu to pristane, ale ešte viac boduje zmagorená dvojka John C. McGinley a Giancarlo Esposito. Svet rúcajúca komédia vyzerá inak, ale v záplave ostatných "ľahkých" filmov to nie je najhoršie. Prijateľná buddy road movie s jedným takmer excelentným tanečným číslom (režisér Steve Oedekerk osobne).

„Lenže ak človek padá, nepadne zo dňa na deň. Padá v priebehu rokov." Strhujúca filmová adaptácia pravdupovediac nie najgeniálnejšej novely Stephena Kinga. Snímka divákom predstavuje jednu z najsilnejších ženských hrdiniek americkej kinematografie a zároveň sa jedná o akési "ospravedlnenie" pre fenomenálne úžasnú a jedinečnú Kathy Bates, ktorá v predchádzajúcej kingovke Misery nesmie zomrieť dostala takú sku*venú rolu, že by z toho jednému zliezla koža z tváre. Tentokrát sa predstavuje ako Dolores - týraná, no napriek tomu (alebo práve preto?) mimoriadne silná žena, ktorá za žiadnych okolností nedopustí, aby dobehol rovnaký osud aj jej dospievajúcu dcéru Selenu. Fascinujúca mainská sychravá atmosféra (to more!) a výborné herecké výkony. Okrem parádnej Kathy Bates fenomenálne mrazivo-desivá Judy Parfitt, ale od veci prekvapivo nie sú ani ničomný úbožiak David Strathairn, odporne posadnutý Christopher Plummer (ktorý ale, keď sa to tak vezme, hrá najkladnejšiu postavu v celom filme!), Bob Gunton v dojemnom (ak vezmeme do úvahy to, čo postváral vo Vykúpení z väznice Shawshank) cameu, krehká bábika Jennifer Jason Leigh ako keby čakajúca na poslednú ranu od života a v neposlednom rade aj milý John C. Reilly. K tomu nezabudnuteľné scény (v banke, na trajekte, s valčekom v ruke...) a veľmi silná neprikrášlená myšlienka o tom, že matky za istých okolností môžu (musia) byť najväčšie suky na svete. Jedna z mojich najobľúbenejších filmových kingoviek s vizuálne podmanivou spracovaním zatmením slnka.

„Viete, čo je to hypotermia?“ Toto vodné dobrodružstvo Curtisa Hansona, kde sú až príliš jasne rozdelené strany dobra a zla, som vždy mal rád. Zároveň som si však zakaždým plne uvedomoval, aké je to veľké klišé. Navyše, David Strathairn, malý Joseph Mazzello a John C. Reilly sú skôr do počtu (Benjamin Bratt je prekvapivo dobrý, ale dlho na plátne nepobudne). Na mierny nadpriemer je snímka vyťahovaná predovšetkým vynikajúcimi výkonmi Meryl Streep a spoľahlivého Kevina Bacona, realistickými akčnými scénami (herci väčšinu splavovacích scén zvládli sami), pôvabná hudba a predovšetkým prekrásna, majestátna výprava krásnych a silných hôr a spenených riek, ktoré cez ne dravo pretekajú a nemilosrdne zabíjajú slabých a nepripravených. Stačilo málo a skončilo by to ako o rok staršia a podstatne horšia (a televízna) Vražda na Rio Grande.

"Nemôžeme urobiť nič viac?" - "Začnite si baliť veci z kancelárie." Verhoeven po príchode do USA natočil trháky RoboCop, Total Recall a Základný inštinkt, ale prepadákom Showgirls nechtiac zničil mnohé z toho, čo dotyčnými troma hitmi dokázal vybudovať. Chcel sa zahojiť návratom k sci-fi, ale Vesmírna pechota napokon zarobila menej, než čakal. A tak sa následne vrátil... s ďalšou sci-fi. Žiaľ ani to nebol taký úspech, ako sa čakalo; pri rozpočte 95 miliónov ich Muž bez tieňa nezvládol na celom svete zarobiť ani 12O. Verhoeven po náročnom natáčaní a opäť pomerne slabom úspechu v kinách hodil flintu do žita a vrátil sa domov, kde natočil Čiernu knihu. Pritom Muž bez tieňa si úspech zaslúžil. Je to znepokojivý, drsný a atmosférický stalkerovský sci-fi triler plný nielen nenápadne umiestnených škandálov (penis, vtip o Supermanovi), ale najmä v dobe premiéry grandióznych, nepochybne revolučných (a teda neuveriteľných) efektov. Verhoeven poskytol drastickú réžiu, Kevin Bacon skvelý výkon, scenár vtedy populárneho remeselníka Andrewa W. Marlowa (Koniec dní, Air Force One) je príjemne nepredvídateľný a nečakane ostrý. Napriek tomu snímka nie je až taká explicitná, ako mohla byť. Rapídne sa prestrihalo nielen zabitie psa, ale scéna znásilnenia bola rovno komplet vystrihnutá a objavila sa až na DVD medzi bonusmi (napokon však nie je zďaleka taká úchylná, ako sme čakali, pokojne vo filme mohla zostať). Kino Považan NMnV 2000