Rozjimatel

"Teraz to się zacznie z tą demokracją. Nowe sklepy, nowe radio, nowe wszystko. Polacy są łatwowierni, uwierzą nawet w Boga, jak trzeba."    Ťaživá dráma čiastočne podľa skutočnosti (režisér vychádza z vlastných životných skúseností), venovaná závažnému spoločenskému problému, ktorý má na svedomí démon alkohol. Dej je zasadený do reálií postsocialistického Poľska, ktoré sú mi dôverne známe, keďže sa v takmer ničom nelíšili od vtedajších reálií u nás. Do zatuchnutého socíkovského prostredia (v istých ohľadoch predpotopného) prichádza čerstvý závan v podobe nových, moderných vecí, ako sú CD, VHS, domáci počítač, Lego, či západná pop music (snáď len tie odpudivé šušťákové súpravy mi kazia príjemne nostalgické spomienky). V prvom rade to ale je vzrušujúca doba zaváňajúca prísľubom nových, lepších časov, naplnená idealistickými nádejami. V takejto spočiatku bezstarostnej atmosfére sa začne odvíjať dramatický príbeh rodiny, ktorej temné tajomstvo postupne vychádza na povrch. Veľmi názorne nám je ukázané, ako hlboko dokáže človek postihnutý alkoholizmom (Alek) klesnúť a aké peklo je jeho postihnutie pre jeho najbližších. V lepšom stotožnení sa s hlavnými hrdinami a ich utrpením mi bránia dve veci: toporný detský predstaviteľ Tomeka Teodor Koziar (je mi sympatický, spočiatku sa mi celkom páčil aj herecky, ale neskoršie vypäté momenty vôbec nezvláda) a potom to celkové "riešenie" problému zo strany Alekovej ženy Heleny (Weronika Książkiewicz), z ktorého sa mi doslova rozum zastavoval (napr. tú "liečebnú kúru" by snáď nikto aspoň trochu svojprávny vymyslieť nedokázal). Mal som proste problém s tou ženou súcitiť, keď sa po celý čas chovala tak nezmyselne a nepreukázala ani najmenšiu snahu nejako tú bezútešnú situáciu naozaj riešiť. Silnými stránkami filmu sú naopak veľmi presvedčivý herecký výkon Macieja Stuhra (Alek) a to nástojčivé svedectvo o probléme alkoholizmu (hoci sa naň miestami až príliš tlačí). Najsilnejšou scénou je Tomekova hra na klavíri pre frajerku, s objavením sa jeho otca v pozadí.     "Wszyscy mi tylko to mówicie. "Przestań pić i będzie dobrze." No może dla was."

"Cinderella Man?" "Yeah." "Oh, I like it. It's kinda girly."     Nesmierne pútavo stvárnený, hlboko ľudský skutočný príbeh, akých je Ron Howard veľkým majstrom. A to aj napriek tomu boxu, ktorý naozaj nemám rád a aj napriek tomu, že z hlavnej postavy robia v USA doslova národného hrdinu, a to na základe toho, že "roztrieskal zopár papúľ" (keď sa mám takto ľudovo vyjadriť). To, čo robí túto snímku takou príťažlivou je totiž to, že perfektne funguje v tej ľudskej rovine, veľmi emotívnym spôsobom rozvíja motív outsidera v mimoriadne ťažkých časoch, ktorý sa odmieta zmieriť so svojím údelom a je mocnou inšpiráciou pre obrovské množstvo ľudí. Snímka je zároveň zručným svedectvom doby veľkej hospodárskej krízy (atmosfére napomáha príhodný hnedý filter), keď veľmi vierohodne podáva žalostnú situáciu bežných ľudí a hanebné rozdiely medzi takýmito živoriacimi ľuďmi a ľuďmi topiacimi sa v blahobyte, bez zábran profitujúcich ešte aj z tej biedy ostatných. Sympatický boxer Jim Braddock (skvelý Russell Crowe) stráca pod tiažou okolností aj posledné zvyšky hrdosti, pre rodinu je ochotný spraviť čokoľvek, hoci aj niečo veľmi ponižujúce (veľmi silná scéna žobrania v boxerskom klube). Úžasné vo filme sú všetky tie dramatické momenty vo Frankovej rodine (tie deti sú strašne zlaté, najmä dcérka Rose), výborná je i chémia medzi Frankom a jeho ženou Mae v podaní perfektnej Renée Zellweger (skvelá je napríklad jej scéna návštevy v prázdnom byte manažéra Joea Goulda (vo veľmi sympatickom podaní Paula Giamattiho)). Napokon musím pripustiť, že aj na samotné boxerské zápasy sa dobre pozerá, stvárnené sú veľmi efektne a majú aj svoj dramatický náboj (výborné sú tie taktické manévre, či flashbacky do minulosti). Vrcholom je strhujúci rozhodujúci zápas s hlavným protivníkom Maxom Baerom v podaní charizmatického Craiga Bierka ("Maxie's glamour-boy smile is now a bloody grimace."). Je pre mňa takým malým zázrakom, že filmu o boxe, ktorý vlastne neznášam, nadelím plný počet hviezdičiek.     "I came to pray for Jim." "So did they. Yeah. They all think that Jim's fighting for them."

"Dear Dad, you always told me that honest man has nothing to fear. So I'm trying my best not to be afraid."     Neuveriteľný skutočný príbeh vo výbornom Spielbergovom spracovaní. Aj keď nie som príliš stotožnený so stavaním pomníkov takýmto podvodníkom (hoci v istom zmysle geniálnym), v tomto prípade musím pripustiť, že tá snímka má niečo do seba (predovšetkým tá výborná záverečná pointa jej dodáva úplne nový zmysel). Spočiatku mi bolo to neustále podvádzanie hlavného hrdinu Franka značne nepríjemné (obzvlášť vtedy, keď sú v ohrození životy nevinných ľudí), našťastie to ale je podané s výbornou humornou nadsádzkou, ktorá mi výrazne uľahčuje sledovanie diania. Napokon si ma snímka dokázala získať svojím osobitým kúzlom (s tak trochu parodickými odkazmi na špionážne filmy, s príhodnou hudbou Johna Williamsa) a strhujúcim súbojom dvoch protichodných ústredných postáv, medzi ktorými to perfektne iskrí. Nepolapiteľný podvodník Frank "Even better" Abagnale Jr. (Leonardo DiCaprio), ktorý nepozná limity na jednej strane, poctivý agent Carl Hanratty (Tom Hanks), vytrvalý ako buldog na strane druhej. Obaja hereckí predstavitelia pritom predvádzajú skvelý herecký koncert. A výborne sa k nim pridáva ešte aj Christopher Walken (Frank Abagnale) ako zúfalý skrachovanec, zo svojich neúspechov viniaci vládu a rozkošná Amy Adams (Brenda Strong), podobne ako Leonardo DiCaprio dokonalá "veková chameleónka", veľmi presvedčivo stvárňujúca asi tak o 10 rokov mladšiu postavu (v podstate jej prvá významnejšia rola). Nezabudnuteľnou scénou je napríklad ten pôsobivý zastierací manéver s pôvabnými mladými letuškami.     "I'm not a doctor, I never went to medical school. I'm not a lawyer or a Harvard graduate or a Lutheran. Brenda, I ran away from home a year and a half ago when I was 16." "Frank! Frank? You're not a Lutheran?"

"There's been a lot of rumours lately about a certain band called Queen. The rumours are that we're gonna split up. What do you think? They're talking from here!"     Jeden z najšpičkovejších koncertov v jednom z vrcholných období skupiny môjho srdca. Freddie dokázal spraviť skvelú šou, aj keď zrovna nebol úplne fit (zápal hrtanu). Naposledy videná 60-minútová zostrihaná verzia (na ČT art) s trochu horšiu zvukovou kvalitou (ten zvuk mi pripadal akýsi zahuhňaný). Poradie skladieb v zostrihu:  1. One Vision,  2. Tie Your Mother Down,  3. A Kind Of Magic,  4. Under Pressure,  5. Another One Bites The Dust,  6. I Want To Break Free,  7. Bohemian Rhapsody,  8. Hammer To Fall,  9. Crazy Little Thing Called Love,  10. Radio Ga Ga,  11. We Will Rock You,  12. Friends Will Be Friends,  13. We Are The Champions,  14. God Save The Queen.

[2,5*]     "A mute? Christ, and all this time I thought you was a good listener."     Dráma, ktorá ma zaujala svojím námetom, nie však už tým pomerne jalovým spracovaním. Všetko v nej pôsobí strašne umelo a naivne, emócie, na ktoré sa tlačí, tu príliš nefungujú. Takýto dojem výrazne podporujú herecké prejavy, ktoré sú vo všeobecnosti akési drevené, strnulé. Výnimku tvoria Sondra Locke (Mick), ktorá ešte celkom ujde ako hľadajúca sa dievčina ("I got this feeling inside me like I was destined for something.") a Alan Arkin (Singer) ako hluchonemý chlapík, čo rád počúva Mozarta, lenže ten nemá príliš čo hrať, tá jeho postava je taká podivne nemastná-neslaná, s nejasnými pohnútkami. A keď už som začal o postavách, tie sú zrejme najväčším kameňom úrazu - sú zúfalo ploché, s náhlymi, ťažko vysvetliteľnými zmenami povahy o 180 stupňov (z neznášanlivého je odrazu súcitný a podobne), ako prepnutím vypínača. Pochváliť nemôžem ani tú naivne sladkobôľnu hudbu (Dave Grusin). Pokiaľ som ešte v priebehu filmu uvažoval o slabších 3 hviezdičkách, ten šialene melodramatický koniec to totálne zabil.     "None of us ever knew him, not really. We all brought our troubles to him, never stopping to think he may have troubles of his own."

"It's not heaven he's from! It's straight from the stinking flames of hell. The power of Satan is in him, I can feel it. Can't you? Have you poor sheep strayed so far from the path?" "We're not sheep."     Podmanivá podivnosť zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, typický Burton, navyše vo vrcholnej forme. Je to presne táto roztomilo bizarná rozprávkovo-hororová poetika, pre ktorú tohto nadmieru originálneho filmového tvorcu milujem. Príbeh sa odohráva v klasickom malomeste, plnom zvedavých klebetníc, kde sa klebety šíria rýchlosťou blesku. Poriadny rozruch v mestečku vyvolá tajuplné stvorenie (Edward), na pohľad hrôzostrašné, v skutočnosti však s jemnou a veľmi citlivou dušou (Johnny Depp je s tým jeho vyjaveným výrazom pre tú rolu absolútne dokonalý). Prostredie mestečka hýri pestrými farbami, všetko tu je zdanlivo dokonalé (aspoň napohľad zvonka), čo je v krásnom kontraste s Edwardovým domovom, čiernobielym, schátraným, hrozivo pôsobiacim zámkom (a vlastne rovnako aj s Edwardom samotným). Za dokonale uhladeným zovňajškom sa však skrýva obvyklá ľudská závisť a zloba a tá keď sa začne drať na povrch, dovtedajšia rozprávková atmosféra sa preklopí do strhujúcej drámy (v oboch polohách výborne účinkuje pôvabne magická hudba Dannyho Elfmana). Z ďalších hereckých predstaviteľov ešte vyzdvihnem láskavú "Avon Lady" Dianne Wiest (Peg) a roztomilú Winonu Ryder (Kim), pre ktorú mám celkom slabosť. Toto podmanivé dielo vo mne zakaždým zanechá veľmi silný zážitok, ktorý je korunovaný dojemným záverom. Je inak takým typickým paradoxom, že stvorenie tohto výnimočného umeleckého diela, na hony vzdialeného mainstreamovej hollywoodskej produkcii, umožnil Burtonovi komerčný úspech komiksového trháku Batman (1989).     "Kevin, you wanna play scissors, paper, stone again?" "No!" "Why not?" "'Cause it's boring. I always win!"

"Tady každej krade a ty se jen na to koukáš, ty pitomče starej poctivej!"     Tragikomická absurdná fraška s trefným poukázaním na neduhy vtedajšej socialistickej spoločnosti, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Je zvláštne, že práve toto významné dielo môjho obľúbeného režiséra, ktoré ho vlastne preslávilo, mám zo všetkých jeho filmov najmenej rád. To umenie trápnosti, ktorého je Forman skvelým majstrom, tu už trochu prekračuje medze. Najvypuklejšie to je v súťaži kráľovnej "krásy" (hlavne pri vyberaní kandidátok), ktorá tvorí dosť podstatnú časť filmu. Sledovať totiž tých šibnutých dedkov, ako (zámerne) trápne slintajú nad kandidátkami, mi nepripadá ani trochu zábavné. A kde, preboha, ponachádzali medzi slovanskými devami toľké mordy, to je neskutočné panoptikum ("Prosím tě, tu tam nepíš, to je můra."). K zážitku mi nepridávajú ani tie buranské postavy a príliš mi nesedí ani obsadenie - tie toporné prejavy (ne)hercov ma tu viac iritujú, než bavia (napr. Josefa Šebánka vyslovene nemám rád). Pár výnimiek by sa ale našlo: pomerne prirodzený Jan Vostrčil (predseda plesového výboru), komický Josef Kolb (strážca "pokladu" Josef) a Milada Ježková (jeho žena), ktorá ma nikdy nesklame. K negatívam radím aj hudobný sprievod - je to tu samá dychovka, takže mnohé pasáže sledujem len so sebazaprením a so škrípajúcimi zubami (ešte celkom počúvateľné sú marš "Castaldo" a inštrumentálna verzia "Hvězdy na vrbě" od Olympicu). Film ale rozhodne nezatracujem, veď viacero vecí sa mi na ňom páči, najmä to trefné rypnutie si do nie príliš utešených reálií vtedajšej spoločnosti (napr. nedostatok bežných potrieb a z toho plynúce nákupy za päť prstov, hlavne tých lukratívnych, nedostatkových potravín), či mrazivo absurdná scéna požiaru (divácke predstavenie aj s občerstvením, otáčanie a zohrievanie nešťastného deda, zbierka ako prejav solidarity).     "Když si to ty lidi rozkradli, tak to nemůžou vyhrát!" "Tahkle nemluv, Josko. Jak k tomu přijdou ty lidi, co si losy poctivě koupili a nic si nenakradli?" "Měli si nakrást. Kdo si nenakrad, to musí chápat tak, jako že nic nevyhrál."

"Well, my ass ain't the same." "Bigger?" "Yeah." "Ain't nothing wrong with that."     Na rozdiel od mnohých iných si nemyslím, že by toto bola slabšia tarantinovka (osobne ju kladiem na rovnakú úroveň ako trebárs Inglourious Basterds (2009)). Je proste len trochu "iná", čo iba dokazuje, akým je Tarantino všestranným a nápaditým filmovým tvorcom. Ak nepočítam jeho dvorného herca Samuela L. Jacksona, tentokrát vsadil na menej významných hercov do hlavných rolí, čo sa mu ale dokonale vyplatilo. Tak Pam Grier (Jackie Brown) ako vždy elegantná, neohrozená hlavná hrdinka, ktorá v tom proste vie plávať, tak aj Robert Forster (Max Cherry) ako chladnokrvný "kauciár", sú absolútne presvedčiví. A herecké výkony sú celkovo ozdobou filmu: urozprávaný Samuel "Serious As A Heart Attack" L. Jackson (Ordell Robbie) s tým jeho úchylným účesom, z ktorého pohľadu ide strach, Robert De Niro (Louis Gara), ktorý dokáže vylúdiť neskutočne tupý výraz, Michael "The Good Cop" Keaton (Ray Nicolette) ako sympatický detektív, či Bridget "My Fine Little Surfer Gal" Fonda (Melanie) ako neskonale bezočivá potvora (no nezabili by ste ju?), aby som spomenul aspoň tých najvýraznejších. Ako je u Tarantina dobrou tradíciou, snímka je postavená na vyšperkovanej konverzácii a sprevádza ju skvelo vybratá hudba, tentokrát to je podmanivá rytmická černošská hudba, prevažne zo 70. rokov. Ako jeden z mála nedostatkov vidím to, že sa snímka miestami trochu tiahne. Všetky výhrady ale idú bokom, keď sa začne odovzdávka peňazí v obchodnom centre, ku ktorej všetko smeruje. Skvelé na nej je hlavne to podanie z rôznych perspektív a tiež to, ako sa všetky tie zainteresované strany, každá s vlastnými záujmami, snažia prekabátiť jedna druhú.     "You know you smoke too much of that shit, that shit gonna rob you of your own ambition." "Not if your ambition is to get high and watch TV..."

"Kde je pozůstalá?" "Jaká pozůstalá?" "No pozůstalá. Copak nevíte, co je pozůstalá?" "My jsme pozůstalí. Totiž, my tu pozůstaváme."     Jedna z mojich najobľúbenejších prvorepublikových (protektorát-neprotektorát) komédii, ktorú som už videl nespočetne veľakrát a zakaždým sa pri nej výborne bavím. Na svedomí to má najmä zaujímavá zápletka s dvoma hotelmi s názvom "Modrá hvězda", z ktorej dokázali tvorcovia vyťažiť množstvo humorných situácií, výborná, chytľavá hudba Slávu Emana Nováčka (slávna pieseň "Slunečnice" patrí k mojim obľúbeným) a tiež množstvo výborných hercov, ako sú Oldřich Nový (Vladimír Rychta), Ladislav Pešek (Zdeněk Junek), či Adina Mandlová (Milada Landová). Tí všetci sú však iba v tieni žiarivej hlavnej hviezdy Nataše Gollovej (Zuzanka) v role rozkošne drzej dedičky. Dielo, ktoré prekypuje vtipnými hláškami ("Co jste to udělal?" "To já ne, to tatínek.") a nezabudnuteľnými scénami typu preberanie hotelu "Modrá hvězda" v 2. obvode, maškarný ples a lahôdková káva s octom.     "Přeje si pán ještě něco?" "Ne, ne, to stačí. Já jsem chtěl jenom vidět, jaký uděláte obličej."

"A víš ty, chytráku, jak se to má v socialismu dělat? A prosím tě, řekni mi, ví to vůbec někdo?" "Hledáme to. Všichni to hledáme."     Strhujúca súdna dráma odohrávajúca sa v Československu v 50. rokoch. Ján Kadár a Elmar Klos vedeli vo svojom vrcholnom období (1963-1965) poriadne zaťať do živého, a to jednak výberom pálčivej témy a jednak aj jej trefným a odvážne otvoreným spracovaním. V tomto prípade sú skvelým spôsobom podané reálie raného socialistického hospodárstva a aj vtedajšieho súdneho systému. Vzhľadom na to, že sa drvivá časť diania odohráva v priestoroch súdu (prípadne väznice), film nenudí ani na okamih a svojou parádne znepokojivou atmosférou (príhodná disonančná hudba Zdeňka Lišku) sa takmer vyrovná inému majstrovskému dielu Ucho (1970). Táto snímka je pre mňa cennejšia o to viac, že všetky významnejšie zahraničné väznice a súdne siene už poznám pomaly naspamäť, ale nepamätám si, že by som niekedy videl film z prostredia nejakej československej väznice, či súdu. Snímku pozdvihujú aj veľmi presvedčivé herecké výkony, predovšetkým výborného Vlada Müllera (Josef Kudrna) v hlavnej role obžalovaného riaditeľa elektrárne a mimoriadne príjemným prekvapením je pre mňa Jiří Menzel (František Horáček) v krásnej role mladého, neskúseného a trochu roztržitého obhajcu, ktorý však neustále prekvapuje svojím dôvtipom.     "Kdyby teď za vámi přišli a řekli, "Kudrno, postav nám elektrárnu, já nevím jak na tom záleží", vzal byste to?" "Vzal, co bych měl dělat. Ale tentokrát bych si vás jako obhájce vyžádal."