Rozjimatel

"Johnson, Navin R. Sounds like a typical bastard."     Bláznivá komédia zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete a v tomto prípade len neveriacky krútim hlavou, čím si to akože tú poctu zaslúžilo (film údajne predbehol dobu a pri prvom uvedení ostal do značnej miery nepochopený). Steve Martin tu väčšinu času robí zo seba strašného debilka (trápne grimasy, dementný hlas, retardované pohyby), čo je taký ten druh prízemného humoru, ktorý príliš neobľubujem a ktorého ďalšími predstaviteľmi sú pre mňa napr. Jerry Lewis, či Mike Myers (za výnimky v rámci tejto kategórie považujem Rowana Atkinsona a jeho Mr. Beana, či niektoré špičkové paródie s Lesliem Nielsenom). V každom prípade sa ale nejedná o úplnú katastrofu, z toho mora trápnosti ("P.S. Is grandma still farting?") tu a tam vypláva aj niečo vtipné ("Shithead! Shithead! Attack! Attack, attack! Not me!"). Príbeh hlupáka Navina (Steve Martin), ktorý si plní svoj americký sen, pripomína rozprávku o hlúpom Janovi, čo k bohatstvu, sláve a láske krásnej devy prišiel. Svetlým zjavom filmu je práve tá krásna deva Marie (Bernadette Peters, vtedajšia životná partnerka Steva Martina), ktorá nielen dobre vyzerá, ale i pekne spieva (pekný duet so sprievodom ukulele). No a hudbu vo všeobecnosti považujem za malé plus tohto filmu.     "I think next week I'll be able to send more money as I may have extra work. My friend Patty has promised me a blow job."

[3,5*]     "This chief's daughter you was holding hands with, was she willing?"     Westernová klasika zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Film, ktorý ma ako "zaznávateľa" klasických amerických westernov veľmi príjemne prekvapil. Zrejme budem musieť svoj negatívny postoj k nim zmeniť, keďže evidentne zďaleka nie všetky sú vyslovene tupé (s topornými hereckými prejavmi) a nie všetky sú nakrútené v štýle Johna Forda. "Odhalená stopa" je nezvyčajne pestrofarebný western odohrávajúci sa v malebnej scenérii divokej horskej krajiny, ktorou zaujímaví a charizmatickí hrdinovia putujú na svojej strastiplnej ceste s neustálou hrozbou smrti. Tým najdôležitejším z pätice hrdinov je Howard Kemp (výborný James Steward, neobvykle drsný a vážny), ponížený a zlomený muž, ktorý sa snaží o aspoň čiastočné prinavrátenie stratenej cti (ktorej symbolom je jeho bývalý ranč). Jeho priamym protipólom je Ben Vandergroat (Robert Ryan), lump so zlovestným úškrnom, za ktorého by chcel Howard získať finančnú odmenu ("He's not a man, he's a sack of money!"). Medzi oboma mužmi (a v podstate aj medzi ostatnými postavami) je skvelo zobrazené psychologické napätie, čo je zrejme najsilnejšou stránkou filmu. Postavy sa ustavične navzájom doberajú s úmyslom získať nad tým druhým psychickú prevahu, vedú sa tu rôzne intrigy, takže ani terajší dočasní spojenci si nemôžu byť medzi sebou istí. A popri tom tí z hrdinov, ktorí majú aspoň aké-také svedomie, riešia svoje morálne dilemy.     "Why should you care?" "I don't. I'd done it for a dog if he was suffering." "Thank you." "You're welcome."

[3,5*]     "Come on, Jack. Put it away. You know you won't use it." "The gun, he means."     Nekompromisný akčný krimi thriller so značne cynickým vyznením, zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Dej sa odohráva v špinavom prostredí zločineckého podsvetia v meste Newcastle (v neprívetivo pôsobiacej priemyselnej štvrti) a tvorcovia sa s tým ani trochu nemaznajú - film obsahuje množstvo surového násilia a o nič menej odvážnych sexuálnych scén. Hlavný hrdina Jack Carter, vo skvelom stvárnení Michaela Cainea, je teda pekný kvietok - na pohľad uhladený gentleman, v skutočnosti ale poriadny drsniak, z ktorého ide strach. A ako drsný hrdina konajúci na vlastnú päsť, ktorý neberie ohľad na nikoho, si popri svojej náročnej misii pomsty za smrť brata nájde čas aj na nejaké to rozptýlenie - v posteli sa mu vystriedajú takmer všetky hrdinky tohto filmu (Jamesovi Bondovi neostáva nič iné, iba ticho blednúť závisťou). Celkovo silné vyznenie filmu dotvárajú výborný čierny humor ("That was left for you this evening. What is it?" "My brother Frank." "Is he staying the night?") a nadupaná, veľmi dobre zapadajúca rocková hudba.     "I'd almost forgotten what your eyes looked like. They're still the same. Piss-holes in the snow."

[3,5*]     "As you know this redneck music is very popular right now."     Komediálna dráma s poriadnou dávkou trefnej spoločenskej satiry, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Ostro-satirický pohľad na americkú spoločnosť zobrazuje značne bizarný svet, v ktorom sa mieša všetko možné do výsledného šialeného koktailu (niekedy film pôsobí až ako bláznivá komédia): zvrátený a povrchný šoubiznis, špinavá politika, všadeprítomné bulvárne média, banálna country hudba s "hviezdami" vo vyčačkaných oblekoch a s príšernými príčeskami, mažoretky s puškami (!), černoch ("the whitest nigger in town") spievajúci country a beloška ("Is she a missionary?") spievajúca gospel, ohromná koncentrácia amerických vlajok (a strelných zbraní), falošná "kresťanská" morálka, rasizmus a hlavne celý rad karikatúrnych postavičiek. Hoci je takýto svet výsostne americkou záležitosťou a jeho zobrazovanie sa môže javiť značne zdĺhavé (a keď človek presne nevie, o čo ide, aj dosť nudné), vnímavý divák si v ňom určite nájde mnoho zaujímavých postrehov zo života. Vo filme vystupuje obrovské množstvo rozmanitých postáv, ktoré tvoria pestrofarebnú mozaiku charakterov, v konečnom dôsledku veľmi zábavnú. Je dosť náročné si v tom množstve udržať orientáciu (ja osobne som sa občas strácal), najmä keď pri všetkých tých (zdanlivo) chaoticky sa pretínajúcich dejových linkách nie je vôbec zrejmé, ktorá z nich bude hrať v celkovom príbehu významnú rolu, a ktorá je zase úplne bezvýznamná (rafinovaná hra tvorcov s divákom).     "He's got the entire galaxy on the back of his shirt."

[3,5*]     "It was an evil house from the beginning, a house that was born bad."     Dnes už klasický gotický horor zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, považovaný za jeden z najstrašidelnejších filmov všetkých čias. Isteže, z dnešného pohľadu sa už ťažko dá hovoriť o nejakej neznesiteľnej hrôzostrašnosti, ale to je proste nevďačný údel všetkých hororov. Dovolím si však tvrdiť, že ako jeden z mála klasických hororov si "The Haunting" dokázal tú svoju hrôzostrašnú atmosféru do veľkej miery zachovať. Robert Wise totiž veľmi dobre vie, že tá atmosféra strachu má väčšiu účinnosť, ak pôvodca hrozby ostáva divákovi skrytý, zahalený rúškom tajomstva (všetky tie klasické horory, ktoré priamo zobrazujú kadejaké "strašidelné" príšery, sú dnes už skôr na smiech). Takmer celé dianie sa odohráva v záhadnom a zlovestnom dome Hill House, v ktorom dobrovoľne trávia čas 4 hlavné postavy: racionálny Dr. Markway (Richard Johnson), snažiaci sa vedeckými metódami objasniť záhadu domu, skeptický dedič domu Luke (Russ Tamblyn), ktorý si z toho robí žarty (teda aspoň spočiatku), ustráchaná Nel (Julie Harris) a sebaistá (teda tiež len spočiatku) Theodora (pôvabná Claire Bloom), inak veľmi zaujímavá postava. Prvú noc v dome ešte nič nenasvedčovalo tomu, žeby niečo mohlo narušiť moje pokojné pohodlie na gauči pred obrazovkou (nejaké to podivné búchanie na chodbe ma predsa z miery vyviesť nemôže). Ďalšie noci už ale tvorcovia nasadzujú väčší kaliber (záhadná ruka, tajomný mužský hlas, detský plač), napätie naberá na intenzite a ja sa na tom gauči začínam nejako ošívať. V tých vypätých momentoch som odrazu začal naplno vnímať aj hudbu a uvedomil som si, ako výborne funguje. Okrem nej ma na výslednej atmosfére významný podiel aj kamera, zručne využívajúca šikmé, či rozšírené zábery, prípadne zrkadlové odrazy.     "Did something happen?" "No, nothing in particular, just someone banging on the door with a cannon ball!"

[3,5*]     "Dear miss Fossey. Surely you didn't expect the poor beggars to come out of the jungle and line up just so we can count them!"     Skutočný príbeh jednej veľmi svojráznej "ohňo-vlasej" baby s poriadne dobrodružnou povahou, ktorej sa svojím tvrdohlavým snažením podarilo zachrániť pred vyhynutím jeden úžasný živočíšny druh. Je pravdou, že tak, ako je Dian Fossey vo filme vykreslená, nevzbudzuje zrovna veľké sympatie (a to ani nemám na mysli to, že fajčí a chlasce ako dúha). V tej svojej skoro až šialenej posadnutosti gorilami to začne totiž poriadne preháňať ("Get off my mountain!") a stáva sa bezohľadnou, až krutou k ľuďom, a to aj k tým, čo si to vôbec nezaslúžia. V každom prípade jej však jej nesporné zásluhy nikdo nezoberie. V hlavnej role žiari Sigourney Weaver (nominácia na Oscara), ktorá parádne utiahne celý film. Okrem jej hereckého výkonu film zaujme ešte krásnymi zábermi divokej africkej prírody a dojímavým vzťahom medzi hlavnou hrdinkou a "jej" gorilami (najmä tým úžasne stvárneným postupným zbližovaním sa). Od slávneho Mauricea Jarreho som naopak očakával trochu viac - jeho hudba je miestami v celkom fajn "etno" štýle, ale väčšinu času je silne poznačená 80-kami.     "Do you think I'm weird?" "I do. Absolutely. Without question. I also think you are wonderful." "Which comes first, weird or wonderful?" "Weird."

"You killed the man who was supposed to pay you."     Krimi thriller so zvláštnou "neo-noirovou" atmosférou, zaradený v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Zvláštne to je takmer vo všetkých ohľadoch - hudbou, šialeným strihom, rozhovormi a najmä poriadne zmäteným dianím, ako z nejakého nesúvislého sna. Spočiatku som v tom mal poriadny guláš, nevedel som sa zorientovať kto, kde, kedy a prečo. Postupne sa ale to rozprávanie znormalizovalo, všetko začalo dávať zmysel a ja som si ten film začal celkom užívať. Nie je to síce až také dobré ako výborný Payback (1999), neskoršia adaptácia toho istého námetu, ale keďže sa jedná v podstate o originál, nejaký kredit tomu pridať proste musím. Dobré je, že hoci majú oba filmy zhodnú dejovú kostru, v mnohom sa od seba odlišujú. Zo scén, ktoré "Payback" nemá, sa mi tu najviac páčili scéna s ostreľovačom a poriadne divoká romantika medzi hlavným hrdinom (charizmatický Lee Marvin) a tou dračicou (pôvabná Angie Dickinson) v luxusnej vile.     "What's my last name?" "What's my first name?"

[2,5*]     "Ты русский?" "Русский." "Беги!"     Veľmi zvláštne pojatá vojnová dráma, ktorá z nejakého dôvodu vyvolala veľký ohlas v USA a dokonca bola zaradená aj do zoznamu 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Z môjho pohľadu je ale toto dielo zaujímavé iba z historického hľadiska, prípadne ešte kamerou, bez prestania krúžiacou po scéne. Inak mi to pojatie, tváriace sa strašne dôležito a akože artovo, veľmi nesadlo, celé mi to pripadá akési pozérske. Čo sa "diania" týka, to je poriadne nezáživné a nemá hlavu ani pätu (chápem, že ide o zámer). Striedavo je v zábere raz jedna, potom zase druhá skupina, pričom v jednom momente daná skupina uteká, v ďalšom momente zase naháňa tých druhých (režisér sa údajne neustálym pohybom ľudských más snažil niečo vyjadriť). Dookola tam niekto niekoho niekam posiela ("Ty choď tam a ty zase tam."), dookola sa tam niekto vyzlieka a zase oblieka (v prípade tých ruských dev ide aspoň o nejaké spestrenie), občas tam niekoho, len tak z dlhej chvíle, odstrelia. Najhoršie na tom všetkom je ale to, ako sa všetci tvária nezúčastnene, nejakých emócií sa tam proste nedopátrate. Čo by som ešte snáď mohol vyzdvihnúť je to, že film dokáže celkom zručne stvárniť brutálnu povahu občianskej vojny v Rusku a v podstate poukázať na nezmyselnosť akejkoľvek vojny. Keď chod dejín vezmú do rúk zelené vygumované mozgy, nič dobre z toho proste vzísť nemôže. Krvavé masakre sú potom na dennom poriadku a vo vzniknutom vojnovom chaose to občas vyzerá tak, akoby bojovali všetci proti všetkým (obe strany si popravujú vlastných, napr. bielogvardejec popraví kozáka).     "Последний раз я прошу вас. Отделите красных от белых!"

[3,5*]     "I got to meet that girl. She is death."     Komediálna dráma zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, ktorá je založená v prevažnej miere na konverzácii. Je to také zo života, pomerne realistické, s nestarnúcim motívom dospievania a stavania sa na vlastné nohy a aj celkom inteligentné, hoci sa aj rozhovory v podstate stále krútia okolo sexu     ("When you're dating, everything is talking about sex, right? "Where can we do it?" "Why can't we do it?" "Are your parents going to be out so we can do it?" You know?").     Príbeh šiestich priateľov sa odohráva v meste Baltimore, čo je v rámci americkej kinematografie celkom osviežujúca zmena. Tie postavy sú pritom veľmi rozmanité, každý z hlavných hrdinov je niečím osobitý (ako je posadnutosť sexom, alebo posadnutosť dôkladnou kategorizáciou hudobných nahrávok) a spolu tvoria celkom zaujímavú mozaiku. Vo filme sa objavuje množstvo známych tvárí, ktoré ale v tej dobe ešte vôbec známe neboli (Kevin Bacon, Mickey Rourke, Daniel Stern a ďalší). Príjemne ma prekvapil Steve Guttenberg (Eddie), v trochu inej, vážnejšej polohe (a vôbec nie zlej). Škoda, že sa po veľmi sľubne rozbehnutej kariére v podstate zaradil do kategórie treťotriednych hercov. Zaujímavo a hlavne veľmi netradične je vo filme zobrazená Eddieho snúbenica (takú tvár ste ešte nevideli), ako taký symbol dospelej zodpovednosti. Atmosféra konca 50. rokov je skvele podfarbená dobovou hudbou (úžasná scéna v bar s hrou na klavíri), ktorá tomu celému dodáva ten správny náboj.     "It's funny. When I was a little kid, I always wanted a brother. I told that to mom once. And she said, "You have a brother." I said, "Oh... that's who the asshole in the other bed is.""

[2,5*]     Buster Keaton sa tu venuje rôznym zábavným činnostiam, ako je návšteva zábavného parku, let balónom, člnkovanie, rybačka, lov a popri tom sa dvorí pôvabnej dievčine, čo ale nie vždy dopadne podľa jeho predstáv. Tá dievčina totiž nie je žiadna krehotinka, ale naopak, baba, čo ma riadnu paru. Hoci je groteska veľmi pestrá svojím prostredím i dejom, čo do počtu nápaditých gagov to už taká veľká sláva nie je (často sú tie pokusy o humor málo vtipné a opakujúce sa, hlavne pri tej rybačke). Za najlepšie fóry považujem návrat loďky so zbitým Busterom, jeho ocitnutie sa na balóne, obojživelný rybár-lovec a trampoty s býkom a medveďmi. Pozitívom filmu je i tá jeho romantická zložka a sympatická Phyllis Haver ako objekt Busterovej túžby (hlavne keď je v plavkách). Zaujímavé na tejto groteske je to, že nepoužíva medzititulky, ale vystačí sa čisto z obrazom. Videná reštaurovaná verzia z roku 2015 s celkom dobrou klavírnou hudbou Stephena Hornea, v takom klasickom groteskovom štýle. Po poslednom zhliadnutí zvyšujem zo 2 na 3 hviezdičky (2,5).