Rozjimatel

"I look at people and I see nothing worth liking. I want to earn enough money I can get away from everyone."     Dráma s nesmierne ťaživou atmosférou, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Hlavná zápletka je postavená na konfrontácii dvoch strán, z ktorých jedna by sa dala zjednodušene označiť ako bezohľadný kapitalizmus, tá druhá ako fanatická viera. Obe tieto strany, predstavujúce dve základné sily hýbajúce Amerikou, majú svoje vlastné zámery, na ktorých dosiahnutie používajú nie zrovna čistú politiku. Prvú stranu tu zosobňuje ropný magnát Daniel Plainview (Daniel Day-Lewis v strhujúcom výkone, oprávnene ocenený Oscarom), druhú stranu zase samozvaný prorok Eli Sunday (Paul Dano, nepochybne herecky výborný, aj keď svojim prejavom veľa sympatií nevzbudzuje). V súboji týchto dvoch kreatúr sa nedá prikloniť ani na jednu stranu, presnejšie povedané, jeden je odpudivejší ako druhý. Jeden hnaný vidinou zbohatnutia, ochotný ísť aj cez mŕtvoly, druhý, hnaný túžbou po moci nad ľuďmi, klamúci, až sa mu z huby práši. Obaja pritom hanebným spôsobom zneužívajú dôverčivosť prostých ľudí. Vzhľadom na ten ponurý príbeh z ponurého prostredia, doslova pretkaný všadeprítomnou skľučujúcou náladou (podporenou aj nervnou hudbou) a absenciu nejakých aspoň trochu sympatických postáv, ide o značne nepríjemný divácky zážitok. Oceniť ale určite musím veľmi peknú kameru Roberta Elswita (zaslúžený Oscar).     "You're an orphan from a basket in the middle of the desert, and I took you for no other reason than I needed a sweet face to buy land."

"Look, I know I'm not doing too well, and, to torture a cliché, I will do anything to pass." "Anything, huh?" "Any. Thing." "Ok, Berlin. I will give you a good grade, I will give you a very, very good grade if you just... study."     Tento komentár obsahuje možné SPOILERY (aj keď iba nepriame), takže divákom, ktorí film ešte nevideli a oplývajú prenikavým ostrovtipom, neodporúčam čítať až do konca (hlavne nie záverečný citát). Významnému režisérovi Alanovi Parkerovi sa v jeho príspevku k téme trestu smrti nepochybne podarilo skvelo navodiť atmosféru napätia a tajomnosti a snímku výborne ťahajú aj traja hlavní predstavitelia: Kate Winslet ako novinárka Bitsey Bloom, Kevin Spacey ako odsúdenec na smrť David Gale a Laura Linney ako aktivistka za zrušenie trestu smrti Constance Harraway. Ako hlavný problém však vidím dejovú zložku, keď spočiatku veľmi sľubne zamotaný príbeh, rozprávaný veľmi pútavým spôsobom, sa postupne začne rozmotávať v tak trochu fádnejšom duchu. Záverečné "prekvapivé" pointy (sú vlastne dve väčšie) sa totiž dajú pomerne ľahko odhaliť dlho pred koncom, v čase, keď vysvitne, aký má Constance problém (určite mi nejde o to, chváliť sa svojim ostrovtipom, jednoducho si človek dá všetko dokopy, keďže veľa tých možností sa tam teda neponúka), dávno predtým, ako to konečne docvakne aj hlavnej hrdinke Bitsey. No a od toho momentu sa dovtedy silný náboj úplne vytráca a potom to už pôsobí značne naťahované (divák sa už len ustavične utvrdzuje v tom, že jeho odhad bol správny). Ak by sa snímka tak evidentne nehrala na (ne)prekvapivé rozuzlenia v dlhom závere, alebo keby, naopak, tak nešikovne neprezradila hlavnú pointu už v polovici, hodnotil by som to zrejme vyššie.     "Of course the ultimate irony is that David Gale... a man who became an unwitting martyr... may achieve in death what he worked for... but could not accomplish in life."

[4,5*]     "Ale že se jmenuješ uplně stejně jako von.” "Já jsem jako za něj, rozumíš. Abych jim ho nahradil.” "Jseš takovej náhradník.”     Toto je presne to, v čom je Zdeněk Svěrák veľkým majstrom: príbeh zo života, až po samý okraj naplnený človečinou, okorenený jeho typickým láskavým humorom. Príbeh nesmierne emotívny (rovnako účinne vyvolávajúci záchvaty smiechu aj slzy dojatia), ktorý sa navyše môže hrdiť výrazným puncom opravdivosti, pričom prostredie i atmosféra doby sú vykreslené naozaj vynikajúco (samozrejme, nespochybňujem tu ani prínos mladého Jana Svěráka). Človeku sa až rozum zastavuje, aké nebezpečné veci stvárali tie decká (ale zase to dýchalo vzrušujúcim dobrodružstvom). Čudujem sa inak hlavnému hrdinovi Edovi (resp. malému Zdeňkovi), že toho svojho podareného najlepšieho kamaráta Tondu niekam neposlal a nechal sa zakaždým nahovoriť na nejakú lotrovinu. Zdeněk Svěrák okrem toho, že napísal skvelý scenár, sa tu navyše prejavil aj ako výborný herec (ako Edov otec Fanouš Souček), a to v dosť odlišnej polohe ako v iných filmoch. On je tu vlastne prítomný hneď ako "trojjediný" - predstaviteľ svojho vlastného otca (otec), hlavný detský hrdina (syn) a autor (duch). Skvelá je i Libuše Šafránková (túto herečku si vážim čoraz viac) v role Edovej mamy. Herecké výkony sú inak vo všeobecnosti veľmi silné (aj v menších rolách), spomeniem aspoň nasledovných: prekvapivo umiernený Rudolf Hrušínský ako "Idiot z riaditeľne", Jan Tříska ako Igor "Bezbolestný" Hnízdo a nadmieru presvedčiví sú i detskí herci Václav Jakoubek (Eda) a Radoslav Budáč (Tonda). Výborná je i humorná zložka s množstvom skvelých hlášok ("Vem to přes práh, to na ni platí.", alebo "Nebij ho do hlavy, bude hloupej." "Co bude! Je!"). Má to na pohľad všetky potrebné atribúty, takže ani presne neviem uviesť, čo mi tu chýba k dokonalosti a k mojej úplnej spokojnosti (tak, ako to je v prípade filmu Kolja (1996)).     "Když na to sáhnu a nezčernám, tak na tom můžou pracovat montéři."

"James Hunt and McLaren have caught up a lot while you were away." "Yes. So is there a question now or are you just trying to piss me off?"     Nie som rozhodne žiadnym priaznivcom motoristických športov, takže táto téma je pre mňa do veľkej miery nezaujímavá. Lenže táto snímka je nakrútená takým pútavým spôsobom, až som ani nevnímal, že je vlastne o formulách. Dokonca i scény priamo z pretekov, ktoré tvoria podstatnú časť snímky, sú strhujúce, so silným dramatickým nábojom. Ron Howard je proste ozajstný majster takýchto skutočných príbehov. V tomto prípade rozpráva príbeh o dvoch slávnych hazardéroch so životom a ich veľkej vzájomnej rivalite. Obaja hrdinovia pritom ani nemôžu byť odlišnejší (sú v podstate úplnými protikladmi), ale ani jeden z nich nevzbudzuje spočiatku príliš veľké sympatie (jeden je "asshole" a ten druhý "arschloch", aspoň v tomto jednom sú si vlastne podobní). James Hunt (výborný Chris Hemsworth) je totiž hýrivý bohém, nenapraviteľný sukničkár (doslova magnet na ženy), s riadnou dávkou "anglánskej" arogancie, Niki Lauda (rovnako dobrý, ak nie ešte lepši Daniel Brühl) zase egocentrický asociál, s takou tou nemeckou strojovou precíznosťou. Postupom času, tak ako ich oboch lepšie spoznávame, sa z týchto dvoch sprvu neznesiteľných jedincov napokon vykľujú celkom fajn chlapíci a aj vzťah medzi nimi sa výrazne zlepší, keď začne fungovať na vzájomnom rešpekte. Z hercov ma ešte zaujala Alexandra Maria Lara v role Nikiho manželky Marlene. Mojou obľúbenou scénou je tá, v ktorej Niki a Marlene stopnú dvoch Talianov, Nikiho fanúšikov a mimoriadne silným spôsobom je stvárnená i Nikiho havária a bezprostredne nasledujúce udalosti. A nemôžem, samozrejme, zabudnúť vyzdvihnúť výbornú hudbu Hansa Zimmera, ktorá celkový dojem ešte navyšuje.     "Hey, you look good, Niki. The only guy to have his face burnt off and it be an improvement."

[3,5*]      "Podívejte, pane doktore. Vy jste naprosto průměrný, bezvýznamný člověk." "Blahopřeji vám."     Túto sci-fi komédiu som videl naposledy hrozne dávno (už to budú celé dekády), takže som bol teraz príjemne prekvapený, ako sviežo stále pôsobí a aká je vtipná. Išlo totiž z mojej strany o jej podcenenie, vzhľadom na jej nízke hodnotenie a tiež vzhľadom na to, že mnohé vtipné narážky som si už nepamätal, prípadne som ich v danej dobe nepochopil (v 80. rokoch som napr. naozaj netušil, kto je to Cimrman, takže keď sa teraz objavil na scéne Zdeněk Svěrák s otázkou "Promiňte, pánové, neviděli jste tady profesora Cimrmana?", pochytil ma poriadny záchvat smiechu). Tých vtipných scén (mojou obľúbenou je tá s automatmi na jedlo) a aj vtipných hlášok ("Promiňte, neměl byste pro nás nějakou zatracenou zkurvenou práci?") je tu inak požehnane. Scenár síce až tak nedrží pokope, ide skôr o sled gagov (vydarených a sem-tam aj trochu menej vydarených), čo je zrejme dôsledok núteného prestrihania kvôli cenzúre, výborný je však ten celkový satirický nadhľad. Snímka je vlastne akousi reflexiou stavu spoločnosti (civilizácie), aplikovanou na podmienky pozdného socializmu ("To je krása! Není to nádherné, když jsou všechny domy stejné?"). Nápad obsadiť Milana Lasicu a Júliusa Satinského (mojich obľúbencov už od detstva) do rolí mimozemšťanov bol stobodový. Do svojej role načisto priemerného človeka Dr. Jánského (s pracoviskom niekde hlboko v suteréne) perfektne zapadá Jiří Menzel a veľmi presvedčivá je i Naďa Konvalinková v role jeho partnerky Jiřinky. Je tu ešte Luděk Sobota (Josef Vaněrka), ktorý hraje svoju typickú (v podstate jedinú) rolu tajtrlíka a inak sa tu objaví (väčšinou len tak mihne) viacero významných hercov.     "Víte, co to je, trmácet se studeným, nekonečným prostorem, od planety k planetě, celé světelné roky... s takovým hovadem?"

[3,5*]     "Co tam dělalas?" "Nic." "A co si to tam teda sebralas?" "Gaťky."     Road movie dráma, z ktorej dýcha atmosféra voľnosti a neviazanosti ("Tady to prdlo." "Aha. Ty vole, tak to nikam nepojedem asi, co?" "Ne. Asi ne."). Pre Jana Svěráka je to v podstate jeho prvotina bez patronátu svojho otca a vzhľadom na to, že ide o nezávislý, nízkorozpočtový film nakrútený počas pár prázdninových týždňom len tak pre radosť, výsledok je nad očakávanie vydarený. Hlavní hrdinovia tvoria bláznivú a nespútanú trojicu (čo kontrastuje s usadenými a zrobenými domácimi, ktorých na svojej ceste stretávajú po rôznych dedinách), pričom tá je herecky dosť nevyvážená. Na jednej strane tu sú neustále vyškerený a uslintaný Radek Pastrňák (Radek), herecky značne toporný (priznávam, že mi tu bol dosť nesympatický) a o voľačo lepší Jakub Špalek (Franta), na strane druhej potom šibnutá sexi dievčina Aňa Geislerová (Anna), ktorá je vlastne jedným z hlavných dôvodov, prečo ma táto snímka baví ("Ještě k tomu jsem si upatlala šatičky."). Ďalším dôvodom sú potom krásne obrazy šírej krajiny (slnečné lúče presvitajúce medzi stromami), ktorá hrá vo filme významnú rolu (výborný F. A. Brabec). A to v sprievode fajn hudby, ktorá výborne zapadá do celkovej atmosféry (aj keď skupina Buty nie je práve moja šálka kávy). Hoci si snímka príliš nepotrpí na nejakú dramatizáciu, či nejaký príbeh (ten tu má iba podružnú úlohu), ku koncu sa z bezstarostnej a pohodovej jazdy odrazu začne rysovať dosť slušná dráma a tá záverečná pointa je celkom drsná a pôsobivá.     "A co tak děláte, když se nehádáte?" "Třeba jedem na výlet a tam se pohádáme."

"Do we have anything, like, resembling a plan, or anything?" "Find Lucy, kill everybody else."     Tu už nastal po prvýkrát v rámci série citeľný kvalitatívny prepad, a to vo viacerých ohľadoch (najmä čo sa týka hereckého obsadenia a príbehu), stále však o ide nadmieru pozerateľný akčný film. Pokles hereckej kvality je citeľný predovšetkým v porovnaní so silnou trojkou, najmä na strane zloduchov: nevýraznému Timothymu Olyphantovi (Thomas Gabriel) chýba potrebná charizma, Maggie Q (Mai) je zase taká herecká sfinga, studená ako psí čumák. Justin Long (Matt Farrell) a Mary Elizabeth Winstead (Lucy) na strane dobra sú síce celkom fajn, prvá herecká trieda to ale nie je. Z príbehovej stránky majú zase zloduchovia čoraz megalomanskejšie zámery, takže tentokrát už nejde o nič menšie ako taký menší Armagedon. Snímka si našťastie stále dokázala udržať slušné napätie i istú záhadnosť a aj akčné scény sú zvládnuté výborne, najmä tie Johnove inovatívne spôsoby boja proti vrtuľníku ("You just killed a helicopter with a car!" "I was out of bullets.") a jeho súboj s kung-fu bojovníčkou (snáď len ten súboj stíhačky a kamióna bol už trochu cez čiaru). Dojem trochu kazí tá nezničiteľnosť (super)hrdinov, čo pôsobí dosť "komiksovo" ("spiderman", kung-fu bojovníčka, ktorú v plnej rýchlosti zrazí auto a nič). Posťažovať by som si ešte chcel na ten podivný zelenkastý filter a príliš viditeľnú "digitálnosť" niektorých scén. Nakoniec to ale nevypálilo vôbec zle, vzhľadom na daný tím ľudí to mohlo dopadnúť aj ďaleko horšie.     "I felt like we had a, um, kind of vibe." "Take it easy. That's just a morphine kickin in."

"Let me ask you a question, bonehead. Why are you trying to k-k-k-k-kill me?"     Zrejme najkvalitnejšia časť série, minimálne moja najobľúbenejšia. Hlavné prvky ostávajú viac-menej zachované: 1. Skvelo organizovaná zločinecká skupina s mimoriadne sofistikovaným plánom, na čele s charizmatickým vodcom (výborný Jeremy "Simon" Irons). 2. Ohraničené pole pôsobnosti, ktoré sa tu opäť rozšírilo, tentokrát na celý New York. 3. Neohrozený akčný hrdina, ktorý je ako jediný schopný odvrátiť blížiacu sa veľkú hrozbu. Z chudáka Johna McClanea (Bruce Willis ani tentokrát nesklamal) tu síce tvorcovia spravili trosku so strašnou opicou, našťastie ale dostal parťáka (výborný Samuel L. "Zeus" Jackson), ktorý mu v jeho misii účinne vypomáha. Hlavné podmienky sú teda splnené, môže sa opäť začať napínavá hra na život a na smrť, tentokrát s kódovým označením "Simon f*ckin' says!". Vyzdvihnúť musím výborné napätie, ktoré by sa dalo krájať a silné herecké obsadenie, zrejme najsilnejšie v celej sérii (hlavný zloduch porovnateľne kvalitný ako v jednotke, dokonca aj s priamym odkazom na jednotku, navyše tu sú ďalší prvotriedni herci ako Samuel L. Jackson, či Graham Greene). Oceňujem i to, že tu po prvýkrát konečne nie sú žiadne prihlúple postavy, ktoré mi v jednotke i dvojke pili krv. Jediné, čo mi trochu vadí, je miestami až príliš horúčkovité tempo s otravne roztrasenou kamerou. Inak je ale akcia parádna, jedna skvelá scéna strieda druhú (vrcholom je pre mňa scéna v metre), snáď len občas to už tvorcovia trošku prestrelili ("nastúpenie" na loď, trochu nadbytočná scéna s vrtuľníkom v závere).     "Nicht schiessen!" "What was that?" "He said, "Don't shoot.""

[3,5*]     "Mein Name ist Otto. Otto." "Otto? El piloto."     Príbeh o nezvyčajnej osudovej láske, o kruhu života, či iných kruhoch (polárny). Snímka ma dokázala strhnúť výborným emocionálno-mysterióznym nábojom, výbornou hudbou Alberta Iglesiasa i pútavým dejom s množstvom zvratov, akurát na konci vo mne ostal pocit, že to bolo celkovo tak trochu nasilu vykonštruované. Príbeh odohrávajúci sa v priebehu mnohých rokov je zaujímavo podaný z dvoch rôznych perspektív (Otto/Anna), pričom som mal menší problém s tým, že predstavitelia stvárňujúci hlavných hrdinov v rôznych časových obdobiach sa na seba takmer vôbec nepodobajú (vypuklé to je najmä vtedy, keď sa mladá kráska odrazu zmení na o trošku staršiu špatu). Inak "Milenci ze severního pólu"? To akože vážne? Tu opäť raz niekto zahviezdil.     "Je dobré, že život má niekoľko kruhov. Ale môj život sa otočil len raz, pričom kruh nie je uzavretý. Tá najdôležitejšia časť stále chýba."

"Tento kľúč? Otvára to najdôležitejšie, čo existuje."     Inteligentný animovaný film s veľmi pekným výtvarným stvárnením (krásne je hlavne zobrazenie scén z minulosti) a pôsobivo prepletenými časovými rovinami. Pri rozprávaní bývalej slávnej filmovej herečky o jej živote sa rafinovane prelína súčasnosť s minulosťou a jej skutočné spomienky so scénami z filmov, v ktorých účinkovala. Takýmto spôsobom sa ocitáme v rôznych obdobiach japonskej histórie (nedávnom, dávnom, či dokonca budúcom). Z dejovej stránky ma snímka až tak nedokázala upútať a chýbal mi v nej aj trochu silnejší emotívny náboj. Osudové zaľúbenie sa hlavnej hrdinky Chiyoko a jej spaľujúca vášeň (či skôr posadnutosť) totiž nepôsobia príliš vierohodne a tá jej bezhlavá snaha hnať sa za svojím vysnívaným princom pôsobí postupom času dosť stereotypne (proste sa to stále točí okolo toho istého, čo je pre mňa trochu málo). Aspoňže je tu pár celkom pekných point.     "Napokon, to čo naozaj milujem, je pátranie po ňom."